Pre väčšinu ľudí z mesta je chalupa miestom, kde zažívajú súzvuk s prírodou.  Aj Henrichovi Krejčovi, ktorého sme navštívili na myjavských kopaniciach, tu stačí ranný budíček s vtákmi a potulky hlbokými lesmi so psom...

Chalupu, ktorá stojí uprostred lesa, kúpili Henrichovi rodičia, keď bol iba mesačné dieťa. Otca, vášnivého milovníka prírody, navyše maliara, toto miesto očarilo na prvý pohľad. Ruka v ruke sa s malým Heňom túlal po lese a často mu rozprával pútavé príbehy zo života zvierat a rastlín.

Ďalšie roky známy moderátor prežil v meste a chalupa po otcovej smrti ostala niekoľko rokov stáť bez povšimnutia. Spomienky na detstvo sa mu však predsa len vryli hlboko do srdca, pretože keď sa nedávno rozhodol tomuto miestu prinavrátiť stratenú tvár, neodradil ho ani spustnutý stav. „S chuťou som sa pustil do rekonštrukcie a môj život nabral zo dňa na deň nový smer. Prácou okolo domu na čerstvom vzduchu som si kompenzoval sedavé zamestnanie a postupne som si tu vytvoril prostredie, v ktorom zabudnem na všetky starosti. Krátke posedenie na kameni za sprievodu vtáčieho štebotu a šumu listov má priam očistný účinok,“ prezrádza spokojný chalupár svoj návod na relax.

Nepodeliť sa s týmto súkromným rajom s priateľmi by Henrich pokladal za hriech. Počas roka tu často robí gulášové párty alebo grilovačky a za pekného počasia sa priateľom ťažko odchádza. „Návštevnosť však prudko klesá spolu s ortuťou,“ smeje sa Henrich pri spomienke, ako zaháňal hostí pod duchny a musel si dávať budík každú hodinu na prikúrenie, aby sa ráno nezobudili s cencúľmi na nose.

Miesto v hlbokom lese, oddelené od zvyšku sveta, však ponúka aj mnoho ďalších lákadiel, ktorým sa ťažko odoláva. Nielen húb a lesných plodov je tu ako maku, ale ani stretnúť na prechádzke srnku tu nie je žiadna rarita. Aj šikovná veverička, mysliac si, že ju nik nevidí, pobehuje okolo domu a občas cez okno preskúma interiér. „Keď sa však okolo chalupy preženie stádo diviakov, všetko sa začne triasť ako pri zemetrasení a vtedy je lepšie rýchlo sa schovať dovnútra,“ spomína Heňo so susedom na takmer stočlenný dupot statných diviakov.

Mať dobré susedské vzťahy s miestnymi obyvateľmi je tu, na samote, na nezaplatenie. Sused Janko, ktorý mu chalupu stráži počas neprítomnosti, ho však raz poriadne vystrašil. „Zamyslene som ukladal drevo, keď ma nečakane spoza chrbta oslovil zmeneným hlasom. Keby som na jeho žarty nebol zvyknutý, určite by som potreboval aj prvú pomoc,“ smeje sa Henrich, ktorý veľa zábavy s domácimi zažije aj v neďalekej krčmičke. Cesta k nej vraj trvá polhodinku, späť však obyčajne aj niekoľko hodín!

Aby chalupa dokonale zapadla do okolitej scenérie, bral Henrich pri rekonštrukcii ohľad na prostredie, v ktorom sa nachádza. Myjavské kopanice sú plné brestov, javorov, borovíc a smrekov a tieto domáce dreviny využil v interiéri aj exteriéri chalupy postavenej z tehly na kamenných základoch. V rovnakom štýle dotvoril aj terasu a príjazdovú cestičku.

Okolie nechal tiež na prírodu. Nepáči sa mu, keď vidí niekoho pobehovať okolo domu s vysávačom na lístie a pri stavbe neberie ohľad na okolie. Henrich má na to vysvetlenie: „Nechávam všetko rásť tak, ako rastie, kríky tvarujem iba málo, teším sa dokonca aj z krásy buriny. Keby som robil čokoľvek, nezbavím sa jej. Stačí zmeniť uhol pohľadu a zo škaredého káčatka sa stane kráska. Napríklad sedmokrásku mnohí považujú za burinu, pritom má krásne kvietky.“ Svojou prirodzenosťou nás očarila aj skalka, ktorá neodmysliteľne patrí ku každému pozemku na svahu, a malé jazierko obsypané štrkom.

Na malebnosti chalupe pridávajú malé okienka a hrubé múry, ktoré počas horúcich dní vytvárajú vnútri príjemnú klímu. Nostalgický duch navodzujú aj borovicové podhľady a masívne vidiecke zariadenie. V kuchyni sa nachádza keramická pec, ktorá okrem kúrenia slúži aj na prípravu jedál a masívny stôl s rohovou lavicou, ktorá pamätá časy dávno minulé. Aj ďalšie izby sú zariadené účelne s využitím pôvodných prvkov. Ich starosvetskú atmosféru pripomínajú nielen starožitný nábytok, ale aj doplnky v podobe dnes už nepoužívaných krčahov, petrolejových lámp a rôznych pracovných nástrojov, ktoré navodzujú pocit, akoby sa tu zastavil čas.

Na chalupe nie je núdza o romantické zákutia. Jedným z nich sa stala zastrešená terasa s výhľadom do širokého okolia. A keďže k chalupe patrí kozub, našli sme aj ten. Oheň, oskorušovica alebo varené vínko sú nenahraditeľní spoločníci pri počúvaní Heňových príbehov z nespočetných dobrodružných ciest. Divokú prírodu ďaleko od civilizácie preskúmal najskôr s priateľmi, teraz organizuje „zájazdy“, ktoré sám sprevádza. „Pre ľudí z mesta je totiž divočina nielen oddychovým miestom, ale aj miestom, kde vznikajú priateľstvá na celý život. Zaručene sa odtiaľ každý, kto vidí, ako sa domorodci potešia každej drobnosti, poháru vody alebo troche jedla, vráti s iným pohľadom na svet. Rovnako ako ja,“ prezradil nám skúsený cestovateľ, ktorého by sa dalo počúvať do rána.

Vek: 37 Povolanie: moderátor, publicista, majiteľ zážitkovej cestovnej kancelárie Záľuby: cestovanie, história, umenie, záhrada Obľúbené miesto: terasa

Na chalupe u Henricha Krejču: Tu sa mení pohľad na svet

Výber pre vás

Na chalupe u Henricha Krejču: Tu sa mení pohľad na svet

Súvisiace články

Na návšteve u Igora Novosada: Namiesto bytu má dom snov

Tá sa teda má! Sise Lelkes-Sklovskej jeden dom nestačí

Prestupná stanica: Orientálny podnájom Mira Jaroša

Výber pre vás