Pre jej nebeskú krásu a preto, ako si pre seba uchmatla Brada Pitta, leží mnohým ženám v žalúdku. Jedno však treba uzanť. Angelina Jolie to má v hlave dobre upratané.

Nomen omen platí v Angelininom prípade dokonale. Jolie je totiž jej umelecké priezvisko, v skutočnosti je to jej druhé meno. Dala jej ho mama a vo francúzštine znamená krásna. A že jej plné pery a lícne kosti pôsobia trocha slovansky, nie je náhoda. Jej pradedo z otcovej strany vraj pochádzal z Košíc. No nech sa páči. Krása by pre Angelinu ako herečku mohla byť skutočne najväčšou (a pokojne aj jedinou) devízou, no ona svoj život režíruje celkom inak. Má odvahu bojovať s tými najhoršími zverstvami na svete, na ktoré sa väčšina z nás len mlčky pozerá alebo pred nimi zatvára oči. Angelina je dlhé roky veľvyslankyňou OSN, pravidelne navštevuje vojnovými konﬂiktmi spustošené oblasti a utečenecké tábory. V charite patrí k najaktívnejším a najštedrejším ľuďom v šoubiznise a spolu s Bradom Pittom vychováva šesť detí, z ktorých prvé tri adoptovala. Nie tak dávno mal premiéru jej režisérsky debut, ﬁlm In the Land of Blood and Honey (V krajine krvi a medu). Žiadna selanka ani prešpekulovaný, trikmi nabitý hollywoodsky trhák, v ktorom sa s historickými reáliami narába tak po americky – ako s kulisami, čo môžeme ľubovoľne obmieňať a dotvárať. Je to silný ľúbostný príbeh zakázanej lásky počas občianskej vojny v Bosne, s celou svojou krutosťou a smútkom. Nie, Angelina Jolie nie je výstavný kus z červeného koberca ani obyčajná zlodejka manželov. Je to výnimočná žena, ktorá žije jedinečný život.

Máte veľkú rodinu, niekoľko adoptovaných detí. Ako vnímate svoju rodičovskú rolu?

Pre mňa je dôležité, aby každé z mojich detí objavilo svoje vlastné „ja“. Nezáleží na tom, kto sme, odkiaľ sme. Dôležité je, kým sa chceme v živote stať. A na to treba silné sebapoznanie a sebadôveru. Naše deti by sme nemali vnímať podľa toho, kto sú ich rodičia, ani podľa svojej minulosti, ani podľa toho, ako vyzerajú. My sa snažíme ovplyvniť to, ako ony vnímajú svet.

Do akej miery ste ako mama otvorená, hovoríte s deťmi o problémoch vo svete?

V tomto som veľmi priama. Moje deti boli so mnou v postkonﬂiktných oblastiach aj v utečeneckých táboroch. Napríklad máme dom v Kambodži. No vlastne ani to nie je dom. Je to jedna miestnosť postavená na koloch a obkolesená domami ďalších Kambodžanov, s ktorými sa staráme o bezpečnosť dedinčanov. Je to projekt uprostred džungle. Na našom pozemku sme našli 48 nášľapných mín. Medzi našimi susedmi sú obete nášľapných mín. Naše deti sa hrajú s miestnymi deťmi a kúpu sa spolu v rybníku. To všetko je súčasťou ich života. Biologickí rodičia mojich detí pravdepodobne tiež zažili vojnové konﬂikty. Keď idem na misiu OSN, vždy si s nimi sadnem a vysvetlím im, prečo tam idem. Poviem im, že sa stretnem s deťmi, ako sú ony, strávim s nimi nejaký čas a uistím sa, či sú v poriadku. Niekedy mi pre ne dajú aj nejaké veci a drobné hračky.

Neviem presne, či som ho už našla. No ak máte deti, ráno vstanete a všetky sú zdravé a šťastné, máte pokoj v duši. Lebo viete, že to je jediné, o čo sa skutočne treba báť. Od toho sa môžem odraziť a pracovať na ďalších veciach, na ktorých mi záleží. Snažiť sa spraviť niečo tam, kde sú neprávosti a veľké problémy sveta.

