Troma slovami o sebe: Podľa priateľov empatická, zásadová a bezprostredná.

Pracovné projekty: Seriál Panelák (TV JOJ), SND (Chrobák v hlave, Dom v stráni, Amadeus, Anna Karenina), Mestské divadlo v Žiline (Maľované na skle).

Čo robím, keď nerobím: Tancujem, oddychujem, spím alebo počúvam hudbu.

Najneodolateľnejšia neresť: Čokoláda.

Herecký vzor alebo idol: Meryl Streep.

Keby herectva nebolo: Bavia ma cudzie jazyky a dejiny, právo by bola tiež jedna z alternatív. Jedno obdobie som uvažovala aj o Policajnej akadémii, lákala ma kriminalistika.

Niektorí ľudia sa vraj hercami rodia, iní sa nimi stávajú počas života. Aký je tvoj herecký príbeh?

Odmalička som tancovala vo folklórnom súbore a vďaka tomu som sa dostala ako tanečníčka do muzikálu Maľované na skle. Potom som dostala príležitosť v ďalšom muzikáli Cigáni idú do neba, kde som tancovala, spievala a mala aj pár replík. Vtedy som si uvedomila, že by som to chcela robiť. Uvažovala som skôr nad spevom, nad hereckou kariérou vôbec. Keď ma napokon prijali na VŠMU v Bratislave, netušila som, čo bude ďalej. A už vôbec som nepočítala s nejakou slávou.

Ako sa pozeráš na tieto predstavy dnes?

Dnes mi to už príde také normálne. Predtým som si myslela, že herectvo je bohémska a lukratívna práca, ale dnes mi je jasné, že to tak nie je. Pre mňa je to práca ako každá iná, iba s tým rozdielom, že herec je viac na očiach. Baví ma to. Ukazovať ľuďom zrkadlo v postavách, ktoré hrám, je zaujímavé.

Viaceré slávne herečky preslávili nielen filmové úlohy, ale aj početné vzťahy. Možno preto, že herec pri svojej práci prechádza mnohými filmovými, divadelnými alebo seriálovými vzťahmi. Ako to vidíš a cítiš ty?

Veľa ľudí si myslí, že vzťahy hercov sú labilné, ale podľa mňa to nie je o práci. Je to v ľuďoch. Ja som mala partnerov z umeleckých kruhov: herca, scénografa alebo tanečníka. A vychádzala som s nimi lepšie než s ľuďmi, ktorí nechápu, čo táto práca so sebou prináša. Neherci môžu byť žiarliví. Nepochopia, že ak má herec svoju úlohu dobre zahrať, musí to aj vnútorne prežívať a tie iskry okolo neho potom zákonite lietajú. Mne sa však zatiaľ nestalo, že by som sa na javisku zamilovala. Ale keby sa to stalo a nič by tomu nestálo v ceste, tak by som sa zrejme nebránila. (úsmev)

Mimo kamier či javiska si skôr človek, ktorý sa riadi srdcom, alebo rozumom?

Nebránim sa nijakým spontánnym veciam a príležitostiam, človek nikdy nevie, čo sa z toho vyvinie. Občas sa riadim srdcom a občas rozumom, závisí to od situácie. Keď som chcela ísť na VŠMU, veľa ľudí ma odhováralo s odôvodnením, že sa na tú školu nedostanem. Vtedy som dala na svoje srdce a svoju intuíciu a vyšlo to.

Sú herci, ktorí život na výslní milujú, a takí, ktorí ho napriek talentu nezvládajú. Do ktorej skupiny patríš?

Svoju prácu beriem so všetkým, čo k tomu patrí. Keď som vyčerpaná, tak jedine fyzicky.

Osud, náhoda alebo tvrdá práca?

Osud si tvoríme sami, náhoda neexistuje a práca je vždy taká tvrdá, akou si ju urobíme. Teraz sa mi páči jedno také motto: Keď si človek myslí, toto zvládnem a toto nezvládnem, tak v oboch prípadoch má pravdu. Je to o tom, čo si človek určí ako svoju hranicu a motiváciu. Podľa mňa nič nie je nemožné.

Barbora Švidraňová z Paneláka: Nič nie je nemožné

Výber pre vás