Začínali ste vo štvorčlennej kapele, teraz vás je spolu šesť. Čo vás viedlo k tomu, že ste pribrali do kapely ďalších dvoch hudobníkov?

– My sme to mali naplánované od začiatku tak, aby sa to skončilo v dnešnej šesťčlennej podobe. S „malým bráchom“ Dušanom (keď si to prečíta, tak ma za „malého brácha“ zabije) sme tak rátali už odmalička, no a v dobrej kapele by klávesista nemal chýbať – a to je ten piaty a šiesty.

Aké je byť dvanásť rokov na hudobnej scéne?

– Vznikli sme pred dvanástimi rokmi, na scéne sme od roku 1998. Je príjemné vedieť, že vašu hudbu preveril čas a že je o vás po všetkých tých rokoch neustály záujem. Je to drina, ale výsledné ovocie chutí fantasticky. (smiech) Keďže sú v kapele aj vaši bratia, zaujímajú ma vaše vzťahy.

Zmenilo sa na nich niečo za ten čas, čo spolu fungujete aj v rámci hudby?

– Odmalička sme boli štyria v jednej izbe, teda sme si chtiac-nechtiac na seba museli zvyknúť. Teraz sme v jednom aute. Nepostrehol som preto žiadne zmeny oproti našej mladosti. Vtedy sme sa len veľa hrali a dnes viem, že s každým z nich môžem kedykoľvek rátať. Nedám ich za nič na svete!

V jednom rozhovore ste povedali, že populárnejšími už nemôžete byť, no doma vás nechvália. Je to ozaj tak?

– Za album Čím to je?! sme dostali Aurela za najpredávanejšiu slovenskú kapelu, takže vyššia méta na Slovensku už neexistuje. To sa týka popularity a na to druhé, čo ste sa pýtali, odpoviem tvrdením starších, skúsenejších. Každý, kto prekročí svojím úspešným pôsobením hranicu vlastnej krajiny, začne chápať, čo znamená – doma nik nie je prorokom, prípadne doma sa úspech neodpúšťa. Opýtajte sa Ľuboša Micheľa, Martiny Moravcovej...

Ešte stále trávite viac času v Česku ako na Slovensku?

– Áno a je to logické. Čechov je predsa raz toľko ako nás, takže „obohrať“ 10 miliónov ľudí zaberie viac času, ako „obohrať“ päť miliónov. Je tam viac festivalov, viac možností, kde sa hrá, takže nič, čo by bolo neobvyklé. Tak to majú aj iné kapely, ktoré sa presadili v Česku, napríklad Elán alebo Team.

Na pultoch sa objavil váš nový album V rovnováhe. Má názov niečo spoločné s tým, že ste možno našli svoju vnútornú rovnováhu?

– Ja som so svojou rovnováhou nemal nikdy problém, ale fakt je, že za posledných dva a pol roka sme v kapele pociťovali jej význam a silu rodinného prostredia asi najviac. Je ideálne mať sa kam vrátiť, s kým sa o všetkom porozprávať, byť členom jednej z top kapiel v oboch republikách bývalého Československa – jednoducho rovnováha so všetkým, čo k tomu patrí.

Oženili ste sa a v pomerne krátkom období ste sa stali dvojnásobným otcom. Aký je to pocit?

– Úžasný, jedinečný, dokonca si na chvíľu človek môže namýšľať, že má vlastný život pevne v rukách.

Dcéra Ivanka sa narodila len teraz v apríli, tak vám zrejme nedá spať. Dá sa pri nej niečo tvoriť, či teraz na to ani nemyslíte?

– Ivanka sa, chvalabohu, narodila v čase, keď mám čas len na ňu, resp. aj na propagáciu albumu, ale hlavné tvorivé obdobie máme tento rok za sebou, keďže platňu sme ukončili ešte pred Ivankiným narodením. Tým chcem povedať, že myšlienky mi chodia len a len okolo rodinky. S kapelou sme mali náročné obdobie, čo sa týka tvorby, teraz prichádza ovocie v podobe turné. V októbri nás čaká Slovensko, v novembri Česká republika.

Keď som vám telefonovala, práve ste ju dávali spať spolu s Jakubkom. Ste taký starostlivý ocino?

– Snažím sa o to. Vraví sa, že lásku si nemôžete vynútiť, aby ste niekoho milovali, tak vám to ten niekto musí dovoliť. Robím teda všetko pre to, aby mi vlastné deti dovolili ľúbiť ich.

S čím všetkým pomáhate manželke Silvii? Nebodaj aj za ňu kŕmite deti mliečnou výživou?

– Silvii pomáham so všetkým okrem dojčenia, no pravda je, že odkedy začal Jakubko piť mliečnu výživu, lepšie spí a dodnes si z nej rád srkne. (smiech) Viete, ako to je – v momente, ako sme prestali dojčiť, vyskúšali sme mnohé značky detskej výživy, no napokon vyhrala klasika, na ktorej som bol odchovaný aj ja. Malá ešte dostáva materské mlieko, no vyzerá to tak, že ani ju mliečna výživa neminie.

Viem však o vás, že nenávidíte nakupovanie. Kto to teda robí, ak nie vy?

– Pomáhajú nám moji rodičia a svokrovci, takže ráno babka číslo jeden donesie čerstvé pečivo, na obed donesie druhá babka obed. Večer zase dedo číslo jeden prinesie bylinky, bôčik a doma urobenú pálenku a dedo číslo dva nakúpi, prípadne navarí legendárnu fazuľovú polievku.

Ak by náhodou nastala situácia, že by ste mali zostať doma na materskej dovolenke, trúfli by ste si?

– Bol by som najšťastnejší otec na svete, no neviem si predstaviť, čo by v takom čase robili chalani z kapely. Možno by tiež „mamičkovali“. (smiech)

S deťmi ste sa rozbehli a už vás nemožno zastaviť. Znamená to, že čoskoro budete mať doma materskú školu?

– Ja by som bral aspoň tri deti, nech má každý z mojich bratov jedno krstniatko.

Najlepší relax: – Kdekoľvek s priateľmi, rodinou, bez mobilu a internetu. Najkrajšie mesto: – Košice a Banská Bystrica. Najchutnejšie jedlo: – Zjem všetko. (smiech)

Igor Timko: Byť otcom je úžasný pocit

Výber pre vás