Bol vo vašom živote zlomový moment, keď ste sa o „veľké problémy sveta“ začali zaujímať?

Zlomovým momentom bolo, keď som sa prvý raz v živote ocitla vo vojnovej zóne. Bolo to v Sierra Leone pred 11 rokmi. Nebola som vtedy ambasádorkou. Jednoducho som tam chcela ísť, požiadala som o to. A dovolili mi to. Bola som svedkom neuveriteľne násilného konﬂiktu. Videla som deti, ktoré mali ruky i nohy uťaté sekerou. Nedokázala som pochopiť, ako sa niečo také vôbec môže diať. Bol to úder do tváre. A potom som šla do Tanzánie. Po prvýkrát som videla masový utečenecký tábor – bolo tam pol milióna ľudí! Keď vidíte to more ľudí, ktorým sa odopierajú ľudské práva, netušia, aká budúcnosť ich čaká, čo bude zajtra, je to šialene skľučujúce. Bola som totálne šokovaná. Ani som neplakala, len som tam v šoku stála. Až na letisku som sa zrútila. Pamätám si, že som volala mame. Vtedy som sa rozhodla, že sa pokúsim žiť lepší život a nikdy nezabudnem, čo som videla a čo som sa tam naučila.

Aj váš režisérsky debut (ﬁlm In the Land of Blood and Honey) je o vojnovom konﬂikte – v Bosne. Bola to ďalšia lekcia života?

Keď sa nejakým spôsobom dotknete vojny, ste zrazu vďačná za všetko, čo v živote máte. Aj za pocit bezpečia. Zároveň si uvedomujete, že podobné veci sa stále dejú v rôznych častiach sveta. Násilie na ženách, nedostatok intervencie, nehumánnosť človeka k človeku. To všetko sa deje aj teraz, keď sa spolu rozprávame. Lekcia je, že o tom stále musíme hovoriť. Aj dnes sa môže stať to, čo v 90. rokoch, keď sa len na skok od Talianska hromadne znásilňovalo, masakrovalo, zabíjalo a my sme s tým nerobili nič. My sme nerobili nič! Je tu teda otázka pre nás všetkých: Akými zákonnými nástrojmi sa s tým môžeme vyrovnať, ako môžeme lepšie porozumieť jeden druhému, ako sa k takýmto situáciám postaviť. Môj ﬁlm nedáva riešenie. Nie je ani politickým vyhlásením. No dáva dôležité otázky a má vzbudzovať tieto emócie.

Pomohol vám pri režírovaní aj materinský inštinkt?

Asi v tom zmysle, že som zvyknutá stále odpovedať na otázky a každú chvíľu niečo riešiť. Keď máte šesť detí, stále máte v hlave pohotovosť: „Čo teraz? Kto je ďalší na rade?“ Prirodzená všestrannosť a schopnosť robiť viac vecí naraz, ktoré prichádzajú spolu s materstvom, vám prídu vhod aj na režisérskej stoličke.

Máte skvelého partnera. Pomáha vám Brad Pitt s deťmi?

Či pomáha? Je to anjel. S deťmi to vie tak skvele, že sa môžem kedykoľvek stratiť a nechať všetko naňho. Je taký prirodzený a pôsobivý, dobre vyzerá a je to skvelý otec. Mám všetko v jednom balíku. (smiech)

Ako režírujete svoj život – úspešnej herečky, režisérky a mamy šiestich detí? Obetujete čas s deťmi a Bradom, keď sa potrebujete sústrediť na prácu?

Nikdy neobetujem čas s rodinou kvôli práci. Ak s Bradom nedokážeme zladiť program, vždy ide bokom práca, nie rodina. Ak jeden z nás nakrúca, druhý ide s ním a stará sa o deti. Keď Brad nakrúcal Moneyball, boli sme aj s deťmi s ním v L. A. Nakrúcanie sa natiahlo, a tak sme museli posunúť výrobu môjho ﬁlmu. Nikdy neodídem od rodiny na viac než dva dni. Keď som točila svoj ﬁlm, Brad s deťmi boli so mnou. Vodil ich do školy a popoludní prišli na pľac.

Boli aj pri nakrúcaní vojnových scén?

