Herečka Alice Bendová (35) sa totiž ako Veselá už narodila. A taká zostala, aj keď po svadbe zmenila meno.

Keď taký pozitívny človek ako vy dostane takú negatívnu rolu, nezľakne sa?

Simona je naozaj pekná sviňa a tak ju treba zahrať. Ale mňa to baví a slušne sa pri tom „vyřádím“. Ani na chvíľu som sa nezľakla, naopak, som za ňu vďačná. Ľudia si mrchy pamätajú lepšie.

Keď máte filmovacie dni, už sa taká protivná budíte?

Ani náhodou. Simonou sa stávam až v maskérni, keď si na maskérovi skúšam repliky. Ale niekedy to príde až pred kamerou. No hneď ako opustím pľac, som zase Alica. Zhodím jej šaty a odchádzam vyrovnaná za svojimi Vašíkmi – manželom a synom.

Naozaj sa vám nikdy nevnútila tá mrcha domov?

Nie. Teda, aspoň dúfam... To by ste sa mali spýtať manžela, či Simonka niekde občas nevykukne. Keby áno, tak to by žiť so mnou bolo peklo.

Nenašli ste na nej predsa len niečo dobré?

Ona nemá dobré stránky. Nemá vzťah k nikomu a k ničomu. Má rada len peniaze a seba.

Nebojíte sa teda otvoriť scenár ďalšej časti, čo sa z nej ešte vykľuje?

Naopak, teším sa na to, čo nové autorky vymysleli. Čím väčšie „svinárničky“ sú tam, tým je to lepšie. Keď človek len tak pláva dejom a všetky scény sú podobné, tak to nie je ani pre diváka, ani pre herca zábava. Navyše Simona už horšia byť ani nemôže. Aj keď ešte by mohla niekoho zavraždiť... Ale to, myslím, dievčatá neplánujú. Hoci jeden nikdy nevie.

Je niečo, kde by ste si predsa len povedali – tak toto už nie?

Samozrejme, ako mama cítim, že by som nechcela, aby ubližovala deťom. Čo ona by pokojne robila. Taká je to mrcha. Ale to je vec, ktorá by mi neurobila radosť. Asi by som sa vehementne bránila.

Nekazí vám tá potvora meno?

Keď niekam prídem, mám niekedy pocit, že sa ma ľudia boja. Ale keď sa osmelia, občas mi povedia – jéj, veď vy ste úplne iná než Simona. Asi nebudete taká zlá. Myslím, že ani nie je možné, aby jeden človek taký bol naozaj. Ale mnoho ľudí si to nedokáže oddeliť, kým ma nemajú možnosť spoznať. Až vtedy zistia, aká naozaj som.

Nikto ešte nechcel od scenáristiek, aby vás zniesli zo sveta?

S manželom sa občas na „vékavéčka“ spolu pozeráme. Ale odkedy náš dvojročný Vašík chodí do postieľky až o deviatej, príde a prepne si to na rozprávku o červenom traktore. A máme smolu.

Alice Bendová: Ľudia si mrchy pamätajú lepšie

Výber pre vás