Emma je rodená Bratislavčanka. S rodičmi bývala v centre mesta pri Justičnom paláci v klasickom byte s parketami, šesťkrídlovými presklenými dverami do obývačky a s dvoma veľkými halami, kde sa dalo za zlého počasia aj bicyklovať. „Bola to veľmi príjemná lokalita s veľkým dvorom, parkom a fontánkou pred domom a množstvom zelene blízko Medickej záhrady.“

„S manželom sme však ako väčšina mladých ľudí začínali v garsónke. Až keď sa nám narodila dcéra, podarilo sa nám ju vymeniť za byt v centre, ktorý sa podobal tomu, v akom som vyrastala. Prežili sme v ňom osemnásť rokov, ale väčšinu víkendov a prázdnin sme trávili v dome na Záhorí,“ zrekapitulovala Emma svoje bývanie do čias, kým sa presťahovali na vidiek.

Život cez týždeň v meste a víkendy na Záhorí sa jej páčili. Každý piatok rodina sadla do auta a v sedliackom dome sa ako typickí mestskí ľudia venovali hubárčeniu, záhradkárčeniu, výletom a spoznávaniu vidieka.

Po čase ich však víkendové „sťahovanie sa“ začalo unavovať a natrvalo sa odsťahovali do Ivanky pri Dunaji, kde úspešná autorka objavila lokalitu priamo v prírode so zurčiacim potokom pred oknami. Ticho a pokoj iba občas narušia divoké kačky, hopkajúce veveričky či ďateľ pravidelne bubnujúci do dutých stromov.

Byt aj dom si domáci zariaďovali sami, pričom inšpiráciu nachádzali aj v rôznych časopisoch o bývaní. „Ak v nich človek vidí bicykel zavesený na strope v obývačke ako umelecký artefakt, potom s odvahou pristúpi aj k vlastným experimentom. Ja som napríklad postavila do hliníkového črepníka uprostred obývačky holý opadaný strom. A pristane mu to tam,“ ukázala nám svoj nápad a dodala:

„S módou robím veľmi dlho a myslím, že v tomto som zorientovaná a celkom s nadhľadom. Som veľkým zástancom osobného štýlu. Aj domov som vyberala jednoduché veci, čisté línie, neutrálne farby, ktoré som doplnila výrazným sviežim solitérom.“

Základom pri rozhodovaní bol pre ňu vždy vlastný pocit. Každá vec v nej musí vzbudiť emóciu. Kladnú, zábavnú, šokujúcu, niekedy aj celkom nezmyselnú, to je jedno. A veci si Emma vyberá ako ľudí. Chce byť s tými, ktorí sú jej sympatickí a má si s nimi čo povedať.

„Interiér na efekt nemusím. Luxus síce vzbudí obdiv, ale nie vždy je útulný. Viac sa mi páči spájanie starého a ultramoderného. V interiéri totiž platí rovnaký princíp ako v móde – ak si jednoduchý svetrík za pár eur doplníte luxusným doplnkom, zvýšite aj hodnotu svetríka.“

Dom má na prízemí vytvorenú spoločenskú zónu plnú svetla s minimálnym množstvom nábytku a kozubom. Útulnosť a preteplenie vytvára tehlový obklad dominantnej steny a stĺpa. Domáci ho zariaďovali postupne – najskôr priestor zabývali, až potom, podľa prirodzených potrieb, vyberali vhodný nábytok a doplnky. Tak ako s módou, Emme zvyčajne to „pravé“ padlo do oka samé.

„Zariaďovanie je veľmi individuálna záležitosť. Veď každý z nás má v sebe iné klbko emócií. Tak ako v móde, ani v zariaďovaní nie som za prvoplánové trendy. Tie prídu a odídu. Principiálne uznávam eklektizmus – bezzásadové vyberanie tém, vytváranie kompozície. Každá má prispieť k tomu, aby sa doma rodina cítila dobre. Býva s nami aj pes Adam a ten si tu tiež vydupal svoje!“ S úsmevom ukázala na kreslo, v ktorom práve oddychoval.

V pracovni, kde držiteľka niekoľkých zlatých a platinových ocenení trávi hodiny za počítačom, je veľký stôl orientovaný na sever – stranu jej úspechu. Okrem stolnej lampy, notebooku a kalendára na ňom leží iba sklený delfín a krásny azuritový kameň.

Prácu rada strieda s fyzickou námahou, v lete sa prple v záhrade, strihá kríky, cez víkend behá v prírode so psom a trikrát týždenne stíha aj cvičenie podľa vlastného DVD. Najnovšie pečie. Onedlho vyjde jej ďalší knižný prírastok – kniha receptov na sladkosti, po ktorých sa nepriberá. Napísala ju s dcérou práve tu.

Emme Tekelyovej je na vidieku dobre: Luxus nie je útulný!

Výber pre vás

Emme Tekelyovej je na vidieku dobre: Luxus nie je útulný!

Súvisiace články

Slávne matky a ich dcéry: Ktorá z nich je krajšia?

Tá má handier! Emme Tekelyovej jeden šatník nestačí

Výber pre vás