Pochudnutý, ale v dobrej nálade a s úsmevom. Taký bol herec Csongor Kassai (39), keď sme sa s ním stretli. Nedrží žiadnu diétu, ale veľa práce sa na ňom podpísalo aj takto. Už sa však teší, keď vezme činky do ruky a naberie nielen energiu, ale aj svaly.

Momentálne okrem iného účinkujete i v dvoch pražských muzikáloch Lucrezia Borgia a Quasimodo. V ktorej role sa cítite lepšie?

Myslím, že s oboma som sa veľmi rýchlo zžil, čo je pre herca veľmi dôležité. V prvom zo spomínaných muzikálov mám baletnú rolu. Pred štyridsiatkou začať so zdvíhačkami a dvojitou piruetou nie je vôbec jednoduché, a preto som to takmer prvý týždeň vzdal. Quasimodo zas nie je rola náročná na stvárnenie, ale je ťažká fyzicky. Visieť totiž zo zvona, ktorý je v šesťmetrovej výške, a spievať dolu hlavou, nie je psina. Týždeň mi trvalo, kým som sa na ten zvon odvážil.

Povedal by som to asi takto, že nie som úplne vyrovnaný s tým, keď som niekde vysoko. Sedieť na okraji skaly na Tomášovskom výhľade v Slovenskom raji mi nerobilo problém. Ale keď sme s bratom ešte ako chlapci vyliezli u nás na dedine na kopec, kde bola televízna veža vo výške okolo tristo metrov, nebolo mi všetko jedno. Možno to bolo aj tým, že sme tam liezli protizákonne. (smiech)

Takže čím väčšia hlúposť, tým viac vás to ako chlapca lákalo?

Práve naopak, bolo to veľmi zriedka. Skôr som bol samotár, ktorý trávil veľa času nad knihami. S verneovkami som precestoval takmer celý svet, aj na Mesiaci som bol. Bláznovstvá ma veľmi nelákali. Skôr som pozoroval žaby a mravce. Pri mravenisku som dokázal presedieť hodiny a dívať sa, ako mravce pracujú. Práve preto som najprv chcel ísť študovať prírodopis. Keď som však zistil, že by som sa musel učiť latinské názvy, zadelenia živočíchov a podobne, rýchlo som sa tej myšlienky vzdal. Mňa by lákalo ísť do Afriky a sledovať zvieratá priamo v prírode.

Na strednej škole ste sa vydali elektrotechnickým smerom. Čo by z vás bolo, keby ste pôsobili v tejto oblasti?

Študoval som silnoprúd, generátory, transformátory. Čiže by som lozil na stožiare, vymieňal odpory a káble. Ale rozhodne by ma to nebavilo. Dnes by som tieto znalosti určite nevyužil ani v prípade núdze. Skôr by som sa venoval tancu či choreografii.

V podstate áno. Od detstva som bol vychýrený tanečník na dedinských zábavách. Dokonca, keď sme raz v Maďarsku skúšali jednu inscenáciu, v ktorej celý súbor tancoval, prišiel za mnou jeden technik, či by som nechcel tancovať profesionálne. Mojou úlohou by bolo postaviť sa večer na pódium a roztancovať hostí. To mi celkom lichotilo, že sa mu môj tanec až tak páčil.

Bol pre vás odchod na strednú školu do Košíc vyslobodením z driny vidieckeho života?

Na jednej strane áno, lebo cez týždeň som nemusel manuálne pracovať. Namiesto toho sme chodili povinne do kina alebo do divadla. Prekážalo mi to však rozhodne menej ako práca u nás doma. Ale hneď ako som cez víkend prišiel naspäť na dedinu, mama ma zapriahla do roboty. Počas dospievania som to však už celé vnímal podstatne inak. Ako malý chlapec som po škole obyčajne nasadol na bicykel a hnal som sa do viniča, prípadne som niečo okopával v záhrade. Veľmi ma to otravovalo. A ešte keď som tam zbadal nejaké mravenisko, rozhodne ma fascinovalo viac ako rýľ. Veď komu by sa už len chcelo zbierať uhorky v daždi, keď v telke išiel dobrý seriál? (smiech) Čiže ako dieťa som si neuvedomoval, že rodičom treba pomáhať. Ale musel som si na takýto život zvyknúť, hoci niekedy aj s plačom. Nemohol som si skrátka založiť ruky a nejsť. Nerobiť na dedine nie je v móde. Ľudia by ma hneď ohovárali.

