V seriáli ste prototypmi akčných pozitívnych ľudí. Mali ste niekoho takého vo vašom okolí?

Eva Rysová: Mne, žiaľ, otecko umrel, keď som mala 12. Starých rodičov som už nemala, no na starú mamu z maminej strany si spomínam veľmi dobre. Krásne spievala, výborne piekla i varila. Mamička po nej zdedila kuchársku knihu so skvelými receptami. Jeden po nej voláme Jolkine rezy. Ozajstným hrdinom však bola mamička. Bola vyučená kozmetička, no kým otecko žil, nepracovala. Po jeho smrti ostala s nami sama. Mám skoro o šesť rokov mladšiu sestru. Za úspory si mama otvorila malú kozmetiku s parfumériou, ktorú jej však asi o rok a pol zoštátnili. Musela pracovať v drogérii, neskôr zase v kozmetike. Plat nemala veľký, ale dokázala sa o nás postarať a dať nás obe vyštudovať. Pri odovzdávaní diplomov ma síce strašne urazila, lebo mi povedala, že ak ešte chcem vyštudovať niečo normálne, ona vydrží pracovať. (smiech) Ale potom chodila na moje premiéry a veľmi mi drukovala.

Ivan Letko: Ja som zo starých rodičov poznal len babku, matku mojej mamy. Bývali v Horných Otrokovciach, kde som chodil na prázdniny. Bola to milá a aktívna žena a pokiaľ ja pamätám, stále niečo robila. Ja som zase stratil priskoro mamu. Mal som 11 a nás troch súrodencov vychovával otec. Bol to prísny a autoritatívny človek, mal však rád britský briskný humor. Taký ten, trošku krutý a ten môžem aj ja. (smiech) Tiež ma od herectva odhováral, že sa budem musieť celý život niečo učiť, no keď ma potom videl hrať, alebo o mne niekde čítal, bol rád.

Spolu ste hrali v Armádnom súbore v Martine aj na Novej scéne. Koľko rokov sa už poznáte?

I: Tuším od Evkinej 20-tky.

E: Zdôraznite prosím, že on je mladší! (smiech)

Vždy bolo medzi vami také príjemné prekáranie?

E: Áno, ja humor ako taký môžem a Ivanov zvlášť.

Partnerov ste si zahrali viackrát, je vám úloha Anky a Zoliho taká najbližšia?

E: Každá z nich mala svoje čaro.

I: Prvá naša krásna javisková spolupráca bola v hre Ideálny manžel od Oscara Wildeho. Ja som bol lord Goring a Evka Mabel Chilternová.

E: Ešte som bola mladá a pekná...

I: To bola krásna prvá spomienka. A tá posledná, lebo už asi nikde nebudeme partnermi, je táto v Búrlivom víne. Sú to dva nádherné piliere a medzitým sa odvíjali ostatné role od milencov až po intrigánov a humornejšie postavy v divadle i televízii.

Odvaha vám nechýbala. V 17. ste si trúfli na úlohu 65-ročného Divíška v Jiráskovej hre Otec, a mladučká pani Evka v hre Kaviár alebo šošovica perfektne zahrala matku dospelej dcéry!

I: (smiech) Ale viete čo, keď sa na to tak spätne dívam, musela to byť pekná sranda. Mladý chalan oblepený fúzmi... A ono je to vážna dramatická postava. Spätne mi to príde tak, akoby som teraz prišiel do divadla a v mojom veku chcel hrať Rómea. (smiech)

E: Viete ako to chodí. Na novom pracovisku sa človek musí najskôr presadiť. U mňa sa to stalo s úlohou temperamentnej Talianky, matky dospelej dcéry. Scenár sa mi páčil, tak som do toho ochotne šla. Dovtedy som hrala len dievčatká a tam som mala priestor presvedčiť, že som dobrá herečka. (smiech) Bola prelomová úloha. Teda v práci. V živote bola tá prelomová v inom predstavení. V hľadisku vtedy sedel jeden mladý lekár, ktorý práve nastúpil v Martine do nemocnice a veľmi sa do mňa zaľúbil...

I: A ja som ti bol s Eliškou Daňovou svedkom na svadbe.

E: Áno, vždy sme boli kamaráti. No nikdy sme nemali pokusy o žiadne vzťahy.

I: To zdôrazňuješ pri každom rozhovore. Už ma to začína hnevať! ,My sme polu nič nemali!´.

I: Nie, ale furt to musíš ponúkať? (smiech)

E: (smiech) Vidíte to? Tak takýto sme my. Anka a Zoli, to je presne o nás.

Ľudia vo vašom veku už oddychujú, čo vás ženie do práce?

I: Túžba byť stále aktívny. Možno je v tom aj kus narcizmu, aby o mne ľudia vedeli, že existujem, že žijem. Nemusí to byť nejaká veľká sláva, lebo veď však ani nie je. Proste, aby ľudia, ktorí majú radi kultúru, vedeli, že je tu nejaký Letko. Neviem, či je to príliš samoľúbe, ale ženie ma to, aby som nezakrnel. Nezostal sedieť doma sám, lebo potom to už ide dole vodou.

E: U mňa je to podobné, len pocity sú trochu iné. Napriek tomu, že už mám aj zdravotné problémy aj sa už teraz ťažšie učím texty, som rada, že idem medzi mladých. A viete, často sa mi stáva, že idem po ulici a oproti mne zachmúrený človek. Zbadá ma, usmeje sa a zasvieti. No nie je krásne dávať ľuďom takéto chvíľky?

