Doteraz sme vám prinášali rozhovory s manželmi, ktorí tvrdili, že čaro ich vzťahu spočíva hlavne v tom, že sú povahovo úplne odlišní. Herec Peter (46) a výtvarníčka Dagmar (46) Batthyányovci sú zrejme výnimkou. Výrok o tom, že protiklady sa priťahujú, je im na míle vzdialený.

Vášniví, dominantní, ohniví, rozhodní – i takto charakterizujú horoskopy ľudí narodených v znamení Leva. Ako sa rovnaké osobnosti môžu zniesť v jednej domácnosti?

D: Povahovo sme si až výrazne podobní v niektorých ohľadoch. Dokonca sa na seba podobáme na niektorých fotkách z detstva. Potvrdili to aj naše mamy. Moja prababička tvrdila, že vzťah je ako dva mlynské kamene. Buď od seba odskočia, alebo do seba zapadnú. Asi sme v tomto štádiu už zapadli. Životom sa nevieme prekvapiť, ale pracovne áno. Keď sme mali spolupracovať, nebolo to vždy jednoduché. Teraz je to už v poriadku. P: Ja som bol ten, ktorý vždy skôr vybuchol, keď sme sa na niečom nezhodli, ale rýchlo ma to prešlo. Dáške zas to napálenie trvá podstatne dlhšie. D: Obidvaja máme ozaj horúcu krv. (smiech)

Kvôli čomu to najčastejšie medzi vami iskrí?

D: Dôvodom sváru je aj to, keď ho niekedy korigujem. Robím to preto, lebo si myslím, že to, čo povie, by mohlo byť inak pochopené. A on to, samozrejme, neznáša. P: Vtedy mám pocit, že ma ide meniť. Ja sa však nechcem zmeniť. D: Inak mu vždy veci hovorím priamo a otvorene. Taká som bola stále, ale až Peťo ma naučil to vydať zo seba. P: Na začiatku vzťahu bola ťažký introvert. Videl som, že emócie v nej vrú, ale nič z nej nejde von. Tak som na to šiel systematicky a cielene som ju vytáčal. Raz som si vymyslel úplnú hlúposť, aby mi urobila kakao. Keď mi ho priniesla, hneď som jej naložil: „Bože, čo mi to nesieš? Také kakao? To kde si videla?“ Schytila hrnček a švihla ho po mne. Na stene ostal obrovský fľak. D: Ktorý som musela sama zatierať. P: Ale noooo, všetko len ty robíš. (smiech) Začala strašne plakať a pýtala sa sama seba, čo to spôsobila. Objal som ju a povedal, že takto to má byť, aby konečne začala prejavovať emócie.

Nebáli ste sa začať si s tanečníkom?

D: Nie, vnímala som ho ako človeka, a nie ako tanečníka. Zoznámili sme sa tak, že som mala fotiť jednu akciu, kde on vystupoval. Aby na fotke dobre vyzeral, tak som k nemu pristúpila a začala mu narovnávať sako. Bol veľmi príjemný a zlatý. Vtedy som sa domnievala, že len ku mne je taký. Až neskôr som zistila, že takto sa správa ku každému. (smiech) Páčil sa mi aj jeho naivný, ale zároveň pozitívny prístup k životu, ktorým privádza ľudí k salvám smiechu. Vôbec nemusí nič hrať. Je vtipný svojím postrehom. Dlho som si musela zvykať na jeho reakcie, napríklad na to, že keď som ho poslala do obchodu po maslo a mlieko, priniesol mi namiesto toho desať horčíc a každú v inej dóze. Príšerne som zúrila, ale už som si zvykla. Dnes to tak trošku aj očakávam.

Aký dojem na vás zanechala fotografka, ktorá vás hneď začala upravovať?

P: V prvom rade bola veľmi roztomilá, mimoriadne roztržitá a všetko brala až príliš zodpovedne. Ešte som si pomyslel: Ako je možné, že v tomto šialenom svete existuje aj takýto človek? A veru, je to možné. Bola príjemná, pekná. Zaujala ma. Preto som si kadečo vymýšľal, len aby som mohol byť s ňou.

P: Že by bolo dobré, keby ma zastupovala, lebo si neviem vybaviť vystúpenia. Alebo tým, že je no vinárka, výtvarníčka, aby mi tvorila texty aj navrhovala tanečné kostýmy. Chcel som, aby ma Dáškina firma zastupovala a začali sme riešiť aj mnohé vystúpenia. Vydali mi v tom čase aj CD. D: Veru, spolupracovali sme na viacerých projektoch. Boli sme však smiešny pár. On nosil veľkú károvanú košeľu a raperské nohavice. Ja som zas chodievala všade príliš elegantne oblečená s koženou kabelkou a na nose som mala okuliare s hrubým rámom.

