Hana Gregorová (1885 až 1958) dostala do vienka talent aj krásu. Snívala o tom, že bude študovať, milovala literatúru, divadlo. No musela pritlačiť osud k múru, aby jej dal aspoň časť z toho, čo mala v pláne. A nebolo toho málo. Robila všetko pre to, aby sa z mužského sveta stalo miesto, kde by aj ženy mohli študovať, tvoriť, rozhodovať a žiť podľa vlastných predstáv.

Dcéra turčianskeho farbiara Jána S. Lilgu, spoluzakladateľa Matice Slovenskej, sa narodila v časoch, keď muži vládli a žena mala iba povinnosť byť pokornou služobníčkou chlapa. Čo tam po štúdiu, čo tam po knihách, tie by ju len pokazili! Také nebezpečné myšlienky treba udusiť už v zárodku...

No v jej rodine veci vnímali inak. Navyše bol Turčiansky sv. Martin centrom kultúry a vzdelanosti Slovákov a u Lilgovcov sa deti vzdelávali a veľa čítali. Hana vedela, že nie je spravodlivé, ak ženy nemajú na spoločnosť žiaden vplyv. Podľa nej mali mať omnoho viac priestoru na sebarealizáciu, aby boli finančne nezávislé a mohli o sebe rozhodovať samy. Aj ona túžila po láske, vzdelaní, voľnosti... No po meštianke ju napriek schopnostiam a talentu ďalej študovať nedali, matka ju potrebovala ako pomocníčku na gazdovstve. A tak sa vzdelávala sama.

Hana sa kamarátila s deťmi zo vzdelaných martinských rodín, veľa čítala. Chodila do spevokolu a divadla, na výlety, večierky. Odmala poznala S. H. Vajanského, v spevokole sa zoznámila s J. Jesenským aj s budúcim manželom, spisovateľom J. G. Tajovským. Priatelila sa s Mariškou Pietrovou, rozhľadenou herečkou, s ktorou šírili pokrokové názory. No ľudia ich odsudzovali. Vajanský proti nim brojil otvorene a dokonca si pri stretnutí s nimi odpľul a povedal: „Fuj, baba femina!“

Aby mala dcéra lepší život, vysnívala si pre ňu matka zaťa farára. No Hane sa páčil skúsený a vzdelaný muž, navyše fešák, ktorý mal rád slovenský ľud tak ako ona. V roku 1907 sa vydala za J. G. Tajovského a on ju podporoval, chápal, ale aj žiarlil na jej tvorbu a schopnosti. Ich vyše 30 rokov manželstva prechádzalo vzostupmi a pádmi, no to, čo ich spájalo, bolo silnejšie ako to, čo ich rozdeľovalo.

Po I. svetovej vojne sa manželia presťahovali do Bratislavy a v ich vile vznikol Literárny salón. Okrem písania šírila Hana osvetu aj prednáškami. Po smrti muža sa s dcérou Dagmar a vnukmi v roku 1940 odsťahovala do Prahy, kde bojovala proti fašistom a v roku 1945 sa zúčastnila na Svetovom kongrese žien v Paríži. Nikdy neprestala klásť nepríjemné otázky a mnohé jej myšlienky sa, našťastie, zrealizovali...

Režisérka tejto časti TV seriálu PRVÁ Zuzana Liová

Vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave, kde pôsobí ako pedagogička. Nakrútila viacero dokumentov a filmov, získala významné ocenenia za filmy Ticho a Dom, spolupracovala na seriáloch.

Zaujímavý osud krásnej Hany Gregorovej: Mama ju chcela vydať za farára, nakoniec si ju získal tento muž

Výber pre vás

Zaujímavý osud krásnej Hany Gregorovej: Mama ju chcela vydať za farára, nakoniec si ju získal tento muž

Súvisiace články

Tajomstvá očarujúcej Trixi: Keby sfilmovali jej životný príbeh, bol by to trhák! Čím si musela prejsť?

Slovenská speváčka milovala nesprávnych mužov: Tak veľmi túžila po šťastí, až na to doplatila

Odvážna Slovenka sa nebála urobiť prvý mužský akt: Osud sa s ňou nemaznal! Čím si musela prejsť?

Výber pre vás