Vianoce sú tu. Ako sa doma zvyknete chystať na sviatky?

Emil: My už niekoľko rokov trávime s manželkou Vianoce mimo domu. Začali sme s tým po tom, čo dva dni pred Štedrým dňom zomrela Vierkina mama, moja svokra. Keďže už aj syn s manželkou trávili Vianoce inde, povedali sme si, že nebudeme bývať doma. Takže nás predvianočný zhon minie. Sviatky totiž prinášajú aj tieto úskalia. Ľudia majú tendenciu, aby bolo všetko upratané, vyčistené, pripravený stôl. Na druhej strane je to veľmi pekný zvyk, že sa rodina snaží byť pokope.

Darčeky ste zháňali ako?

E: V tomto som ja nikdy nebol nejaký zdatný ani praktický. Vyriešime to malým prekvapením. Napokon, v našom veku si už každý kúpi čo chce a čo potrebuje. (smiech)

Ako teda vyzerá ten Štedrý deň?

E: My ho trávime v Tatrách. Sme v hoteli, v horách, prejdeme sa v lese a dáme si štedrú večeru. Má to svoju poéziu. Aj sneh tam vždy nejaký je a prejsť sa pred večerou je príjemné. Vždy Vierke hovorím, teraz by si ešte dorábala zemiakový šalát alebo niečo vyprážala. (smiech) Má to výhody. Ježiška máme ešte, keď sa vrátime. Ideme si pre darčeky k synovi, oni k nám. Takže vlastne máme tých Štedrých večerov viac.

Čo detské Vianoce a vytúžené darčeky, ako si na ne spomínate?

E: Ako na najkrajšie. Maminka už začiatkom novembra piekla zázvorníky, aby do Vianoc zmäkli. Na balkóne už stál stromček od horára a vo formičkách sme naň vyrábali čokoládové kolekcie. Tie sme potom balili do farebných staniolov a prepichovali ihlou s nitkou. V Martine bolo veľa snehu, pozeral som cez okno a v očakávaní, s tou detskou naivitou, som nedokázal pochopiť, prečo ľudia chodia po ulici, veď príde Ježiško! Ako tínedžer som už so sestrou snoril, čo všetko máme. Nebola televízia a najväčšie darčeky mi boli knihy – werneovky, alebo korčule kanady. So sestrou sme si potom ľahli pod stromček, čítali alebo pozerali na tie čokolády. (smiech) No asi prvá a najkrajšia spomienka bola, keď som mal tri roky. Dostal som drevené, červené hasičské auto s vysúvacím rebríkom. To bol darček! Deti vôbec ten večer vnímajú úžasne. Veď sa to aj kvôli nim robí.

Aké boli, alebo možno budú prvé spoločné Vianoce s partnerom?

E: My sme boli ako mladé manželstvo v Martine. Jedny z najkrajších Vianoc boli, keď sa nám v auguste narodil syn. Štedrý večer sme strávili u mojich rodičov. My pri štedrovečernom stole, syn vedľa v postieľke. Každého asi seklo, lebo všetci sme sa aj pri večeri pozerali stále jeho smerom. (smiech) No a keďže žena mala rodičov v Bratislave, tak sme to tak rôzne striedali.

Čo pre vás znamenajú sviatky ako také?

E: Zastavenie. Najmä v tejto rýchlej dobe. Veľa práce, všetko sa zrýchľuje a uvedomíte si, že aj keď tu máte rodinu, nie je čas na stretnutie. A život ubieha veľmi rýchlo, čo som teda dosť prekvapený už aj tým číslom mojich narodenín... Stretnutie s blízkymi je to najpodstatnejšie.

Emil Horváth z Búrlivého vína Vianoce doma netrávi, môže za to smrť v rodine: Čo sa stalo?

Výber pre vás

Emil Horváth z Búrlivého vína Vianoce doma netrávi, môže za to smrť v rodine: Čo sa stalo?

Súvisiace články

Až sa steny červenali! Ktorá hviezda Búrlivého vína predviedla vášnivú bozkávačku?

Nela Pocisková prehovorila o prvých sviatkoch s Filipom: Na Vianoce si darujú tú najdôležitejšiu vec

Výber pre vás