Denne od 4.30 moderujete v rádiu. Donedávna ste moderovali zákulisie Tanca snov, do toho ste štátnicovali a dokončovali knihu. Máte nejaký gumidžús?

Tým je mi dcérka Amia (5). Vďaka nej ma baví na sebe pracovať, vymýšľať nové detské projekty a robiť tak veci, kde vie ísť so mnou, alebo ktoré vie so mnou aj komponovať. Detská tvorba, ktorú som zatiaľ vytvorila, vznikla iba práve vďaka nej.

Do rádia vstávate už o 3:45. Kedy chodíte spať a čo vás zaručene preberie?

Cez pracovný týždeň nedokážem fungovať dlhšie ako do pol desiatej večer. To už Amia spí a ja si ešte vedľa nej čítam správy na internete. Ale do pár minút spím aj ja. Môj ranný rituál je – dvakrát si prestaviť budík a potom už naozaj vyskočiť z postele! (smiech)

Vždy ste boli taká akčná?

Nikdy ma nebavilo sedieť pred telkou a prepínať celý deň programy. Mňa bavilo hýbať sa a ten program si sama vymýšľať. Od 15. som brigádovala a od 17. som v jednom televíznom kolobehu.

Túžili ste po moderovaní odmala?

Stále som sa hrala na učiteľku. Už v Amiinom veku som prikrývala všetky bábiky dekou a hrala sa, že je poobedný spánok v škôlke. (smiech)

Veľa rozprávok do vašej druhej knihy Hrebienok vzniklo, keď bola dcéra malá. Prečo práve detská literatúra, a nie napríklad pre ženy?

Pre mňa sú zatiaľ deti to najúprimnejšie publikum. Neoklamú vás. Buď sa im to páči alebo nie. Chcela by som raz napísať aj román pre tínedžerky alebo ženy v mojom veku, ale to má zatiaľ čas.

Hrebienok je o tom odbúrať predsudky a vážiť si staré veci. Vychovávali vás tak?

Áno. My sme hlavne nemali toľko hračiek a možností. Bolo toho viac ako mali moji rodičia v ich detstve, ale to čo majú dnešné deti, o tom sa nám ani nesnívalo. Nehovorím, že je to zlé, ale nikto nevie čo tento komfort prinesie v budúcnosti.

Čiže predsudky nemáte?

Nemať ich vôbec je asi ťažké. Najmä dnes. Bojíme sa iných kultúr, máme voči nim rešpekt. Aj ja mám predsudky, ale snažim sa ich búrať. Hovoriť si, keď nepoznáš človeka osobne, neodsudzuj ho.

Amiu vychovávate ako? Doprajete jej, alebo si musí veci zaslúžiť?

Nemá toho málo. Veľakrát som zronená, že jej v izbe opäť niečo pribudlo. Ale rozprávame sa. A triedime hračky deťom, ktoré ich nemajú. Snažím sa ju viesť k tomu, že veci nie sú samozrejmosť.

Ona vaše rozprávky miluje, ktorá bola kedysi vaša najobľúbenejšia?

Milovala som vianočné príbehy. Mala som knižku kde ich bolo hneď niekoľko a hocikedy som si ju čítala aj počas leta.

Môžete povedať, že si teraz žijete svoju rozprávku?

Každý si ju žijeme. Len neviem, na ktorej strane sme a čo všetko sa ešte do konca rozprávky môže udiať. Preto si treba naše vlastné rozprávky užívať a naozaj sa snažiť, aby sa skončili dobre.

Chystáte už ďalšiu knihu?

Pokračovanie Z hrnca do rozprávky. Knižka bola veľmi úspešná a naši čitatelia si zaslúžia dvojku. Čo sa týka môjho sólo autorstva, mám v pláne napísať rozprávku s interkulturálnym nádychom. Dnešný svet je plný strachu z iných kultúr. Bojím sa aj ja, ale ak sa o tom nebudeme rozprávať a nebudeme jemne pripravovať aj deti, bude to ešte horšie. Veľmi mi záleží, aby každá rozprávka, ktorú dám von, mala v sebe istý odkaz, ktorý rodičia môžu, ale nemusia deťom dovysvetľovať.

Máte aj veľa iných aktivít. Moderujete akcie a vediete spevácky projekt Superdeti. Musíte si všetko naplánovať na sekundy?

Snažím sa mať režim a systém, ktorý mi uľahčí prežiť dni, keď nemám ani hodinu voľno. No ak sú dni menej časovo náročné, napustím si vaňu a tvárim sa, že nikto neexistuje. (smiech)

Akčná Barbora Rakovská: Je nezávislá, no život jej organizuje jeden dôležitý človek

Výber pre vás

Akčná Barbora Rakovská: Je nezávislá, no život jej organizuje jeden dôležitý človek

Súvisiace články

Barbora Rakovská o vzťahu na diaľku: Ak sa dvaja milujú a podporujú svoje sny, môže to fungovať

Známe mamičky búrajú mýty: Porodili pred 25-kou a sú krajšie ako kedykoľvek predtým

Barbora Rakovská sa už nemôže vyhovárať: Ako jej materstvo zmenilo život?

Výber pre vás