Navonok temperamentná zvodkyňa, v súkromí žienka domáca. Aj taká je Eva „Vica“ Kerekes (29).

Nakrúcam v Jesenníkoch film Sudetland – země divokých sviní, kde mám jednu z hlavných postáv. Spolu s Ondřejom Vetchým hráme nemecko-český manželský pár v období vojny v rokoch 1939 – 1945. Ten príbeh je dosť ťažký, potrebujem ticho, aby som o ňom mohla premýšľať. Ale fascinuje ma prostredie, v ktorom nakrúcame. Netušila som, aká nádherná krajinná scenéria ma čaká!

Neťahá vás to takto pred letom skôr na juh, za slnkom a pieskom?

Myslíte dovolenku pri mori? Rozhodne nie. Ja nemám rada horúčavy ani vyvaľovanie na pláži. To ma nebaví. Viac cítim život, keď som v horách. Dúfam, že sa tento rok dostanem na dovolenku niekam do Škandinávie.

Na Slovensku teraz beží v kinách rozprávka Dažďová víla, v ktorej vám český režisér Milan Cieslar zveril hlavnú postavu. Po úlohe nehanebnej zvodkyne v Nestydovi od vás asi hladní mužskí fanúšikovia čakali úplne inú šálku kávy...

Ak áno, tu ju nedostanú. (smiech) Pre mňa bola Dažďová víla výzva. Vyrastala som na klasických československých rozprávkach. Na hercoch, ktorí v nich účinkovali, nikdy nezabudnem. Predstava, že takto raz možno bude niekto vnímať mňa, sa mi páči. (úsmev)

Je to vaša prvá rozprávka?

Filmová áno. (úsmev) A som rada, že som ju stihla ešte pred tridsiatkou. Po určitom veku už nebudem vhodný typ na obsadzovanie do úloh princezien.

Ani v Dažďovej víle nehráte princeznú.

Máte pravdu, tam som chudobné dievča. Je to príbeh o medziľudských vzťahoch, o tom, ako vedľa seba žijeme, ale nevšímame si jeden druhého, nepomáhame si. Bohužiaľ, s tým sa stretávam nielen pri nakrúcaní rozprávok, ale aj v realite a nemám z toho dobrý pocit.

Ktorú rozprávku ste mali obľúbenú, keď ste boli dieťa?

Najklasickejšiu vianočnú klasiku?

Áno. Také tie chudobné princezné s kúskom živelnosti mi boli vždy najsympatickejšie. Asi to bude tým, že mám podobnú povahu. Keď som ako dieťa chodila s rodičmi na výlety do Tatier a lozila po stromoch, cítila som sa ako ryba vo vode. Mamička sa ma síce snažila dostať aj do bodkovaných či kvetovaných šiat s volánmi, ale ja som ich neznášala. Radšej som lietala po vonku v šortkách s chalanmi.

To mi pripomína jednu knihu, kde sa píše, že rozprávky v našich životoch zohrávajú dôležitú úlohu. Podľa autorov každý v sebe nosíme obľúbený príbeh a podvedome tomu prispôsobujeme aj výber životného partnera. Dá sa to povedať aj o vás a vašom „srdcovom princovi“ Csabovi Vighovi?

Určite. Csabi je princ so všetkým, čo k tomu patrí. Akurát nemá blond vlasy a modré oči, čo som kedysi na mužoch obdivovala. Nakoniec, ako ste si už zrejme všimli, som si našla presný opak! Ale úplne...

„Svoje rozhodnutia neanalyzujem. Snažím sa vždy tešiť z toho nového, čo mi život prinesie.“

Človek mieni a ten hore mení...

Až taká veľká láska je to?

Nechcem byť patetická, ale áno. Csaba ma očaril svojou živelnosťou. Nosí v sebe obrovský talent, rád si v myšlienkach uletí, ale rovnako rád stojí nohami na zemi. Keď hrozí, že by som uletela ja, dokáže ma stiahnuť späť na zem.

Čiže udáva smer aj vášmu životu.

Áno, v mnohých veciach. Ja mám rada mužov, ktorí vedia, čo od života chcú. A tiež takých, ktorí sa vedia k ženám správať s úctou. Takých, ktorí mi dovolia, aby som sa cítila ako skutočná žena. Možno preto sa mi dlho páčili starší muži, ktorí tieto kritériá spĺňali.

Napokon ste však zakotvili po boku „iba“ o päť rokov staršieho fotografa...

