Vás som zle naladenú tuším ešte ani nevidela.

A prečo by som mala mať zlú náladu? Teším sa zo všetkého, z každého dňa. Dnes ráno som bola v televízii, vstávala som o pol šiestej a mama sa ma hneď pýtala, či nie som unavená, lebo bežne vstávam o deviatej. Ale ja som mala radosť, že pôjdem na nakrúcanie a že budeme potom spolu robiť rozhovor.

Onedlho ženíte jediného syna Benjamina. Máte už všetko pripravené?

Teraz v septembri bude svadba na radnici, tam bude len šestnásť ľudí, najbližšia rodina. Veľká svadba, v bielom, v kočiari a na koníkoch bude na ostrove Fraueninsel (Ženský ostrov) až na budúci rok. Mladí chcú pozvať sto ľudí a ja hovorím – škrtaj, škrtaj, škrtaj. Síce to neplatím, ale treba sa trochu znormalizovať, nie?

Vybral si Benjamin dobre? Vaša nevesta je vraj grófka.

Áno, je, ale to vôbec nie je dôležité. Sú spolu už osem rokov a mne sa na Pii najviac páči, že Benjiho pritiahla k prírode. Jazdí na koni, chodia behávať, na korčule i na bicykel. Ja som zamladi povymetala všetky diskotéky a moji mladí nechodia, ich to nezaujíma. Obidvaja majú veľa práce, ledva si našli voľný termín na svadbu.

Takže ju musia zorganizovať rodičia?

Bude v bavorskom štýle a ja pripravím dekoráciu. Viete, my s Piinou mamou sme obidve „erdegbaby“, jedna chce to a druhá zasa ono. Mladí dostanú zabrať, vôbec im nezávidím! Ale v dobrom, na všetkom sa dohodneme.

V Nemecku ste vyše tridsať rokov, s čím ste mali najväčšie problémy?

S jazykom a dnes zasa so slovenčinou. Myslím už v nemčine, ale keď počítam, začnem eins, zwei, tri, štyri, päť, šesť, sedem. V nemčine neviem doteraz počítať a všetci sa mi smejú.

Ste zosobnením temperamentu, ako vás prijali Nemci?

Žijem v Bavorsku a cítim sa tam ako doma. Bavoráci sú ako Slováci, hneď si s vami potykajú, majú radi hostí, sú vtipní. Majú aj dobrú kuchyňu, podobnú slovenskej, hoci ja jedávam stredomorskú stravu. Mám rada veľa rýb, zeleniny, ovocia a málo mliečnych výrobkov a červeného mäsa.

Okrem dobrej nálady si vo forme udržiavate aj telo. Ako?

Už roky cvičím jogu, vypracovala som si cviky na ženské orgány, aby boli dobre prekrvené. Nechcem lepší sexuálny život, len adekvátny môjmu veku, ale prečo by som nepomohla svojmu telu? Na koncerte vždy robím „šnurovanie topánok“, hlboký predklon, čelo si dám takmer až k členkom.

Takto poctivo cvičíte stále?

Ani nie, ja už som taká nejaká gumená. Robila som aj päť tibeťanov a skombinovala som ich s jogou. Vždy, keď sa ma pýtajú, kde beriem toľko energie, hovorím: Režisérom svojho dňa som predsa ja, to, ako ho prežijem, je v mojich rukách. Prečo si ho nemám naplniť? Čo ak ho zajtra už nebudem mať?

Na jar ste si v Bratislave dali operovať viečka. Ste spokojná?

Musela som si ich dať urobiť, už mi tak padali, že som večer nič nevidela.

Nehanbili ste sa zavolať novinárov, aby vás videli počas operácie i po nej. To neurobila žiadna známa osobnosť.

Prečo z toho robiť tajnosti? Boli pozitívne aj negatívne reakcie, vždy je to tak. Po operácii som mala príšerné modriny, ráno v záhrade sa ma suseda vždy pýtala: A bije ťa každý deň? Mesiac som bola tu modrá, tam som mala lalok, ale hovorila som si, musím vydržať.

Máte v Bratislave ešte nejakých priateľov?

Už len jednu jedinú, Katku. Som nešťastná z toho, že na ňu nemám viac času, lebo ju mám veľmi rada. Spriatelili sme sa, keď zomierala Evička Kostolányiová.

Eva bola veľmi populárna, škoda, že tak skoro odišla.

Je, ale Pán Boh vie, čo robí, nikto nevie, čo by sa stalo ďalej. Tak isto sa hovorí o Karolovi Duchoňovi, čo bol najväčší hlas, aký sme kedy mali. A ja som mu nevedela odpustiť, že s darom, čo dostane jeden z milióna, tak skoncoval. Karol bol naozaj výnimočný.

Presne na vás sedí text vašej piesne – každý deň som iná žena.

Keď idem s manželom po ulici a oproti kráča nejaký krásavec, okamžite sa inak tvárim a muž mi hovorí: Ako sa ty dokážeš za chvíľku zmeniť, si iná, keď ti niekto zavolá, iná, keď sa s niekým rozprávaš. Tak sa trochu naťahujeme, ale v rámci normy. Nemôžem na neho povedať nič zlé, každý týždeň dostávam od neho ruže a ráno mi nosí raňajky do postele.

Ako sa vám to podarilo?

Nemám recept, ale všimla som si, že sme iná dvojica ako druhí. Svojmu mužovi som povedala, že ak si neváži, čo vo mne má, nebudem sa oňho biť. Kto chce odísť, nech odíde. A viem, že ho to hrozne bolelo. Koľkokrát sa ma opýtal: To myslíš vážne, že by som mohol odísť? A ja na to: Samozrejme. Vo vzťahu je dôležitá úcta a tolerancia. Zakášať niekomu neznamená, že s ním ideš do postele, zakášať je, keď chceš jeho telefónne číslo, to je začiatok konca. Manžela si musíš vážiť a rešpektovať, ale ak ty niečo chceš, musíš aj dať. Sme obaja Škorpióni a dopĺňame sa tak, že vieme, čo si ten druhý myslí. Ale najviac ma teší, že miluje moju mamu a aj ona ho má veľmi rada.

Eva Máziková: Teším sa z každého dňa

Výber pre vás