Zuzana Kronerová (56), herečka: Rada som užitočná

Popularita by podľa nej nemala žiadny význam, keby ju odmietla použiť na niečo dobré. „Isteže rozdávame radosť svojím umením, ale toto je niečo, čo môže pomôcť a možno je to ešte potrebnejšie.“ Preto sa stala patrónkou nadácie Rozum a cit. Keď ma oslovili z nadácie Rozum a cit, vôbec som neváhala. Takáto vec sa neodmieta. Cítim to, ako povinnosť nás ľudí, čo sa objavujeme na verejnosti. Keď sa ma kolega nedávno pýtal, ako to stíham, tak som sa zamyslela a hovorím: Na to, čo ťa baví, sa vždy dá nájsť čas. A mňa charita baví hneď po divadle hádam najviac. Mám rada pocit, keď môžem byť užitočná. Ja sa skláňam Nadácia mi robí veľkú radosť. Je totiž známe, že aj v detských domovoch, kde sa personál deťom maximálne venuje, sú deti citovo ochudobnené. Nepoznajú prirodzený model rodiny, nepoznajú láskavé rodinné prostredie ani povinnosti, ktoré sa v takomto prostredí musia naučiť plniť. Preto nie sú pripravené na život. Náhrada prirodzenej rodiny – pestúnska rodina je fantastickou alternatívou. Obdivujem ľudí, ktorí majú vlastné deti a ešte si zoberú do rodiny ďalšie a poskytnú im domov. Pritom vždy treba rátať s tým, že sú to deti, na ktorých sa nejakým spôsobom podpísal ich ťažký osud. Moji priatelia prijali päť detí a je u nich nádherná atmosféra. Bola som na návšteve aj v rodine, ktorá má vlastné dieťa a prijala do rodiny dievča v adolescentnom veku a malého prváčika. Venujú im strašne veľa lásky. Pomáha aj ich vlastná dcéra, aby sa novej sestre darilo. Sú to neuveriteľní ľudia. Z môjho pohľadu sú práve oni skutočné celebrity, nie tí, čo sa raz za čas objavia na obrazovke. Ja sa pred takýmito ľuďmi skláňam. Dedičstvo Som dosť emocionálny človek a neviem prejsť bez povšimnutia okolo ľudského nešťastia. Je to iste dedičstvo po rodičoch, ktorí boli tiež veľmi citliví ľudia. Ďalší krúžok Môj manžel je veľmi vtipný človek. A aj deti utrúsia niečo také – aha, mamina má ďalší krúžok. Ale nikdy proti týmto mojim aktivitám nič nenamietali. Ja ich zase neokrádam až tak o svoju prítomnosť, lebo si viem vybrať, čo je dôležité. Keby mi niekto ponúkol scenár, ktorý sa mi nepáči, nikto ma nenúti ho prijať. To radšej pôjdem navštíviť nejakú pestúnsku rodinu. VIZITKA NADÁCIE Hlavným poslaním nadácie Rozum a cit je pomáhať opusteným deťom a umožniť im prežiť normálne detstvo uprostred rodiny. Podporuje náhradné rodiny, aby každé dieťa mohlo povedať: „Doma je tam, kde je mama, otec a ja.“ <a href="https://www.rozumacit.sk" target="_blank">www.rozumacit.sk</a>