Áno. Aj napriek mojim blonďavým ideálom som šťastná, že mám po boku toho čiernovlasého tátoša, ktorého sa mi podarilo osedlať. (úsmev) Sme spolu štyri roky a osem mesiacov.

A stále je to ako na začiatku? Alebo vás už stihla navštíviť partnerská rutina?

Je pravda, že spoločný život v jednej domácnosti býva pre páry ťažká skúška. My spolu trávime naozaj veľa času, ale musím si zaklopať, na nervy si nelezieme, práve naopak. A teraz, keď som kvôli nakrúcaniu už niekoľko týždňov mimo domu, sme si uvedomili, ako si chýbame. Je to, akoby sme sa do seba druhýkrát zamilovali.

Vo vašom prípade teda neplatí porekadlo: Zíde z očí, zíde z mysle?

Také nepoznám. U nás funguje iné príslovie: Daj tomu druhému slobodu, lebo ju potrebuje, a keď ťa naozaj miluje, tak sa vráti. A keď sa nevráti, tak to nestálo za to. Našťastie, po troch týždňoch, ktoré trávime bez seba, si chýbame čoraz viac.

To znie dobre. Váš recept na fungujúci vzťah?

Veľa sa rozprávať. O všetkom. O tom, čo sa nám páči, aj o tom, čo by sme chceli zmeniť. Žena však musí vedieť podať mužovi svoje želania tak, aby ich nevnímal ako príkazy. Treba sa naučiť používať svoju ženskosť, jemnosť, rafinovanosť. U každého je to asi individuálne, ale u mňa to funguje dokonale.

Vraj ste sa s priateľom nikdy nepohádali. Na to by mnohé páry povedali, že je to mission impossible...

(smiech) Ide o to, že ja nemám rada hádky s blízkymi ľuďmi. Radšej sa snažím všetko vyriešiť rozhovorom. Tam však treba nájsť dve strany ochotné baviť sa. Je mi ľúto tých, ktorí si na to nenájdu čas... pre únavu alebo niečo iné.

Alebo ich to, čo prežíva ten druhý, už nezaujíma. Po istom čase im vzťah zovšednie a berú ho ako samozrejmosť.

Presne toto je asi najčastejšia vzťahová chyba, ktorá v konečnom dôsledku môže položiť lásku na kolená! Poznám mnoho ľudí, ktorí sa snažia iba prvých pár mesiacov. Dbajú o svoj výzor, o zaujímavý program, o to, aby sa navzájom prekvapovali. A potom, keď začnú s tým druhým žiť, sa na väčšinu z toho vykašlú. Tomu sa ja s Csabim snažíme vyhnúť.

Darí. Dôležité je, že obaja máme o vzťahu rovnakú predstavu. Ja sa ako žena starám o domácnosť a o veci s tým súvisiace a Csabi má na starosti mužské práce. Takto nám to vyhovuje.

„Žena by mala za každých okolností svojho muža podporovať, dávať mu najavo, že verí v jeho schopnosti a spoliehať sa na neho.“

Ale čo ak to vo vzťahoch takto nefunguje?

Žena by mala za každých okolností svojho muža podporovať, dávať mu najavo, že verí v jeho schopnosti a spoliehať sa na neho. Neberme mužom ich mužské roly, ten pocit, že sa o nás vedia postarať, že sú pre nás oporou. Tak by to malo byť, aj keď si možno myslíme pravý opak. Podpora zo strany ženy dokáže urobiť s mužom zázraky.

Pred časom sa veľa písalo o tom, že chystáte svadbu. Potom ste ju zrazu odložili a teraz je okolo toho akosi ticho...

Ach áno, svadba. Nerada o tom hovorím. Pri našich povolaniach sa môže hocikedy stať, že nám do naplánovaného termínu niečo skočí, ako to bolo minulý rok. Najskôr by som mala dokončiť všetky projekty, ktoré mám vo výhľade, trochu si odpočinúť a nakoniec plánovať svadbu. O konkrétnom termíne budem viac hovoriť, až keď si ním budem naozaj istá.

Je pre vás oficiálny vzťah na papieri dôležitý?

Keď mám povedať pravdu, nie je. Ja som ani v mladšom veku nesnívala o svadbe, ale o láske. Chcela by som však pohostiť všetkých ľudí, ktorých mám rada a s ktorými inak nemám možnosť stretnúť sa na jednom mieste. Nechcem veľkú svadbu. Stačí mi, že som stredobodom pozornosti ako herečka. V súkromí si to celkom rada odpustím.

