Eva Holubová (52) dáva rozhovory len emailom. Napriek tomu sú jej odpovede zábavné a úprimné.

Som veľmi vyťažená, čo prináša únavu, ktorá ovplyvňuje moju ochotu opovedať. Niekedy sa to zmení až na neochotu. A na internet môžem ísť vtedy, keď som relatívne v pohode.

Čítala som na vašich oficiálnych stránkach reakcie ľudí. Niektorí vás milujú, iní odsudzujú. Nič medzi tým. Neprekáža vám to?

Myslím, že všetci sme na tom rovnako. Máme ľudí, ktorí nás majú radi, ale aj takých, ktorí nás odmietajú. A občas sa to dokonca vymení. Vďaka mojej profesii patrím k tým, ktorých hodnotia verejne. Keď je to hodnotenie konkrétne, či už kladné alebo záporné, snažím sa z toho zobrať niečo pre seba. Jedovaté a neopodstatnené „pľuvance“ ma nezaujímajú. Pri niektorých ľuďoch som celkom rada, že ma neznášajú.

Pre veľa žien ste dôkazom toho, že človek môže byť úspešný, milovaný a šťastný bez toho, aby vyzeral ako Angelina Jolie. Poraďte, ako ustáť tlak okolia, ktoré hovorí, že musíme byť vždy krásne, štíhle a dokonalé?

Vykašlite sa na také okolie a nájdite si jedincov, ktorí vás majú radi také, aké ste. Pre ozajstný život sú dôležitejšie iné veci ako štíhla postava a zvodné črty. Mimochodom, Angelina Jolie to zrejme vie, preto sa angažuje v charitatívnych projektoch. Naučte sa mať rady svoje veľké nosy, naučte sa nosiť svoje nadbytočné kilá s láskou.

Kedysi ste povedali, že pre harmonický život potrebujete iné hodnoty než peniaze. Nehrajú pre vás úlohu?

Samozrejme, že hrajú. Ale nie hlavnú. Moja rodina bola dosť chudobná, žili sme od výplaty k výplate, nemali sme ani auto, ani chatu, mama musela všetko počítať, ale každý víkend sme jazdili z Braníka vlakom na huby alebo kúpať sa na Sázavu, chodili sme na výstavy, do kina, do divadla... Nepamätám si, že by nastalo nejaké obdobie, kedy by si maminka nezaspievala.

Sloboda, zodpovednosť človeka k človeku, láska vo všetkých možných čistých podobách, občianska dôstojnosť, nadhľad, humor a prístup k múdrym a geniálnym tohto sveta.

Trpeli ste ťažkými depresiami. Už sa pominuli?

Mám ich stále. Cvičím, meditujem, chodím do prírody, ale hlavne sa liečim u pani doktorky Pekárovej. Existujú aj také antidepresíva, ktoré neoblbujú mozog, ale provokujú ho, aby sám vyrábal látky – serotonín a dopamín, lebo ich nedostatok spôsobuje depresie.

Keď mi zomrela maminka a otec ma prestával spoznávať. Mala som niečo cez dvadsaťpäť rokov a cítila som sa opustená a okradnutá.

Mne je dobre teraz, v posledných rokoch. Vďaka manželovi, deťom, priateľom, práci a možnosti byť v prírode. A veľká vlna šťastia ma zaplavila, keď som porodila deti.

Máte sedemnásťročné dvojičky. Je pre vás život s pubertiakmi ťažký alebo, naopak, obohacujúci?

Čo sa týka ich puberty a môjho prechodu, všetko prebieha v miere, z ktorej si môžeme robiť žarty. Inak život s nimi ma veľmi obohacuje. Ich fakt „uctievam“.

Po dvadsiatich rokoch vzťahu ste sa vydali len pred dvoma rokmi. Prečo?

Asi som uverila po tých rokoch hodnote nášho vzťahu. A dovtedy nejako nebol na to čas. Takisto rozhodla možnosť vziať sa v prostredí, ktoré mňa, ako známu tvár, nijako neprenasleduje... A manžel si ma chcel zrejme poistiť navždy.

Čo vás na ňom fascinovalo, keď ste sa spoznali?

Že je najlepší v mnohých smeroch – krásne spieval, hral na gitare, bol výtvarne zdatný, pozná všetky chrobáky, vtáky, motýle. S ním je prechádzka lesom zážitok! Bol vtipný a takisto bláznivý ako ja.

Že ma miluje, je úžasný priateľa skvelý otec.

Sú vo vašom živote nejaké zlomové udalosti, po ktorých bolo všetko trochu inak?

Bola to smrť rodičov, zblíženie sa s mojím mužom, narodenie detí, divadlo Sklep, divadlo Bouře, divadelná púť na Střeláku, osemdesiaty rok, DAMU, abstinencia, návšteva Peru s Olgou Vilímkovou... Nemám to zmapované. Úplne žijem prítomnosťou a s nádejou hľadím do budúcnosti.

Ale vôbec nie! Mne je to jedno, koľko mám rokov, keď sa cítim zdravá a nie som unavená.

Robíte charitu, ktorý projekt je vám najbližší?

Najviac robím pre nadačný fond Matylda, ktorú založila Mathilda Nostitzová. Pomáhame ľuďom s rôznym zrakovým postihnutím.

Všeobecne sa hovorí, že je to dobrá vlastnosť, ale prax je iná. Aj úprimnosť za každú cenu môže ublížiť. Je nezmyslom hovoriť vdove na pohrebe, s kým ju podvádzal manžel. Mám naozaj veľké šťastie, že moje najbližšie okolie si úprimnosť nielen vyžaduje, ale i unesie. Minulý rok som pre úprimnosť prišla o pár kamarátok.

Vo filme Líbáš jako bůh ste hrali ženu, ktorá má všetko pevne v rukách, je praktická, realistická. Aká ste vy v skutočnosti?

Chaoticky praktická romantička s občasnými náznakmi neurotičky so zmyslom pre humor, ktorému sa niekedy nikto nesmeje, len môj muž a moje deti.

• Rok vychovávala a cvičila labradora Afinu, aby mohla byť vodiacim psom pre nevidiacich. <br />• Liečila sa zo závislosti od alkoholu. <br />• Po takmer dvadsiatich rokoch vzťahu sa vydala pred dvoma rokmi v Amerike za Miroslava Zdeňku.

Eva Holubová otvorene o nenávisti, depresii a peniazoch

Výber pre vás