Obzrime sa späť – o súčasnej kariére sa vám ani nesnívalo, alebo ste si ju práveže vysnívali?

Keď som sa ako 14- či 15-ročný učil hrať na gitare, sníval som, že budem vypredávať koncerty. Ale cesta k tomu je strašne ťažká. Postupnými krokmi som dospel k bodu, že vypredávam vlastné turné kvôli vlastným pesničkám. Veľa to pre mňa znamená. Splnený sen.

Nakoplo vás aj to, že ste v prvom ročníku Slovensko hľadá SuperStar ostali tesne pred bránami finále?

K SuperStar by som povedal len toľko, že je to výborná šanca pre mladých talentovaných ľudí ukázať, akí sú dobrí. To som urobil aj ja. A je jedno, či vyhráš alebo nie. Nakoniec musíš aj tak začať pracovať na vlastných pesničkách, lebo v súťaži spievaš len hity ľudí, ktorí tie koncerty už vypredávajú. Je jedno, či víťaz alebo semifinalista, ako ja. Súťaž skončí a treba sa venovať svojim veciam a budovať vlastnú kariéru. Robil som to desať rokov a až teraz to vyšlo.

A v súťaži Osobnosť televíznej obrazovky (OTO) dva roky po sebe. Kam sa ešte dá na Slovensku posunúť?

Neviem. Veľa hudobných ocenení tu nemáme. SOZA je akademická cena. Bol som nominovaný, vážim si to. OTO je hlas ľudu, mojich fanúšikov. Veľa to pre mňa znamená. Dúfal som a podarilo sa. Ale od prvej sošky k druhej som spravil kus práce. Desať vypredaných koncertov na turné na jeseň 2015, päť pridaných tento rok. Začiatkom apríla sme mali posledné dva koncerty Mandolína špeciál v Bratislave a Košiciach, ktorými som uzavrel etapu Mandolína. Už robím na novom albume. Ako môj dvorný hlavný zvukový inžinier to má v rukách môj starší brat, ktorý mi ozvučuje aj každý koncert. Je to pre mňa veľmi podstatná osoba. Nielen v práci.

Brat vyštudoval klavír, ale vy inžiniera bezpečnosti práce. Aj ste to niekedy robili?

Nikdy. Po škole som sa zamestnal v hudobninách. Ale po mesiaci a pol som dal výpoveď, lebo z pesničky Neľutujem sa stal hit, tak som šiel za svojím snom.

Veľa ľudí sa po takom úspechu presťahuje do centra diania, vy ostávate v rodných Horných Zeleniciach. Prečo?

Mám tam zázemie, pokoj na tvorbu a súkromie. To sa nedá ničím nahradiť. Ale asi najdôležitejším bodom pre mňa je moje vlastné štúdio. Miesto, kde tvorím, nahrávam a dolaďujem veci. To je zase zázemie pre moju profesiu. Využívam ho každý deň a nikam za ním nemusím dochádzať. Dlho som pracoval na jeho profi úrovni, preto by som to, zatiaľ, veľmi nerád menil.

Spevákovi Adamovi Ďuricovi sa splnil tínedžerský sen, robí to, po čom túžil, ale neuveríte, čo vyštudoval

Výber pre vás

Spevákovi Adamovi Ďuricovi sa splnil tínedžerský sen, robí to, po čom túžil, ale neuveríte, čo vyštudoval

Súvisiace články

Adam Ďurica: Je lepší jedák ako kuchár

Výber pre vás