Chiromantka Oľga Gálfyová (72) Rozumie rukám

Možno sa to začalo vtedy, keď sa raz zahľadela na svoje dlane. Všimla si, že čiary na nich sa po čase menia. Čo jej chcú povedať? Túto otázku sa snaží zodpovedať sebe aj iným.

Ale možno sa všetko začalo oveľa skôr... Oľgina mama, kňažná Borodinová s rodičmi ušli z Petrohradu ešte pred výstrelom z Aurory na usadlosť na Urale. Tu sa mladá žena zasnúbila s bielogvardejským vojakom. Skôr než si povedali áno, stretla iného. Boľševika. Srdcu nerozkážeš. Tradícia ohrdnutému ženíchovi nedávala inú možnosť, ako si vziať život. Jeho zúfalá matka vtedy Borodinovu rodinu prekliala...

Oľga sa narodila už v Československu, kde mladí pred tými istými boľševikmi museli hľadať azyl. Obaja vyštudovali na Karlovej univerzite – otec medicínu, mama psychológiu. Oľga si celý život uvedomovala, že krv nie je voda. V mame bolo čosi mystické. „Borodinovci sa venovali týmto veciam už päťsto rokov,“ dotkne sa Oľga svojich koreňov, ale vzápätí sa vráti späť k rukám. Už v šestnástich jej nedali pokoj. Čo mohla, vyčítala z kníh v rodičovskej knižnici. A zistila, že každá čiara na nich dávala zmysel. Niečo ako vzorce vo fyzike a v chémii, ktorú vyštudovala. „Chiromantia nie je veštenie. Pred tisíckami rokov Aristoteles povedal, že čiary na rukách nie sú náhodné. Omnoho neskôr nemecký filozof Kant nazval ruku predĺženým mozgom,“ vysvetľuje. A hovorí to každému, kto za ňou príde. Chiromantia zázraky nerobí. „Môžem iba povedať, aké má človek možnosti a danosti. On sám musí mať dosť pevnej vôle, aby prišiel tam, kam chce.“

Moderátorka Alena Heribanová pre Oľgu nebola zákazníčka, skôr spriaznená duša. Nikdy jej nepredložila svoje ruky, ale čo potrebovala, si prečítala z gest. Otvorené srdce, rozhľad... Po stretnutí s ňou začala Oľga rozmýšľať o anjeloch strážnych. Koľkokrát pri nej stáli... Vešala záclony, keď stratila rovnováhu a cítila, ako padá. „Akoby ma niekto chytil a ja som dopadla na rovné nohy. Niečo medzi nebom a zemou jestvuje. Či sú to anjeli s krídelkami, alebo niečo iné, čo človeka chráni. Možno najbližší, ktorí už nie sú medzi nami. Ak zostávajú storočné stavby, tisícročné vedomosti, nemôže zmiznúť ani ten, kto umrel.“ Možno je jej anjelom strážnym mama. „Len neviem, dokedy bude mať so mnou trpezlivosť,“ dievčensky zvonivo sa rozosmeje.

Alena Heribanová (54), moderátorka Je mi blízka

„Viem, že sa ešte stretneme,“ povedala o Oľge Gálfyovej moderátorka. Prvýkrát sa stretli na stránkach časopisov. Tak sa stretávali celé roky bez toho, aby Oľga o Alene tušila, že v nej má pozorného čitateľa všetkého, čo napísala o čítaní z rúk.

Nikto by totiž o známej moderátorke nepovedal, že je v nej stále malé dievčatko, ktoré u babičky na dedine rado počúvalo rozprávanie driapačiek peria. „Sedela som v rohu a vždy som mala pocit, že je to niečo nebeské. A potom, aj keď život plynul, vždy som sa tam vracala ako do raja, z ktorého ma nemôže nik vyhnať.“

Cítila, že všetko, čo v živote robila, bola cesta k tomu, čomu sa venuje dnes. Keď dostala do rúk knihu Kto je váš anjel strážny?, bola to len posledná značka na nej. Tam má odbočiť! Odvtedy už mnohým prezradila meno ich ochrancu. A na revanš dostala dôveru. „Prítomnosť anjelov mi pomáha otvárať srdce.“ Tak to bolo aj pri stretnutí s Oľgou. „Vždy som rozmýšľala, kde má svoje korene, veľmi ma zaujímala ako človek. A bolo úžasné, keď mi rozprávala o živote na cárskom dvore. Má v sebe tú veľkú ruskú dušu.“ V niečom jej pripomína nezabudnuteľnú Vilmu Jamnickú. K nej chodila po radu, hoci si Alena málokedy nechá hovoriť o budúcnosti. „Nechcem vedieť o sebe príliš veľa. Som spokojná s tým, ako beží svet okolo mňa.“

Niekedy cíti, keď niekoho stretne, že jej bude veľmi blízky, alebo naopak, vzdialený. „Tak ako mi niečo hovorí, s kým sa nevidím poslednýkrát,“ prezrádza o svojich schopnostiach moderátorka. Cíti, že aj s Oľgou sa jej cesty ešte pretnú. „Lebo má v sebe niečo krásne.“

Chiromantka Oľga - Tajný guru Aleny Heribanovej

Výber pre vás