Bola som, ako všetky mladé dievčatá, kedysi v štádiu, že áno. Biele šaty, svadba, všetko super. Potom som sa však dostala do štádia, že vôbec nie. Dokonca mi predstava vydaja spôsobovala stres. Momentálne si už nehovorím áno alebo nie a nechávam to otvorené.

Vydať sa určite nie je moja priorita, nesnívam o tom, neupriamujem sa na to, nechýba mi to k životu, a dokonca si myslím, že viem prežiť šťastný život aj ako slobodná. Na druhej strane, dokážem prekvapiť samu seba. Viem si predstaviť, že keď teraz poviem, že sa nikdy nevydám, tak do pol roka zo mňa bude manželka.

Keď si bola malá, ako si si ten svoj veľký deň predstavovala?

Tým, že u mňa odvtedy prešla spomínaná fáza nevydávania sa, čiastočne mi to vymazalo spomienky. Určite som chcela mať dlhé biele šaty, závoj, družičky, veľa hostí a v prvom rade „doják“ a romantiku.

Koľkokrát v živote si si už povedala – Toto je môj budúci manžel, otec mojich detí?

Som ten typ ženy, ktorý keď sa zamiluje, tak si to vždy myslí. Takže už také situácie boli, bohužiaľ, život to zariadil inak.

Ako hodnotíš dnešnú situáciu „na trhu“?

Možno keby som bola viac skeptická, tak by som situáciu s chlapmi musela hodnotiť negatívne. Ale tiež si uvedomujem, že prostredie, v ktorom my tri s Tinkou a Mel žijeme, nie je úplne prirodzené a zdravé na to, aby sme si v ňom našli mužov, ktorí za to naozaj stoja a ktorí by spĺňali napríklad moje predstavy o budúcom partnerovi. Keby som sa pohybovala v inom prostredí, možno by som to nevidela až tak tragicky. Čo však reálne sledujem okolo seba, je minimum šťastných párov, a to je asi vizitka toho, v akej dobe žijeme. Fungujúce a zdravé dvojice by som široko-ďaleko vedela spočítať na prstoch jednej ruky. A to je hrozná škoda.

Žijeme v generácii starých dievok?

Stará dievka je tuším každá staršia než 25 rokov. Väčšina dievčat okolo mňa v tom prípade do tejto kategórie patrí. Som však presvedčená, že ani jedna z nás to neberie ako hendikep. Poznám aj pár dievčat, ktoré sa vydávali okolo dvadsiatky, ale to mi možno príde ako nevyzreté rozhodnutie. Nechcem však nikoho súdiť. Môj subjektívny pocit je, že dnes ľudia vnútorne dospievajú neskôr.

Je manželstvo ešte dnes dôležitá a potrebná inštitúcia?

Ak sa na to pozriem svojimi vnútornými očami, odpoveď je áno. Ak sa na to, naopak, pozriem zvonka, tak hovorím nie, lebo tie oči, ktorými sa to snažím vidieť, majú ružový fi lter. Naivným pohľadom mi tradičná forma príde správna a pekná. Ale keď vidím, ako tie vzťahy teraz fungujú, je mi jasné, že manželstvo naozaj nie je zárukou ničoho.

Najskôr spolu žiť a až potom sa vziať alebo spolužitie až po svadbe?

Určite som zástancom spolužitia pred svadbou. Pri každodennom živote človek o tom druhom zistí neskutočne veľa vecí a môže tak v budúcnosti predísť rôznym sklamaniam. Je dobré vedieť, čo od toho druhého môžeme čakať. Najmä ak sú na ceste deti.

Žili šťastne, až kým nepomreli... Ako by si prispôsobila rozprávkové tvrdenie na rok 2011?!

Hablovičová o svadbe: Do pol roka možno zo mňa bude manželka

Výber pre vás

Hablovičová o svadbe: Do pol roka možno zo mňa bude manželka

Súvisiace články

Lucia Hablovičová trpí: Problémy s chrbticou!

Mel Kasenčáková: Keby bolo na mne, už som vydatá!

Výber pre vás