Platí aj u vás, že všetko je také, ako má byť a nič nie je v živote isté či presne tak, ako chceme?

(smiech) To je úplne presné. Aj keď, v danom okamihu nie sme vždy schopní to vnímať. To zažíva asi každý. Na jednej strane túžba mať veci pod kontrolou a vedieť, čo bude a ako bude. A ono ja naraz všetko inak. Ale s radosťou časom zisťujem, že tie veci sú dobré tak, ako sú.

Nikdy sa v danom momente nepýtate, prečo práve ja?

Tento rozmer ja v sebe nemám. Ale rozumiem aj tomu, veď každý premýšľame a cítime inak. No ja sa snažím byť skôr pozorovateľom života. V prvom rade svojho. Bez toho, aby som chcela vedome hodnotiť, alebo sa hnevať, čo sa mi stalo. Skúsenosti mi totiž ukázali, že čím viac s niečím bojujem, tým väčšiu silu to má. Takže nebojujem proti nikomu a s ničím. Skôr sa to snažím pochopiť a prijať. Aj keď to v ten moment strašne bolí, alebo sa s tým neviem lusknutím prsta vysporiadať. Naučila som sa prijímať aj, že mi je ťažko a nie vždy som úplne taká, ako by som chcela byť. To je hrozne oslobodzujúce. Asi ma to naučila akási sebaláska a vďačnosť za to všetko, čo mám. Tým pádom nehľadám, čo by malo byť inak a nepýtam sa, prečo práve ja? No asi sa mám niečo naučiť... zotrvávať konštantne v pozícii obete, nič neprináša.

Aká je teda Táňa, keď sa ráno pozrie do zrkadla?

V poslednom čase cítim ráno, chvíľu po zobudení, okamihy dokonalého šťastia. Zatiaľ sú krátke, ale je to úplne zázračná vec. Nie je tomu tak dávno, čo boli rána mojimi najväčšími nepriateľmi. Budila som sa unavená, keď som si spomenula, čo všetko ma čaká, už som si potrebovala ľahnúť. Neraz som si od únavy aj poplakala, že načo a kam? Teraz je to nesmierny posun.

Mám dlhšie rána, ktorými si tak plávam! Vstávam o hodinu a pol skôr, zacvičím si, urobím raňajky, vzdám hold svojmu telu za to všetko, čo pre mňa musí cez deň urobiť. Aj keď potom lietam celý deň, tak to je len moja hodina a pol, počas ktorej prichádzajú tie okamihy šťastia. Tak to mám aj v noci, keď prídem z divadla či natáčania. Vtedy si dovolím byť sama so sebou. A je mi strášne dobre. Akoby som našla svoj stred. Je to kombinácia nezištnej vďačnosti a radosti v jednom.

Aké sú potom večery?

Ako hovorím ja – z celého dňa sa vyvarím a vypečiem. Varenie je ako obrad. Nielen nahádzať šup šup niečo, aby to bolo jedlé. Ale aj vedieť ako zachádzať so surovinami, čo z nich urobiť. Veľmi ma to baví. Je to vedomá aktivita. Keď varím a pečiem, som prítomná. Pustím si k tomu audioknihu, alebo nejakú prednášku a niekedy som hore aj do polnoci či do druhej. Podľa toho, aký program mám na druhý deň, lebo som zistila, že aj spánok je veľmi dôležitý. (smiech) Keď si teda robím timemanažment, snažím sa myslieť aj na oddych. Nie vždy sa to darí, ale vôľa tam je.

To je zmena! Táňa Pauhofová odhalila, čo vidí, keď sa ráno pozrie do zrkadla: Wow, ako TO dokázala?

Výber pre vás

To je zmena! Táňa Pauhofová odhalila, čo vidí, keď sa ráno pozrie do zrkadla: Wow, ako TO dokázala?

Súvisiace články

Táňa Pauhofová o mužoch svojho života: To najlepšie z hereckej brandže som si už zobrala!

Krásna Táňa Pauhofová priznala niečo, čo by ste od nej nečakali: Toto vás poriadne zaskočí

Krásnu Táňu Pauhofovú by ste nespoznali, zostarla takmer o 20 rokov: Čo sa s ňou stalo?

Nežná ryšavka Táňa Pauhofová prezradila, aká je naozaj: Toto by ste o nej nepovedali!

Výber pre vás