Čo si prežíval, keď si sa definitívne stal hercom?

– Pýtal som sa sám seba, aké by to bolo, keby som musel niekomu staršiemu a známemu dať napríklad facku...

– Že áno! (smiech) Keď si to situácia vyžaduje, nedá sa nič robiť. Tak to bolo aj s nahotou. Povedal som si, že nesmiem mať problém s tým, že sa zosmiešnim. Tak je to aj pri posteľových scénach. Veď my, herci, nerobíme nič iné, len to, že napodobňujeme iných ľudí.

Nedávno si oslávil narodeniny. Si spokojný so svojím vekom?

– Tak isto, ako som sa vyrovnal s plešinou, tak sa vyrovnám aj s vekom. (smiech) Jednoducho s tým už nič nenarobím...

Ja si myslím, že vlasy nie sú také dôležité. Aspoň mne na chlapoch vôbec nechýbajú. Tebe hej?

– Nie. A odkedy som počul, že dôležitejšie je to, čo je v hlave, a nie na nej, odvtedy som absolútne spokojný a snažím sa tu svoju naplniť múdrosťami.

V súčasnosti nakrúcaš pôvodný slovenský film Zima kúzelníkov spolu s Mariánom Labudom.

– Prvýkrát som sa s ním stretol v 96-tom roku v hre Ako sa vám páči. Väčšina ľudí má pred ním rešpekt, pretože si ich doberá, troška podpichuje. Skúma ich, nakoľko sa chytajú a či mu to opätujú. Keď sa pred ním správaš prirodzene, berie ťa ako partnera. Je prísny k ostatným, vždy dokonale ovláda text. Vyprosí si, ak niekto nie je pripravený a to je pre mňa obrovská motivácia.

Vo filme hráš gamblera Moskyta. Vieš si v reálnom živote predstaviť, že by si bol gambler?

– Absolútne si to neviem predstaviť. Svojho času som sa zadlžil kvôli bytu, a keď som si musel brať pôžičku, bol som z toho „na mraky“.

Takže nemáš žiadny druh aspoň miernej závislosti? Môže byť aj pozitívna...

– Nie som závislý, ale som rád, že som úspešný. Ak v našom fachu niekto tvrdí, že chce byť hercom, spevákom či tanečníkom len preto, lebo to robí rád, je to jeho koníček a nechce byť úspešný – to je hlúposť. Herectvo je povolanie, kde sa človek predvádza. Veď aj ten, kto sa ukazuje v parku, chce úspech. (smiech) Ale pozor, nemýľme si úspech so slávou.

V čom teda spočíva úspech?

– Rozhodne nie v tom, že pôjdem do reality šou, budem zatvorený niekoľko týždňov v byte, kde nič nerobím, a ešte som za to aj odmenený. Mám rád svoju prácu a rád ju prezentujem. Veľa ľudí chce byť slávnych ako hollywoodske hviezdy, ale nevidia za tým drinu. Neprečítajú si rozhovory, kde sa tie hviezdy spovedajú z toho, koľko a akým spôsobom na sebe pracovali.

O tvojej úspešnosti svedčí aj skutočnosť, že hráš doma aj v zahraničí. Ktorý herec ti utkvel v pamäti?

– Veľmi dobre som si rozumel so Simonou Stašovou pri nakrúcaní filmu Musíme si pomáhať. Prišla za mnou a povedala mi – presne takto som si predstavovala Davida, teda postavu, ktorú som tam stvárnil. Nesmierne ma to potešilo. Odvtedy sme si vymieňali názory.

Ako sa cítiš v Radošinskom naivnom divadle?

– Prvú premiéru som tam mal pred desiatimi rokmi. Odvtedy sa tam cítim veľmi dobre. Mnohí sa ma pýtajú – prečo tam toľko robíš, máš aj iné možnosti.... Hovorím im, že mne sa tento kolektív páči a robím s ním rád. A keď chcem, nájdem si čas aj na iné veci.

Stretol si sa s pani Kolníkovou. Čo v tebe zanechala?

– Keď som prišiel do divadla, už toľko nehrávala. Ale stretli sme sa pri rozhlasových nahrávkach, alebo keď sme robili s Jurajom Jakubiskom Hosťa do domu. Bola rozkošná tým, že sebe vlastným spôsobom vyslovovala múdrosti, ktoré napísal pán Štepka. Obohatila tie nádherné monológy. Keby ich rozprával niekto iný, už by to nebolo ono. V hre Ženské oddelenie mala monológ, na konci ktorého sa u nej objavilo úprimné dojatie. Ten moment mi výrazne utkvel v pamäti.

Účinkuješ v muzikáli Neberte nám princeznú. Chodíš na hodiny spevu?

– Žiaľ, musím povedať, že hodiny spevu na vysokej škole neboli dostačujúce. Ale keď chceš hrať v muzikáli, musíš sa chytiť, aj keď ide o štvorhlas. V tom mi pomohol Janko Melkovič, ale aj Soňa Norisová, v princeznej zasa Sisa Sklovská. Oni aj ostatní kolegovia sú moji priatelia a to je v tomto povolaní naozaj vzácne.

Počula som že máš slušnú zbierku filmov.

– Zbieram najmä oscarové filmy. Mojim najobľúbenejším – a teraz pôjdem sám proti sebe, keďže som takto označoval Forresta Gumpa – je Ponorka U 571. Je to vojnový film, v ktorom je zvláštne napätie. Najviac som si poplakal na filme Hľadanie krajiny-nekrajiny s Johnnym Deppom. Tak ako pri tomto filme som ešte nikdy neplakal. Napriek tomu ho určite odporúčam.

Csongor Kassai: Nemám komplexy

Výber pre vás