Emília Vášáryová (65), herečka: Najviac pomáhajú tí, ktorí majú najmenej

Z divadla uteká pred kameru, z televízie do dabingu. Filmuje takmer 365 dní v roku, doma i v Česku. Napriek tomu vie, že viac ako 1,5 milióna detí a mladých ľudí na Slovensku potrebuje niekoho, kto má na nich čas. Ako čestná predsedníčka Hodiny deťom je jednou z tých, ktorí si ho vždy nájdu. Pred pár rokmi som čítala krásnu knihu od veľkej americkej herečky Audrey Hepburn, ktorá časť svojho života zasvätila charite. Povedala v nej krásnu vetu – jednu ruku máme na to, aby sme pomáhali sebe, a druhou rukou máme pomáhať iným. To ma veľmi oslovilo. Kamarát môjho syna Roky som obdivovala veľkolepé programy v Rakúsku, kde zbierali rôznymi spôsobmi peniaze na podporu detí. Nakoniec pred dvanástimi rokmi Filip Vagač prišiel s myšlienkou, že by aj u nás rád pokračoval v tejto európskej tradícii nadácií pre deti. A pretože to bol kamarát môjho syna, oslovil ma, či by som mu ju nepomohla zviditeľniť. Ja som do toho šla celkom nenápadne a dúfam, že som nenápadnou dodnes zostala. To totiž nie je o mne, ani o žiadnom človeku z nadácie. To je predovšetkým o ľuďoch, ktorí uveria tej idei a prispejú peniazmi na dobrú vec. Posledný zárobok Hodina deťom ako spôsob finančnej zbierky bola tiež vyskúšaná v zahraničí. Nadácia pre deti Slovenska ju u nás prvýkrát zorganizovala v roku 1999. Ľudia dostali možnosť venovať zárobok z poslednej hodiny v tomto tisícročí deťom. Následne tie peniaze zmysluplne pomáhali. Odvtedy sme vyzbierali už viac ako sto miliónov korún, čo nie je maličkosť. Hodina deťom preto dôsledne kontroluje, ako boli peniaze použité. Keď vidím ľudí, ktorým sme pomohli, veľmi ma to motivuje pracovať ešte viac. Deti za dedinou Do roku 1989 sme žili v spoločnosti, ktorá postihnuté deti vyčleňovala. Dokonca aj vlastná rodina sa za ne hanbila. Prešla som pri filmovaní takmer celé Slovensko a videla som tie ošarpané budovy na okraji civilizácie, kde žili. Toto sa, chvalabohu, zmenilo. Minulý rok som strávila celý deň v domove sociálnych služieb Symbia vo Zvolene. Páčilo sa mi, že síce neokázalo, ale predsa tam vidno našu pomoc. Pyšná celá rodina Na začiatku mi bol vďačný najmä môj syn. No myslím, že teraz je na mňa trochu pyšná celá rodina. Moje deti vedia, že to, čo odo mňa potrebovali, dostali. Takže teraz môžem pomáhať druhým. A mne to tiež prináša dobrý pocit. Keď človek myslí na druhých, nemá čas špekulovať nad sebou. Naši ľudia sú úžasní Mám prianie, aby sa myšlienka pomoci iným nedevastovala. Aby rôzne nadácie, ktoré vznikajú, neparazitovali na dôvere ľudí. Naši ľudia sú úžasní, chcú pomáhať druhým. A krásne je, že najviac dávajú tí, ktorí toho majú najmenej. Je až dojemné vidieť, že sú to mnohokrát takí, ktorí si naozaj odtrhnú od úst, aby mohli pomôcť. Veľmi by som si želala, aby týchto skvelých ľudí nikto nesklamal. VIZITKA NADÁCIE Hodina deťom je celonárodná a celoročná verejná zbierka Nadácie pre deti Slovenska. Jej poslaním je podporovať deti a mladých ľudí. Spolupracuje s každým, kto je ochotný investovať do rozvoja detí, verí v ich silu a potenciál. Za desať rokov podporili 1 362 projektov sumou viac ako 111 miliónov, a tak pomohli viac ako 500-tisíc deťom a mladým ľuďom. <a href="https://www.hodinadetom.sk" target="_blank">www.hodinadetom.sk</a> <a href="https://www.nds.sk" target="_blank">www.nds.sk</a>

Peter Dvorský (57), operný spevák: Zistil som, že sa dajú robiť zázraky

Na doskách, ktoré znamenajú svet, stvárnil postavy mnohých hrdinov. Pre rodičov detí s detskou mozgovou obrnou je však skutočným hrdinom. Pre nich je miestom, ktoré znamená svet, rehabilitačné centrum Harmony, ktoré vďaka svojej nadácii vybudoval Peter Dvorský. Spev je krásne povolanie, ale myslím si, že človek dokáže oveľa viac, ako má stanovené vo svojom programe. Veľa som cestoval po svete a najmä v USA som videl mnohé inštitúcie vybudované na základe dobrého skutku. S manželkou sme tú myšlienku rozvinuli a našli podporu u ľudí, ktorí cítili to isté, ale sami sa do toho neodvážili. Tak sme spojili sily a vytvorili nadáciu Harmony, čo je súlad, súzvuk niečoho dobrého. Najlepšia investícia Naša druhá dcérka mala diagnózu detskej mozgovej obrny. Bolo to ľahšie postihnutie, z ktorého sa, chvalabohu, tvrdým cvičením Vojtovej metódy dostala. Vtedy som zistil, že sa dajú robiť zázraky. Aj keď si to dieťa odplače a odtrpí. Boli to pre nás veľmi ťažké chvíle. Aj mne samému pri pohľade na jej plač, často vyhŕkli slzy. Ale zvládli sme to. Dnes som šťastný, že je v poriadku. Našou záchrankyňou bola rehabilitačná sestra Terézia Kutková, ktorá chcela dokázať, že keď človek veľmi chce, tak vie pomôcť. Chcel som pre deti nájsť takýchto ľudí čo najviac. To bola silná motivácia. Pretože deti sú pokračovaním toho, čo sme my začali. Je to najkrajšia a najlepšia investícia. Obohacujeme Vojtovu metódu aj inými terapiami. Teraz sme zakúpili zo Švajčiarska prístroj, pri ktorom sme sa síce zadlžili, ale vieme, že to stojí za to. Dokáže zázraky a tie deti potrebujú. Architekt a jeho robotníci Keď ma zastaví mamička niektorého z detí a povie mi, ako som jej pomohol, hovorím – ja nie, ja som sa to len snažil sprostredkovať. Tá pani, ktorá cvičila s vašou dcérkou či synčekom, tá vám pomohla. To máte ako v architektúre. Keď máte dobrého architekta, ktorý nakreslí krásny dom, ale prídu zlí robotníci, je po stavbe. Ale keď máte výborných robotníkov a majstrov, tak tá myšlienka dostane zmysel. Ja som ich našiel. Keby nás nepotrebovali Niekedy sa pozriem do výpisov darov a vidím ľudí, ktorí nám každý mesiac posielajú peniaze, hoci majú sami málo. Aj bez veľkých financií možno podať pomocnú ruku. Aj malá pomoc má veľký význam. Rehabilitačnými procedúrami u nás prešlo okolo 7-tisíc detí. Bol by som najradšej, keby náš inštitút nebol potrebný, keby všetky deti boli zdravé. No život sa skladá aj z problémov. Mnohé deti si však po hodinách plaču a rokoch bolestivých cvičení odniesli úsmev na tvári. To človeku dobre padne. Môže si povedať – nebolo to márne. VIZITKA NADÁCIE Nadácia Harmony vznikla v roku 1991 ako naplnenie myšlienky Petra Dvorského – dať šancu deťom s diagnózou detskej mozgovej obrny. Od svojho vzniku podporuje chod rehabilitačného centra. Inicioval jeho vznik a neustále podporuje jeho činnosť. <a href="https://www.nadaciaharmony.sk" target="_blank">www.nadaciaharmony.sk</a>