Čo na to vaši rodičia, keď ste domov doviedli umelca?

D: Mama mi vždy prízvukovala, že by som mala robiť niečo normálne. Nebola nadšená tým, že popri novinárčine som sa venovala aj umeniu. To, že som si našla partnera z umeleckých kruhov, sa rodičom nie veľmi páčilo. Otvorene vravím, že prvých desať rokov to bol tvrdý boj, lebo Petra veľmi nebrali. Prelomilo sa to až po narodení nášho syna. Cez neho začali viac vnímať aj jeho povahu a začali mu viac rozumieť. Dovtedy som si neuvedomovala, že som im mala niektoré veci vysvetliť, lebo Peťo má v mnohých veciach zaujímavý prejav, zvláštne postoje, ktoré nie sú každému po vôli. Dnes nás so sestrou fascinuje, ako ho priam adoptovali za svoje tretie dieťa. P: Viete, každý rodič si svoje dieťa pestuje a želá mu len to najlepšie. Zrazu sa v živote ich dcéry vyskytol chalan, ktorý pracoval v undergroundovom divadle. Jeden vzťah mu už stroskotal. Preto ich prvá reakcia typu Čo to len môže byť za človeka? bola namieste. Tým, že roky plynuli, uvedomovali si, že ich dcéru mám veľmi rád, a preto nie je dôvod, aby pokračovali v tomto vnútornom boji. D: Nemáme vzťah zadarmo. Museli sme sa oň usilovať a bojovať. Okolie nás dlho neakceptovalo ako pár. Bolo to veľmi zložité, nechcem zachádzať do detailov. Časom sme však my dvaja i okolie pochopili, že k sebe skrátka patríme.

Presviedčali ste rodičov o tom, že rozvedený partner ešte nemusí znamenať nič zlé?

D: Nie, nikdy. Im neprekážalo ani tak to, že je rozvedený, ako skôr to, že umelec na voľnej nohe nemá pracovnú istotu. Ja tiež pochádzam z rozvedenej rodiny. Mám však fantastického otčima. Mám aj milovanú sestru. Keby som jej mala povedať, že je nevlastná, keďže nemáme spoločných otcov, srdce by ma z toho bolelo. Obidvaja sme teda mali s Petrom zložité detstvo. On sa síce o tomto období svojej minulosti veľmi pekne vyjadruje, ale verte, nebolo to ani zďaleka také ružové. To však nemusíme rozoberať. P: Keď sme sa zoznamovali, až nás šokovalo, koľko podobných vecí sme zažili. Ale neradi o tom hovoríme. Je to minulosť. Žijeme to, čo je dnes a každým dňom je to len lepšie. Preto sa oplatí žiť.

Už roky robíte ľuďom radosť, zabávate ich. Boli ste komediantom už ako chlapec i napriek tomu, že možno vám nebolo vždy do smiechu?

P: Bol som veselé dieťa, odjakživa som miloval život. Rodičia to však mali so mnou ťažké. Veľa som vystrájal. Keď som mal asi pätnásť, s kamarátom sme sa hrali na fakíra. Palicu som obmotal handrou, polial som ju technickým benzínom a zapálil. Bolo pre mňa úžasné mať v ústach benzín a prskať na tú palicu, aby z nej sálali plamene. Ale to len dovtedy, kým sa moja hlava neocitla v modrom plameni. Odvtedy som veľmi citlivý na tvár. Nemám rád, keď sa jej niekto dotýka. Takže keď ma líčia za ženu, strašne mi to prekáža. Alebo sme boli raz na rodinnej návšteve u príbuzných, ktorí mali rodinný dom. Chvalabohu, ho ešte majú doteraz. Kým sa rodičia v izbe rozprávali, my s bratrancom sme sa potrebovali zabaviť. V pivnici sme objavili kotol na tuhé palivo. Páčilo sa nám, že keď sme dnu hodili klince, rozpálilo sa to. A tak sme ich tam postupne prikladali toľko, až rodičom začalo byť strašne teplo, a prišli nás skontrolovať. Prišli v hodine dvanástej, lebo už všade okolo syčala para. (smiech) Dnes sa na tom síce smejem, ale vtedy to tak nebolo.