Takže ste aj s mladším bratom boli usilovní synovia a držali spolu, ak rodičom nebolo niečo pochuti?

Brat je o sedem rokov mladší, takže ako malí sme k sebe nemali veľmi blízko. Keď sa narodil, veľmi som žiarlil. Cítil som obrovskú krivdu a prežíval veľké vzdory, lebo oňho sa zrazu všetci zaujímali, mama ho brala do náručia a ja som už nebol stredobodom pozornosti. Mal som pocit, že som ako piate koleso na voze. Cestu sme si k sebe našli až neskôr, keď som bol už na strednej a potom na vysokej škole. Je síce medzi nami veľká fyzická podoba, práve preto ho na rovnakej strednej škole volali Csongi, ale inak sme úplne rozdielni. On je skôr manuálny typ a vyzná sa v počítačoch, čo by som ja v živote robiť nemohol a ani nechcel.

A ozajstným policajtom, nielen tým z Profesionálov, by ste chceli byť?

Nie. Tí musia poznať naspamäť mnoho predpisov, musia vedieť argumentovať paragrafmi, a to by som nedokázal. Ja sa viem naučiť len svoje texty. Aj to je pre mňa už pomerne dosť. (smiech)

Herec by mal zvládnuť zahrať všetky emócie. Zahráte občas svoje pocity aj v reálnom živote, keď sa vám to hodí?

Nie, nerobievam to. Nie je to zdravé. City by sa určite nemali zneužívať, nemali by byť nekalé. Nikdy som sa ani nesnažil zneužívať svoje postavenie a to, že som známy. Ak ma spozná predavačka v obchode alebo úradník a chcú ma uprednostniť pred ostatnými z vlastnej iniciatívy, nech sa páči, je to ich problém, ale ja na seba určite neupozorňujem a nepútam pozornosť.

Stredobodom pozornosti ste však na VŠMU, kde druhý semester učíte budúcich bábkohercov. Darí sa vám udržať si autoritu?

Myslím, že áno, hoci udržať si ju a pozornosť tri hodiny vkuse, keď študenti na vás visia ako hrušky, je mimoriadne vyčerpávajúce. Až na konci hodiny si uvedomím, že ma bolí celý človek. Som takmer taký vyčerpaný ako po predstavení. Vtedy už tiež len myslím na to, kedy budem konečne sám a trochu vypnem. Ak si ešte ideme niekam sadnúť, desím sa toho, že budem pri pohári len ticho sedieť. Mentálne som totiž už v posteli. Pamätám si ešte zo študentských čias, že Gaba Dzuríková na intráku po predstavení vždy rozpútala najväčšiu žúrku a my sme sa len prizerali, odkiaľ sa v nej berie toľko energie. (smiech)

Chodí do divadla ako divák? Málokedy. Keď šesť dní v týždni hrá, na siedmy tam už nechce byť.

Kde by sa mu páčilo žiť? V Prahe alebo Londýne.

Patrí mama medzi jeho najväčších kritikov? Nikdy ho nekritizovala. Možno aj preto, že ho nechcela uraziť.

Často sníval ako dieťa? Áno. Sny človeka poháňajú, takže sníva aj teraz.

Csongor Kassai: Chcel by byť policajtom ako v Profesionáloch?

Výber pre vás

Csongor Kassai: Chcel by byť policajtom ako v Profesionáloch?

Súvisiace články

Juraj Slezáček z Paneláka: Z testu pre deti vyšiel ako debilný!

Idol žien Jirko Mádl: Šokuje svojim výkladom nevery!

Výber pre vás