Bývalá ruská reprezentantka Anastasia Kuzminová (25) prekvapila celé Slovensko. Mala len 22 rokov, keď v pretekoch žien na 43. majstrovstvách sveta v biatlone vybojovala v juhokórejskom Pjongčangu striebornú medailu. Pre dvojnásobnú juniorskú majsterku sveta to bol dovtedy najväčší úspech v kariére.

„Narodila som sa medzi Sibírou a Uralom,“ hovorí s úsmevom sympatická športovkyňa. Pochádza z mesta Temen, ktoré Rusi považujú za malé, i keď má vyše milióna obyvateľov. „Rodičia sú veľmi dobrí športovci. Boli biatlonisti, cestovali do zahraničia, kde sa zúčastňovali na rôznych medzinárodných štartoch. Malá Anastasia tak odmalička zažívala fascinujúcu atmosféru lyžiarskych kolbíšť.

Bežecké lyžovanie za biatlon

Od roku 1994 sa špecializovala na bežecké lyžovanie, o päť rokov neskôr prešla na biatlon. „Môj prvý medzinárodný štart na majstrovstvách sveta sa uskutočnil v roku 2002 v Taliansku. Vtedy som bola ešte juniorka," spomína. Odvtedy každý druhý rok spĺňala podmienku účasti na majstrovstvách sveta. Najskôr pretekala za Rusko – dva roky ako dorastenka, ďalšie dva ako juniorka.

Prechod do kategórie žien bol veľmi náročný psychicky aj fyzicky, ale Anastasia ho zvládla. V roku 2005 posledný raz pretekala ako juniorka na Majstrovstvách sveta vo Fínsku. „Odvtedy som mala jediný cieľ – dostať sa do ruskej reprezentácie. Preto som musela byť dobrá na európskych pohároch a na svetovom podujatí som sa potrebovala umiestniť v prvej tridsiatke, aby som sa dostala na olympiádu,“ vypočítava.

Podmienku splnila, ale...

„... keď som sa vrátila domov, bolo okolo mňa veľa hluku – tlačovky a podobne. V tom čase som bola mladá a celkom som to nezvládala. Stratila som veľa psychických a fyzických síl, nasledujúci rok som už nebola v dobrej forme. Vtedy mi povedali, že som ešte mladá a že mám ešte dosť času ísť na ďalšiu olympiádu. Vraj, tak ťa necháme doma a zoberieme druhú pretekárku... Vtedy som sa cítila veľmi zle, ale dnes už viem, že keby som tam šla, nepodarilo by sa mi dobre umiestniť.“

Zistila, že čaká bábätko

„Bolo to pre mňa prekvapenie. Neboli sme s terajším manželom ešte svoji a lekárka mi jasne povedala, že budem musieť na čas pretekanie zavesiť na klinec, čo bolo samozrejmé.“ Stalo sa to v decembri 2006. Začiatkom nasledujúceho roka odišla za svojím ruským manželom, ktorý mal trvalé bydlisko na Slovensku, kde je už desať rokov a veľmi sa mu tu páči. „Celú zimu sme lyžovali, aby som to nezabudla,“ vtipkuje Anastasia. Stále snívala o tom, že sa k športu aktívne vráti.

„Cítila som, že som ešte nestihla dosiahnuť všetko, po čom som túžila.“ Anastasia je šťastná, že sa rozhodla mať dieťa, i keď to v jej kariére značilo na istý čas odmlku. „Mať dieťatko je neuveriteľné šťastie,“ hovorí láskyplne. Keď sa chlapček, malý Elisey, narodil, ešte sa mladí manželia nevedeli rozhodnúť, či bude Anastasia reprezentovať inú krajinu ako Rusko. „Mnohí u nás doma nechápali, ako chcem, ako športovkyňa a matka zároveň, ďalej fungovať. Povedali mi, že ak chcem reprezentovať krajinu, musím dieťa nechať v opatere mame a ísť makať. Alebo nech sa oň stará  manžel. Odpovedala som im: Prepáčte, ale to nie! Je to moje dieťa a ja ho nenechám len tak. Rozhodli, že sa mám pripravovať sama. Nepodporili ma,“ spomína na smutné chvíle.

„Po čase som sa vrátila k športu a pretekaniu, pretože mi to veľmi chýbalo a chcela som ešte veľa dokázať. Manžel mi ponúkol, aby som prišla súťažiť na Slovensko, veď s výsledkami, ktoré som dosiahla, som to mohla skúsiť. V tom čase som sa už nemohla vrátiť do ruskej reprezentácie. Pretože pripravovať sa a trénovať na veľké súťaže by v Rusku žene s manželom a dieťaťom povolili hádam len olympijskej víťazke,“ prekvapuje nás.

Vycestovali na Slovensko

V roku 2007 pozbierala mladá rodinka všetky peniaze, ktoré mala. Kúpili si na Slovensku byt a začali bývať v Banskej Bystrici. S nemalými ťažkosťami sa Anastasii a jej priateľom podarilo vybaviť slovenské občianstvo. Trvalo to skoro rok. „Pomáhalo mi pri tom veľké množstvo ľudí vrátane ministerstva vnútra. Som im  za to vďačná, pretože pochopili, že to s pretekaním za Slovensko myslím vážne.

A hlavne – verili mi.“ Aby mohla pomýšľať na olympiádu, musela najskôr splniť podmienku, a to štartovať na európskom pohári. „Aby som neskôr mohla pretekať na sveťákoch,“ slanguje športovkyňa. Nebol to problém, pretože kým sa vybavovali papiere ohľadne občianstva, usilovne trénovala. Podmienku splnila v Taliansku. Neskôr súťažila v Rakúsku, kde sa umiestnila v prvej štyridsiatke. „Vtedy som prvýkrát bodovala ako jediná z reprezentácie Sloveniek a za iný štát ako Rusko.“

Výsledky sa stále zlepšovali

Potom prišli majstrovstvá sveta v Kórei, kde na prvom štarte na rýchlostných pretekoch v šprinte bola siedma. „Boli to moje prvé majstrovstvá sveta medzi dospelými v kategórii žien.“ Anastasia si tak splnila cieľ byť v prvej desiatke. Neskôr nasledovali ďalšie štarty. Na rad prišla aj strieborná medaila na majstrovstvách sveta v kórejskom Pjongčangu. Podmienka na nomináciu na olympiádu bola splnená.

Anastasia Kuzminová to s pretekaním myslí vážne

Výber pre vás