Od prvej SuperStar, kde ste boli jedným z finalistov, ubehlo už 11 rokov. Neprespali ste ich?

(smiech) Stihol som vydať doteraz tri sólové albumy, spolupracovať na viacerých pekných skladbách, študovať konzervatórium i hudobnú vedu na vysokej škole, kde si teraz robím aj doktorát. Počas tohto obdobia som odohral približne 700 koncertov. Postavil som si vlastné hudobné štúdio, kde sme s gitaristom Samom Kovácsom nahrávali väčšinu skladieb na nové CD „Nespím“, ale aj iných umelcov. Už tretí rok spievam v programe Milujem Slovensko, na ktorý sa pripravujem aj s mojou fantastickou hlasovou pedagogičkou Lukréciou Bílkovou, ku ktorej chodím už 10 rokov na spev a je mojou mentorkou čo sa týka spevu aj hudby.

No nenudili ste sa a asi naozaj aj nespali. Minimálne na tých pomyselných vavrínoch.

To veru nie. Treba skoro vstávať a neskoro chodiť spať, aby som stihol čo najviac. Preto ten názov albumu Nespím. (smiech) Je to minimálne dvojzmyselné. Nie je to len o tom ozajstnom nespaní, ale aj o tom, že hoci som posledné CD vydal pred šiestimi rokmi, robím stále. Musím však povedať, že som stihol aj oddychovať. Len deti a svadbu som ešte nestihol. (smiech)

Aj to príde. Vy teda chodíte ešte po toľkých rokoch na spev?

Samozrejme. Hlas je môj pracovný nástroj a musím ho udržiavať. Som veľmi rád, keď si aj ľudia všimnú, že som sa v speve za ten čas zlepšil. Keď si pustím môj prvý album z roku 2005 a tento najnovší, viem, že som vokálne už niekde inde. Muzikant by mal na sebe stále pracovať. Či už je to gitarista, klavirista alebo spevák. Tak ako každý človek vo svojom odbore. Keď zaspíte na vavrínoch, je to ,podľa mňa, chyba. Ja so sebou nikdy nie som spokojný. Stále sa chcem zlepšovať.

Spomínali ste stovky koncertov, v apríli – máji chystáte tiež šnúru, v lete sú festivaly... nemáte niekedy strach, že sa môže vášmu hlasu niečo stať?

Práve preto som začal cvičiť. Pred asi ôsmimi rokmi som bol dokonca na operácii hlasiviek. Vtedy to bola pre mňa hraničná situácia. Fakt som sa zľakol. Veľa som koncertoval, spieval som aj chorý a nevedel som ešte dostatočne ovládať svoj hlas. Keďže hlasivka je sval, môže sa ľahko poškodiť. To riziko sa dá cvičením a technikou minimalizovať. Na turné sa veľmi teším a dnes už viem, ako sa zraneniam vyhnúť.

Keď už ste na RTVS v relácii Milujem Slovensko, milujete ho? Mnoho ľudí totiž spozná jeho hodnotu až za hranicami.

Z toho som trochu smutný. Stále hovorím, nech si každý skúsi pozrieť sa aspoň na chvíľu do inej krajiny. Napr. v Moskve som si uvedomil, akú skvelú vec tu máme – slobodu. Môžeme si hovoriť čo chceme a na koho chceme. Je veľa krajín, kde je „demokracia“, ale nie taká, ako tu. Naozaj máme veľké šťastie, že tu môžeme žiť. A je to aj krásna krajina. Máme tu asi všetko, okrem mora. Jediná škoda zatiaľ je, že to nevieme tak dobre využiť. Ale zlepšuje sa to.

Aj čo sa týka konkurencie?

Myslím si, že áno. Ono by mala fungovať taká spolupatričnosť. Ja napríklad, keď mám koncert a niekto chce vystúpenie na ten istý deň, odporučím nezištne iného interpreta. Keby to takto išlo vo všetkom a pomáhali by sme jeden druhému, všetko by fungovalo lepšie. Keď budeme šíriť negatívnu energiu, nič dobré sa nám nestane. Fakt to takto je. Aj preto sa snažím svojou hudbou dvíhať ľuďom náladu a zanechať v nich dobrý pocit.

Asi dospievam. (smiech) Ale určite aj výchovou. No aj tým, že to už robím dlho. Nevravím, že som to tak myslel vždy, ale posledných pár rokov určite. Vyvíja sa to. Som strašne vďačný za výchovu, aj za všetko čo mám.

Nikdy sa tak veľmi nebál! Samo Tomeček sa dostal do úzkych, pre svoju záľubu musel ísť pod nôž

Výber pre vás

Nikdy sa tak veľmi nebál! Samo Tomeček sa dostal do úzkych, pre svoju záľubu musel ísť pod nôž

Súvisiace články

Ženy to so Samom Tomečkom nikdy nemali ľahké a ani mať nebudú: Prečo sa pri ňom jeho priateľka nevyspí?

Odvaha im nechýba! Takto ste Adelu Banášovú a Evu Rezešovú-Džodlovú ešte nevideli: Do čoho sa navliekli?

Na návšteve u speváka Sama Tomečka: Ukázal svoje hniezdočko! Čo všetko v ňom ukrýva?

Výber pre vás