Naposledy sme sa spolu stretli, keď ste hrali Gigi v seriáli Odsúdené. Medzitým ste sa však z obrazovky akosi vytratili. Kam?

– Do Prešporského divadla. Seriál skončil a ja som sa vrátila k svojmu pôvodnému povolaniu.

– Nie. Patríme medzi humanitné povolania a tie nie sú dobre platené. Herci na voľnej nohe sú odsúdení na neustály pohyb. Nemôžeme sa zastaviť, prestať pracovať. Nemáme šancu. Lebo keď nie sú seriály, ktoré pre nás predstavujú niečo ako pravidelný príjem, hneď to vidíme na účte. Takže ako takmer všetci divadelní herci na voľnej nohe, robím aj ja iné povolania.

Čo také, okrem dabingu?

– Úpravy dialógov do dabingu, herecké a prezentačné kurzy, s kolegami spievame ľudovky, ktoré sme dali do rôznych hudobných štýlov ako jazz, bossa nova, rock, westernovky... Ale stále sú to ľudové piesne, aj dodržiavame ich melódiu. A ešte píšem aj články do istého kultúrneho časopisu.

Máte toho dosť. A čo tak rola v nejakom seriáli, bude?

– Uvidíme. Raz za čas by človek potreboval aj niečo platené. (smiech) Tak sme si zase všetci členovia divadla rozposlali aktuálne fotky, lebo však starneme, priberáme, chudneme... (smiech) Zatiaľ u nás totiž stále platí, že herca predáva tvár. Ono je ale dôležité, čo s ňou dokáže urobiť. V Amerike je už bežné, že okrem fotografií prinesiete aj svoje nahrávky. Tí ľudia si to aj pozrú a podľa toho vás obsadia. Azda to príde aj k nám skôr, ako budem mať 130 rokov. (smiech)

Energie na to máte dosť.

– Som pripravená byť tu tak dlho. Veď ľudský vek sa predlžuje. (smiech)

– Venujem sa tomu špeciálne, len keď idem na akciu, kde je presne daný dress code. Svoj čas radšej venujem oveľa dôležitejším veciam a ľuďom, než je farba môjho rúžu.

Čo na sebe máte najradšej?

– Netuším. Možno by som pochválila toho, čo hnietol moje nohy. Správna dĺžka i tvar. Dobrá práca. (smiech) A možno ani úsmev nemám úplne márny.

A čo strava? Vy ste vraj milovníčka slaniny a klobások.

– Klobásky milujem a najlepšia sladkosť pre mňa je slanina. Ale už sa brzdím, lebo to chudnutie po štyridsiatke už nie je také srandovné, ako bývalo. (smiech) Kde sú tie časy, keď som bola po týždennej diéte o desať kíl ľahšia? (smiech) Dnes musím poriadne makať, aby som schudla 1-2 kilá. Takže sa snažím dávať pozor na to, čo jem. Pečivo si pečiem doma, kupujem kvalitné veci od našich výrobcov aj farmárov a cítim sa naozaj lepšie. Okrem toho som veľmi zeleninový a ovocný človek. Roky začínam deň jablkom a robí mi to dobre.

Judita Hansman: Chudnutie po 40-tke už nie je také srandovné

Výber pre vás

Judita Hansman: Chudnutie po 40-tke už nie je také srandovné

Súvisiace články

Judita Hansman: Zamilovávať sa treba každý deň

Výber pre vás