P: Zakaždým som dostal bitku. Keď sme napríklad chodievali do bývalej Juhoslávie, raz som z brehu uvidel pirátsku loď. Zdalo sa mi, že nie je veľmi ďaleko, tak som sa k nej vybral na nafukovačke. Dopadlo to tak, že som už rukami nevládal veslovať, unášal ma prúd vody, až ma nakoniec museli odtiaľ vyslobodzovať. A čo nasledovalo potom? Zase bitka.

P: Keď sa inak so mnou nedalo. (smiech)

Je taký kvietok aj váš 14-ročný Matúš?

P: Náš syn je až prehnane dokonalý na môj vkus. Doma som niekedy jediný, ktorý vytŕča z radu. Už aj on ma občas napomína. Je strašne poriadkumilovný, že sa až pýtam, po kom to má. Je celý na mamu. D: Je po nás oboch. Je to vypiplané dieťa. Narodil sa predčasne. Nemal ani kilo. V takom štádiu deti málokedy prežijú a sú bez následkov. Päť rokov som s ním cvičila, aby sa jeho telíčko dobre vyvíjalo. Preto je taký perfekcionista a bojovník od narodenia. Prežil si svoje a všetko má oddreté. Po Petrovi zdedil poruchy učenia. Je dysgrafik a dyslektik. Musel si nájsť spôsob na učenie. Venovala som mu všetok svoj čas a dnes som pyšná, aký je samostatný a že je z neho výborný žiak. Som rada, že mi všestranne pomáha.

Dobrovoľne? 14-roční chlapci väčšinou majú iné záujmy, ako pomáhať rodičom.

D: To je vec výchovy. Deti milujem, ale som na ne prísna. P: Čo si? Ešte raz zopakuj to slovo. D: Prísna. P: Tak to by som tak vôbec nenazval. Ona je len jediná žena, ktorá má najsilnejšie mihalnice na svete. Lebo kvôli synovi sa na ne dokáže aj postaviť. D: Ale aj kvôli tebe. P: No dobre. Ako matka je úžasná. Pre syna je ochotná urobiť všetko na svete.

Takže keby malo byť podľa vás, boli by ste naňho prísnejší?

P: Prísnejší ani nie. Len moja ctená lepšia polovička mi vyčíta, že som svojmu synovi len kamarát. Áno, je to tak, pretože sa v ňom vidím, cítim veľa spoločných čŕt. Preto si myslím, že musím k nemu pristupovať priateľsky. Veď otec zohráva inú rolu v rodičovstve ako matka. A môj čas ešte len príde. D: On sa už teraz nevie dočkať vnúčat. Ešte keď sme nemali syna, tešil sa na vnúčatá. Rozprával, ako ich bude rozmaznávať a blázniť sa s nimi u nás na chalupe.

Viete syna lepšie pochopiť, keďže ste si prešli rovnakým peklom, čo sa týka učenia?

P: Hlavne ho veľa chválim za konkrétne veci a činy, ktoré sa mu podaria. Myslím, že každý z nás potrebuje v správnej chvíli počuť to správne slovo, pochvalu. Keď je zas niečo zlé, tiež mu to otvorene poviem. D: Peťo týmito poruchami trpel v podstate až do dospelosti. Až keď sme sa spoznali, prišla som na to, čo mu je. Dovtedy si myslel, že mu to nemyslí, ale nikdy to neriešil. Dnes sa to zlepšilo a aj on je pokojnejší. Mal z toho traumu. V našej spoločnosti tieto poruchy stále nie sú dostatočne akceptované. Ľudia si myslia, že dotyčný je hlúpy, divný, mal by sa viac učiť. Až pri synovi som pochopila, ako sa s tým dá pracovať.

Čo chystá nové v práci? Spoločne robíme na projekte, ktorý divákom viac priblíži rekondičné a relaxačné športy.

Pri ktorom športe si dobre oddýchne? Pri golfe.

Čo robí najradšej na chalupe? Vyrába syry a chodí so synom na ryby.

Aký žáner najčastejšie vyhľadáva v kine? Celá rodina milujeme kreslené rozprávky.

Horkokrvné manželstvo Batthyányovcov: Čím sa vytáčajú?

Výber pre vás

Horkokrvné manželstvo Batthyányovcov: Čím sa vytáčajú?

Súvisiace články

Dara o Rytmusovi: Žiarlivosť? Musela by som sa obesiť!

Dara o Rytmusovi: Žiarlivosť? Musela by som sa obesiť!

Kuric a Bubánová šokujú: Nepamätajú si dátum svadby!

Emma Tekelyová: Vnúčatá mi nebudú hovoriť babka!

Emma Tekelyová: Vnúčatá mi nebudú hovoriť babka!

Výber pre vás