Angie je už na obraze 7 – 8 rokov. Nie je to stereotyp?

– Boli chvíle, keď som si povedala, že už nemám čo hrať. Ale tá postava je už ako keby moja súčasť. Je taká naivná, že je to až krásne! Užívam si ju. Ja som v reáli úplne iná, a preto sa mi to veľmi dobre hrá. No a mám aj vďačných partnerov. Či už to bol Robo Jakab, Ňusi Bárta a teraz Jano Koleník. Sú to vďačné typy nielen na hranie, ale aj na zábavu.

V muzikáli Matúš Čák Trenčiansky.
V muzikáli Matúš Čák Trenčiansky.
Zdroj: Oliver Balog, Tibor Géci, archív

Vy ste už asi 15 rokov na voľnej nohe, neprekáža vám tá neistota?

– Bojujem, tak ako každý. Istotu dnes človek nemá, ani keď je zamestnaný. Je to o tom, komu čo vyhovuje. Mám ešte divadlo, akustickú kapelu, v ktorej spievam a s ktorou chodievame na eventy. Zatiaľ nemáme názov a vystupujeme len pod mojím menom a chystajú sa aj iné projekty. O chvíľu ma čaká premiéra divadelnej hry Posledný z milencov, s ktorou budeme jazdiť po Slovensku.

Pochytí aj vás občas panika, bože, čo ďalej?

– Jasné. Tiež mám niekedy takú krízu, kam ďalej, čo robím a prečo? Som celkom obyčajný človek, ktorý si miestami nie je istý a pochybuje o sebe, o všetkom. Sedím a plačem. Ale potom sa dobre vyspím a poviem si – čo ty chceš, však si zdravá, robíš robotu, ktorá ťa baví a je to zase fajn.

Nestratíte sa.

– Nemôžem, preboha! Keby sa stalo čokoľvek, tak pôjdem robiť. Odídem niekam a budem spievať v bare. Kým je človek zdravý, môže robiť všetko. Vždy sa dá prežiť. Jasné, že mám niekde v podvedomí strach, ale myslím si, že som natoľko silná, že by som sa vedela postaviť na nohy.

Roky je už zabývaná v jojkárskom seriáli Panelák.
Roky je už zabývaná v jojkárskom seriáli Panelák.
Zdroj: Oliver Balog, Tibor Géci, archív

A čo vás postaví na nohy na skoré ranné natáčanie?

– Hlavne veľa vody. Beriem si ju všade, aj na natáčanie. Potom káva, ale veľa je aj o psychike, ako sa k tomu človek postaví, a ľuďoch, pracovnej atmosfére, energii. Ale nemám problém s ranným vstávaním. Mám na výber, keď je klapka o piatej ráno? Musím. Našťastie, mám to do telky blízko.

Ste zvyknutá robiť už od strednej školy. O nič ste neprišli?

– Nemám pocit, že by som teraz niečo doháňala. Užívam si to tak, ako to ide. Nikdy som nebola na diskotéky. Kamarátov som mala v divadle. Nonstop sme boli spolu a doteraz sa stretávame. Sú ako moja druhá rodina. Okrem toho som od 15 úplne samostatný tvor. Bolo pre mňa dosť podstatné postaviť sa na vlastné nohy. Som tvrdohlavá. Baran. Jedináčik a dieťa učiteľov. Celé zle. (smiech) Musela som sama sebe dokázať, že na to mám, a že to pôjde.

Túto zimu zvládla snowboard.
Túto zimu zvládla snowboard.
Zdroj: Oliver Balog, Tibor Géci, archív