Chantal Poullain (51), herečka a speváčka: Nečakajte, kým sa niečo stane vášmu dieťaťu

Často myslí na maminku. Vždy jej totiž hovorila, že človek musí myslieť na ľudí, ktorí sa majú horšie. Keď odchádzala z domu, dostala krížik na čelo a v maminých očiach videla, ako túži po tom, aby nezabudla, čo jej rozprávala. Nesklamala ju – na pomoc iným založila nadáciu Archa Chantal. Odmalička som videla, ako moja maminka obdarúvala tých, čo mali málo. Balili sme svoje hračky a nosili do rodín, ktoré na ne nemali. Už ako deti sme boli zvyknutí sa podeliť. Keď som prišla sem do Československa, bolo za komunistov ťažké niečo také robiť organizovane. Preto som pomáhala aspoň osobne. Nosila som zo zahraničia lieky. Pre ľudí, ktorí mali problémy s kĺbmi, som pašovala umelé protézy. Často som sa na hraniciach triasla, ale našťastie vždy mi to u colníkov prešlo. Prečo je to také smutné? Po roku 1989 som hľadala spôsob, ako byť užitočná. Raz som sedela so synom Vladimírom v čakárni u lekára a on sa ma spýtal: Maminka, prečo je to také smutné? A kde sú hračky? A ja som sľúbila, že sa budem snažiť urobiť niečo pre to, aby to bolo inak. Nadácia nie je pre mňa Nemôžeme povedať, že vieme liečiť a nahrádzame prácu lekárov. Ale to, ako deti prijímajú liečbu, to pomáha v ich práci. Sami mi hovorili, že sa deti rýchlejšie uzdravujú. Liečenie sa z mesiaca neskráti na pár dní, ale určite sa urýchli. Naša organizácia nevznikla preto, aby Chantal mala nadáciu a používala ju na svoju propagáciu. Tá nadácia je tu preto, aby za ňou boli výsledky. A prečo Archa? Ako loď na mori je pre mňa symbolom záchrany, lásky a nádeje. Šál okolo krku Určite pomáha to, že je moje meno známe. Práve preto mi moji známi na začiatku hovorili, Chantal, to nejde len tak prehodiť si okolo krku šál a ísť maľovať nemocnicu. Si známa, využi to na získanie peňazí pre tie nemocnice. Strašne si vážim každú korunu, ktorú získame. Niektorí chcú, aby sami pocítili výsledok toho, čo dali. Lenže ja hovorím – nečakajte, kým sa niečo stane vášmu dieťaťu. Vtedy už bude neskoro dávať peniaze na to, aby mu tam bolo lepšie. „Ježiško nech počká...“ Pomáhať je mojou súčasťou. Dopĺňa vo mne to, prečo som na svete, dôvod žiť. Často spomínam na príbeh chlapčeka, ktorý si na Štedrý deň zlomil ruku. Prišiel do nemocnice, kde bolo množstvo hračiek. Ruku mu ošetrili, ale jemu sa domov nechcelo. Prehováral mamu: Mami, ešte toto vyskúšam. Tak mu hovorí: Zlatko, ale doma už čaká Ježiško. A on na to: Tak nech počká. VIZITKA NADÁCIE Filozofiou nadácie Archa Chantal je poľudštenie detských zdravotníckych zariadení. Zmenou neutešeného prostredia na útulné, príjemné miesta sa malý pacient stáva súčasťou čarovného sveta. Hrou sa totiž dieťa lepšie vyrovná s pobytom v nemocnici, zbaví sa stresu a prekoná odlúčenie od rodičov. <a href="https://www.archachantal.cz" target="_blank">www.archachantal.cz</a>

Celebrity, ktoré pomáhajú

Výber pre vás