Nie, väčšinou ich držíme mimo kamier. Hráme sa spolu v umelom snehu a tak. Môj ﬁlm pre ne naozaj ešte nie je vhodný.

Zatiaľ sú pre ne vhodné asi len vaše animované úlohy – keď ste prepožičali svoj hlas postavám vo ﬁlmoch Príbeh žraloka, Kung Fu Panda 1 a 2, však?

Áno. A je úžasné ich pri tom pozorovať. Máme deti od 4 do 11 rokov, takže je to dokonalá vzorka. Vždy sme chceli s Bradom robiť aj ﬁlmy, ktoré by si deti mohli pozrieť, ešte kým sú malé. Milujeme kreslené postavy. Obaja sme na kreslených rozprávkach vyrástli.

Zvyčajne som šťastná vždy, keď som so svojimi deťmi. A potom sú to ešte také špeciálne okamihy. Napríklad minulý rok pred Vianocami. Práve sme s Bradom skončili prácu v New Yorku a boli sme nasúkaní v aute so všetkými deckami. Počúvali sme vianočné pesničky, hrali sme hry, smiali sme sa... A vtedy som sa pozrela na Brada a vravím mu: To je jedna z tých chvíľ, prečo žijeme, však? A je to tak. Mám v živote veľké šťastie. Milujem svoju rodinu. Sú to zábavní a zaujímaví ľudia.

Vy aj Brad ste veľmi štedrí a veľkorysí. Aký je to pocit, keď môžete pomáhať iným?

Nejde o to, ako sa pritom cítime my. Podstatné je, čo môžeme urobiť a ako môžeme naozaj pomôcť. Je pre nás veľmi dôležité, aby sme na svete nechali nejakú stopu, urobili zárez a pomohli ľuďom, čo to zúfalo potrebujú. Mám obrovské šťastie, že mi moja práca umožňuje pomáhať ľuďom po celom svete. Som za to nesmierne vďačná.

Myslím, že budem menej pracovať. Deti ma budú veľmi potrebovať, keď budú v puberte. (smiech) Chcem byť zabezpečená, aby som mohla tráviť čo najviac času so všetkými šiestimi a aby som bola s nimi pri všetkom, čo ich čaká. Takže určite budem robiť menej alebo budem robiť niečo z domu.

Narodila sa 4. júna 1975 francúzskej herečke Marcheline Bertrand a americkému hercovi Johnovi Voightovi. Pred kamerou stála už ako dieťa a v tínedžerskom veku bolo zrejmé, že je nielen mimoriadne atraktívna, ale aj nesmierne talentovaná. Ako 25-ročná získala Oscara za ﬁlm Girl Interrupted. V tomto roku odpremiérovala svoj prvý ﬁlm In the Land of Blood and Honey ako režisérka. Bola dvakrát vydatá. Krátko za britského herca Johnnyho Lee Millera a tri roky za amerického herca Billyho Boba Thorntona. Od roku 2005 žije s hercom Bradom Pittom, s ktorým založili nadáciu Jolie-Pitt foundation – jednu z mnohých, kde Angelina aktívne pracuje. Už 11 rokov je veľvyslankyňou OSN pre utečencov. Jolie a Pitt spolu vychovávajú šesť detí. Tri adoptované, tri vlastné – troch chlapcov a tri dievčatá: Maddoxa (11), Paxa (9), Zaharu (7), Shiloh (6) a dvojičky Vivien a Knoxa (4). Pravidelne sa v médiách objavujú správy o ich istej chystanej svadbe alebo celkom istom rozchode, alebo ďalšom prírastku na ceste. Podľa posledných sú Angie a Brad zasnúbení a či svadba bude, to uvidíme.

Angelina a Brad: Ako zvláda herecký pár výchovu 6 detí?

Výber pre vás

Angelina a Brad: Ako zvláda herecký pár výchovu 6 detí?

Súvisiace články

Zo sexi kosti zostala len kosť: Angelina váži iba 43 kíl!

Uhádnete, koho dieťa je tento chutný blond chlapček?

Celebrity v životnej úlohe rodičov: Ako im to ide s deťmi?

Výber pre vás