Keď prekážku s ráčkovaním ako 16-ročný prekonal, už bol až po uši ponorený v opernom speve. K zabávaniu sa však vrátil. A tak má dnes Slovensko o komika viac. Vlastne o dvoch. Lebo keď sa povie Svätopluk <person class="celebrity" person_id="1262">Malachovský</person> (41), automaticky nám napadne aj René Štúr.

Meno <person class="celebrity" person_id="1262">Malachovský</person> sa spája najmä s operným spevom. Vďaka vám už aj s herectvom a skeč-šou. Nemali ste doma problém s tým, že ste akosi „narušili“ tradíciu?

Trochu som sa bál, ako to rodičia zoberú. Operou sme u nás doma doslova žili. Otec aj brat sú operní speváci a aj ja som to vyštudoval a 12 rokov robil tiež. Chcelo to však zmenu. Táto bola dosť radikálna. Netušili to ani rodičia. Ale keď videli, ako nás to s Reném baví, a že to má nejaký progres, stali sa našimi veľkými fanúšikmi. Je to moja vysnívaná profesia.

To je vidieť. Keď sa bavíte vy, baví sa aj divák. Kam chodíte na nápady?

Veľa alkoholu, žúrky... (smiech) Ale nie. Kedysi sme mali s Reném zásadu, že sa budeme pravidelne stretávať a písať. Vedeli sme, že robiť skeč-šou je pásová výroba. To sa nedá chrliť zo dňa na deň. Takže sme sa takto stretávali dva roky a popísali sme kvantá papierov so strašne veľa skečmi. Kopec z nich nám ešte ostalo.

Chcelo sa vám písať len tak do šuplíka?

Chcelo. Stretávali sme sa pravidelne a od 10. do takej 15. až 16. hodiny sme vymýšľali. Niekedy sme napísali, niekedy sme len sedeli, lebo to nešlo. Ale nútili sme sa do toho, čo bolo potom super, lebo sme mohli ťahať zo šuplíkov.

Humor dua <person class="celebrity" person_id="1262">Malachovský</person> – Štúr zaujal aj <person class="celebrity" person_id="1181">Andyho Krausa</person>, ktorý vám dal ponuku do seriálu Panelák na podarenú dvojku Imre – Gejza. Nezmiznú odtiaľ?

Zdá sa, že v Paneláku ešte chvíľu pobudneme. Andy je úžasný v tom, že nám dovolil si tie texty prerobiť. Predsa len, je to denný seriál, kde hrajú všetci civilne. Nechceli sme vyzerať pred národom ako trotli, ktorí hrajú nejaké karikatúry. (smiech) Tak sme tomu hľadali formu a tiež mieru. Písať texty a fóriky nás baví. Ľudia to zobrali, čo nás veľmi teší.

Panelák, Radošinské naivné divadlo, televízia Haló, vokálna skupina Fragile... Opravte ma, ak som na nejakú vašu aktivitu zabudla, ale ako toto všetko stíhate popri rodine?

Nestíhááám! (smiech) Ale látam to. Priznávam, ide to aj na úkor toho, že som málo doma, ale vieme, že je to na dobu určitú, takže si to užívame. S Reném chystáme dopredu kopec nových projektov a čo z toho vyjde, je vo hviezdach. Napríklad od septembra by sme mali mať v petržalskom Zrkadlovom háji stálu scénu. A dozrel tiež čas na celovečernú komédiu. Len na ňu zohnať financie. Scenár máme napísaný už 7 až 8 rokov. To je ďalšia vec, ktorá nás baví a kde je v komediálnom žánri na Slovensku diera na trhu.

S Reném ste nerozlučná dvojka asi 15 rokov. Nebojíte sa, že sa rozhádate?

Nie. Sme veľmi dobrí kamaráti. Dopĺňame sa a vieme sa dohodnúť. Máme pravidlá, ktorých sa držíme. Boli chvíle, keď jeden chcel to, druhý iné, ale vždy sme našli zlatú strednú cestu. Navzájom sa ťaháme. Je dobre, že sme na javisku dvaja. Rozložíme si úspech aj neúspech.

Toto je ale práca, ktorá sa asi nedá robiť bez podpory a veľkej tolerancie manželky.

Presne. Moja žena (Ľubica Čekovská, pozn. redakcie) to chápe. Našťastie, ako hudobná skladateľka na voľnej nohe môže byť s Teom (2) doma a z domu aj robiť. Ona je totiž úžasný muzikant. Ja viem hrať a hudbu mám rád, ale v porovnaní s ňou... Ten talent jej v dobrom závidím.

Ste jej prvý poslucháč?

Som. Dokonca ma do toho núti. Robím to nerád, lebo ona má potom tendenciu rozoberať, prečo sa mi niečo nepáčilo. Nechcem sa s ňou púšťať do hĺbkových analýz, lebo skončený hudobný teoretik a skladateľ je predsa ona. Ja viem len povedať: toto sa mi páči a toto nie. (smiech)

Veď vy ste tiež multitalent...

To nie. Viem spievať aj hrať na pár nástrojoch, ale multitalent nie som.

Na klavíri, gitare – tak ohňovo, lebo hrávam pri ohníku. (smiech) Potom perkusie a učím sa hrať na ukulele. Perfektný nástroj, baví ma to.

Prosím pekne. A vraj nie ste multitalent. Dokonca ste začali aj fotiť. Chystáte sa za kameru?

(smiech) Ešte som poriadne ani nezačal. Je to také hobby. Ale venovať sa napríklad divadelnej fotografii profesionálne, to je jedna z vecí, ktorá by ma bavila. Možno raz, keď budem mať pokoj, tak sa tým budem živiť. Druhá možnosť je operná réžia. Bol by som v tom dobrý. Alebo si na starobu otvorím malý prímorský kokteilový barík. To by bolo najlepšie. (smiech) Ale to sú chiméry. Teraz snívam a teraz sa zobudím...

Aj o herectve ste kedysi snívali.

Nevyzeráte na typ, čo sa uspokojí s tým, že teraz niečo dosiahol. Idete stále ďalej.

Určite. S Reném máme zásadu: nikdy nezostať stáť. Mediálny ruch okolo nás berieme, ale už rozmýšľame nad novými vecami.

✔ Skvele napodobňujete cudzí prízvuk. Koľko rečí ovládate?

Viem po nemecky, anglicky a chystám sa oprášiť ruštinu. Ale parodovanie rečí ma baví. Možno mi v tom pomáha moje muzikantské ucho.

✔ Bude hudobník aj syn Teo? Predpoklady na to má.

Je pravda, že vážna hudba mu koluje v krvi. Takže, mám pocit, že je to trochu aj rozhodnuté. Ale teraz máme aj obdobie vláčikov. Možno bude rušňovodič.

✔ Podporovali by ste ho v tom?

Budem ho podporovať v čomkoľvek, čo si vyberie. Úlohou rodičov nie je nasmerovať dieťa tam, kde ho chcem mať, ale odpozorovať od dieťaťa to, na čo má. A to podporovať a rozvíjať.

Zabávač Imre z Paneláku: K čomu ho núti jeho manželka?

Výber pre vás

Zabávač Imre z Paneláku: K čomu ho núti jeho manželka?

Súvisiace články

Karnasová z Paneláka: Dcéra nerieši, že hrám lesbičku!

Robo Jakab o nevere: Slabí muži majú milenky, silní rodiny

Uletená Duditšová z Paneláka: Lúčila som sa so životom!

Výber pre vás