Kedysi ste sviatky trávili v divadle, teraz je to pokojnejšie?

E: Áno, zhon je skôr pred Vianocami, keď sú rôzne vianočné fotenia a reklamy.

I: Je. Hlavne na Štedrý večer sa stretávam s dcérou Hankou, mladšia Ivanka žije totiž v Taliansku. Mám aj sviatočné menu aj si to doma vyzdobím vetvičkami zo záhradky a pozerám telku. Ale priznávam sa, že odkedy žijem sám, je mi na sviatky tak... no, nie priamo smutno, ale tak akosi prázdno. No zvykol som si na to a je mi fajn. Ale všetkým ľuďom žičím, aby boli šťastní, aby im bolo dobre s blízkymi a bolo to také sviatočné!

E: Pre mňa majú Vianoce aj trochu smutný nádych. Pred niekoľkými rokmi mi v decembri zomrela mamička a o niekoľko rokov neskôr aj môj manžel. Vždy si na nich v tomto čase musím spomenúť. Viete, na starobe je najhoršie, že les okolo človeka redne a tých stromov, o ktoré sa môže oprieť a kochať sa v nich, je čím ďalej, tým menej. Je to smutné, no snažím sa myslieť pozitívne. Aj preto som trávila, nielen sviatky, posledné roky v Kanade u syna aj u neterí. Vždy mi tam bolo veľmi dobre. Toho roku nepocestujem. Aj sa bojím tej cesty, je tam veľký časový posun. Kvôli tomu som minuloročný návrat znášala tak horšie. Dohodli sme sa s kamarátkou, ktorá nedávno ovdovela, že strávime Vianoce spolu – dve vdovy. (smiech) Sestra má už totiž letenky k dcéram. Ale keď je tu, veľmi sa o mňa stará. Denne si voláme a každú nedeľu k nim chodím na obed a vyrozprávame sa.

I: Ja to tak mám s dcérou Hankou v Devíne a denne si aj dvakrát telefonujeme.

E: Aj mne syn Mišo volá každý večer. Aj vnučka s vnukom. Takže máme stále kontakt spolu.

I: Ale ešte nemáš pravnuka!

E: Mám, dve pravnučky! Druhá má len pár mesiacov. (smiech)

I: No, a ja mám už tiež dvoch pravnukov. Druhý má len tri týždne!

Tak to sa iste tešia na darčeky, ako to riešite?

I: Posledné roky sa vždy poradím so staršou dcérou, komu čo treba. Neraz to riešim finančne. Aj mne vždy niečo nachystajú. Aj sa trošku hnevám, že na čo, ale mám na to už takú hlášku – prosím ťa, veď ja to už nedonosím. (smiech)

E: So synovou rodinou som dohodnutá tak, že malým deťom vždy niečo pošlem, ale dospelým už peniažky. Oni lepšie vedia, čo by chceli.

Ste žijúce legendy, ako sa s tým žije?

E: Veru, už sme legendy. Minule mi jeden zvukár povedal, že vyrastal na mojich rozprávkach!

I: Presne toto pripomínajú aj mne. Ale ľudia v strednom veku! Véééľmi ma to poteší! To myslím ironicky. Zle tú starobu znášam, lebo vidím, že tej perspektívy predo mnou nie je veľa.

E: Však aj ten zvukár mal už okolo päťdesiatky! (smiech)

Aj duševne cítite starí?

I: Nie. Ja sa cítim ako 20- alebo 30-ročný. Len už niekedy zabúdam, po čom som šiel do vedľajšej miestnosti a aj text sa už učím pomalšie.

E: Ja sa cítim niekedy na 20 a niekedy na 120. (smiech) Aj podľa počasia či splnu mesiaca.

I: To bude asi tou starobou. (smiech)

Nezabudnuteľný vianočný zážitok detstva?

I: Keď ešte moja mama žila a boli sme spolu. A ja som vždy dostal knihu a písaciu súpravu.

E: Bolo to tesne po vojne, lebo mamička vyrábala salónky. Na stromčeku sme mali také reťaze ako z vaty a prskavky. Od nich sa reťaze pripálili a stromček začal horieť. Zahasili sme ho rýchlo, no do rána sme s mamou balili nové salónky a zdobili stromček. Ale keď sestra vstala, už tam stál.

Každý vie, ako dnes vyzerajú babka Anka a dedko Zoli z Búrlivého vína: Wow, ale tak vyzerali v mladosti!

Výber pre vás

Každý vie, ako dnes vyzerajú babka Anka a dedko Zoli z Búrlivého vína: Wow, ale tak vyzerali v mladosti!

Súvisiace články

Pohodlie veselej babičky: Ako býva Eva Rysová z Búrlivého vína?

Emil Horváth z Búrlivého vína Vianoce doma netrávi, môže za to smrť v rodine: Čo sa stalo?

Dorotka z Búrlivého vína prezradila, ako urobiť partnera šťastným: Dámy, stačí urobiť TOTO, ale dobre!

Nela Pocisková prehovorila o prvých sviatkoch s Filipom: Na Vianoce si darujú tú najdôležitejšiu vec

Pocisková a Loj z Búrlivého vína: Čo na seba povyťahovali?

Výber pre vás