Herci sú vlastne stále v zajatí emócií. Denne plačete, kričíte, podliehate hystérii. Nerobí vám tento kolotoč emócií problém? Odventilujete si tak občas aj svoju zlú náladu?

– Často si na javisku vyplačem aj vlastné bolesti. Je však pravda, že potrebujem aj pokoj, prírodu a kus lásky.

Vyzeráte stále dievčensky, ale vôbec sa netajíte, že prichádzate do veku, ktorého sa ženy desia najmä v súvislosti s klimaktériom. Dokonca ste sa zúčastnili aj na tlačovej konferencii o tomto probléme. Ako sa cítite?

– Cítim sa výborne napriek tomu, že ma občas neposlúcha chrbát a že mám skutočne zvýšený cholesterol. Myslím, že dôležité je udržať si vnútornú silu a radosť. Musíme sa veľa smiať.

Aký máte vlastne cholesterol? Zrejme vyšší, ako je zdravé?

– Áno, vyšší, po opakovaných meraniach bol 6,4. Norma je 5,0.

Prekvapilo vás to? Prinútilo vás to niečo zmeniť v životospráve?

– Žiaľ, moje zvýšenie cholesterolu má aj genetické príčiny. Viem o tom už dlhší čas. S pribúdajúcimi rokmi je to však nebezpečné, takže som naštartovala aspoň zmenu životosprávy.

Aj stres parádne zvyšuje cholesterol. Vy ste teraz naozaj v jednom kole. Cez deň natáčate a hráte, v noci šoférujete z Prahy do Bratislavy... Nechcete ubrať z toho vysokého tempa?

– Snažím sa, ale je to ťažké. Pre herca je dôležité hrať. Všetky ponuky a projekty, ktoré teraz robím, sú veľmi zaujímavé a naozaj ma bavia. Mám z nich dobrý pocit a ten je tiež dôležitý. Cestujem každý deň stovky kilometrov, lebo nedokážem opustiť divadlo, kolegov ani Bratislavu, ktorú mám rada. Pokiaľ to pôjde, budem naďalej cestovať.

Mali ste dosť dramatické problémy s chrbticou. Začali ste už cvičiť, ako ste si sľubovali?

– Áno, naozaj už cvičím denne pol hodiny. Myslím, že to pomáha. Hoci rada športujem, špeciálne cviky na chrbát som zatiaľ nerobila.

Priznám sa, nespomínam si na žiadnu vašu filmovú rolu babičky. Prijali by ste však životnú úlohu babičky? Potešila by vás?

Dúfam, že babičiek sa ešte nahrám dosť, ale zatiaľ len dostávam úlohy matiek stále väčších detí. V skutočnosti mám veľmi rada deti, ale myslím, že v prvom rade musia byť pripravení a zrelí rodičia. A to moje dcéry ešte nie sú.

Nebojíte sa o dcéru Dorotku, ktorá si vybrala dosť netradičný životný štýl? Keď matky čítajú niektoré jej zážitky z cestopisov po Indii, ide im mráz po chrbte...

– Áno, veľmi sa o ňu bojím. Zakaždým čakám na deň, keď už bude doma. <a onclick="window.open('/pix?a=open&amp;oid=155969','Pix','scrollbars=no, menubar=no, location=no,toolbars=no,resizable=yes,width=600,height=600')"></a>

Vaša mladšia dcérka Terezka natočila vynikajúci a odvážny dokumentárny film o sektách, ktorý má výborný ohlas u českých kritikov. Aký je to pocit?

– Som na ňu hrdá. Veľmi. Prežívam to všetko s ňou. Je úžasné vidieť, ako vaše dieťa robí to, čo ho baví, napĺňa a zároveň je v tom dobré.

Vašimi osudovými mužmi sú režiséri. Dlhé roky to bol Nvota, teraz český režisér Chlumský. Aké je to mať muža, ktorý vás režíruje?

– Niekedy je to naozaj neznesiteľné, ale väčšinou je to zábava.

Páči sa vám scenár vášho života? Alebo by ste niečo škrtli?

– Nič by som neškrtla. Všetko je, ako má byť, len by som vrátila životy mojich najbližších, čo tu už nie sú.

Zvládli ste depresívne obdobie po rozvode, finančné problémy aj obdobie, keď ste boli takmer bez práce. Dnes idete z roly do roly. Po štyridsiatke ste si našli aj novú lásku. Je ešte niečo, čo si želáte?

– Najviac zdravie pre moje deti, partnera aj pre mňa. A potom radostný a pokojný život. Viem, že to vyzerá ako prianie na Vianoce, ale ja si to naozaj želám.

Najlepší životobudič: – Voľný čas s rodinou, partnerom, príroda. Najväčšie prekvapenie: – Situácia, keď sa ostatní zľakli a ja som musela rýchlo konať. Najlepší relax: – Spánok. Keď málo spím, nevládzem hrať.

Anna Šišková: Teším sa na rolu babičky

Výber pre vás