O vás by sme ani nepovedali, že ste herečka. Nerada ste stredobodom pozornosti, nechodíte na smotánkovské večierky a radšej sa zvŕtate v kuchyni.

Aj ja som dlho analyzovala, ako som sa s týmito vlastnosťami dostala k svojmu povolaniu, ale k nijakému výsledku som nedospela. (smiech) Pokiaľ ide o to, že radšej nevyčnievam z davu, tak v tom som po otcovi. Vlastne všetci v našej rodine sú takí. Ale teta mojej mamičky je herečka aj babička vraj pôsobila v amatérskom divadle. Tak možno odtiaľ fúka vietor.

Ale vraj ste už uvažovali aj o podnikaní...

Áno, môj drahý fotí svadby a robí to veľmi rád. Uvažovala som, že ja by som mohla svadby organizovať. Bolo by fajn nemusieť žiť v strachu, či si ma niekto opäť vyberie do filmu, a mať niečo, čo mi dá finančnú istotu. Nedávno mi však prišlo pár pekných hereckých ponúk, tak som sa k tomu zatiaľ nedostala.

Čiže odkladáte nielen svoju svadbu, aj organizovanie iných.

(úsmev) Áno, ale verím, že keď príde na tú moju, tak bude krásna.

Len či si to po čase nerozmyslíte! Zdá sa, že sa rozhodujete zo dňa na deň, o čom svedčí váš odchod z divadla aj odmietnutie niekoľkých nie celkom nelákavých ponúk...

Keď mi niečo nesedí alebo sa mi zdá, že to nie je pre mňa, tak skrátka odídem alebo odmietnem. Svoje rozhodnutia neanalyzujem. Snažím vždy tešiť z toho nového, čo mi život prinesie. Zmenám sa nebránim.

Nijakým? Čo keby prišli deti?

Keď prídu, tak sa z nich budem tešiť. (úsmev)

Nebojíte sa, že jedného dňa vás herecké povolanie omrzí?

Je tam toho! Je toľko vecí, ktorým by som sa mohla venovať. Ak je človek zdravý a veľmi sa chce niečomu venovať, tak ho nič nezastaví.

Myslíte tým niečo konkrétne?

Veľmi by ma bavila psychológia. Môcť ľuďom pomôcť tým, že ich vypočujem, to musí byť pekný pocit.

Fungujete ako poradkyňa na telefón aj pre svoje kamarátky?

Keď tak o tom premýšľam, svoje kamarátky by som vedela spočítať na prstoch jednej ruky. Dôležitá však nie je kvantita, ale skutočné priateľstvo.

Kdesi som čítala, že ste o sebe hovorili ako o trucovitom baranovi. Prečo?

Keď si niečo vezmem do hlavy, tak to tak musí byť. Ale pracujem na sebe. Keď sa ma dnes niekto snaží o niečom presvedčiť, som už ochotná vziať do úvahy aj jeho slová. To je veľký úspech. (smiech)

Riadite sa teda v živote skôr intuíciou než rozumom?

Podľa mňa je to tak lepšie. Intuícia mi dáva pocit radosti. Nemám dôvod čokoľvek ľutovať.

Eva „Vica“ Kerekes pochádza z Fiľakova. Jej matka je Maďarka, otec spolovice Maďar a Slovák. Počas základnej i strednej školy chodila do hereckého krúžku. Po maturite pracovala dva roky ako reportérka maďarských kultúrnych udalostí na Slovensku. Neskôr vyštudovala herectvo na VŠMU v Bratislave a po skončení štúdia sa presťahovala do Budapešti, kde žije dodnes. Pôsobila v divadle v Szolnoku, odkiaľ po dvoch rokoch odišla. Odvtedy pôsobí na voľnej nohe. Hrala vo filmoch Konečná stanica, Démoni, Nedodržaný sľub, Nestyda, Leto. Pseudonym „Vica“ si zvolila, aby sa odlíšila od staršej maďarskej herečky, ktorá sa tiež volá Eva Kerekes.

<div id="_mcePaste" style="position: absolute; left: -10000px; top: 825px; width: 1px; height: 1px; overflow: hidden;">„Svoje rozhodnutia neanalyzujem. Snažím sa vždy tešiť z toho nového, čo mi život prinesie.“</div>

Eva „Vica“ Kerekes (29): Do koho sa zamilovala?

Výber pre vás

Eva „Vica“ Kerekes (29): Do koho sa zamilovala?

Súvisiace články

Vica Kerekes: Každý potrebuje byť z času na čas sám

Výber pre vás