Zdravie je azda najdôležitejšie v živote človeka a vy ste sa nedávno strachovali o to svoje. O čo konkrétne išlo?

– Myslím si, že každý človek má podvedomý strach z akejkoľvek choroby, bez ohľadu na to, či ohrozuje jeho život, alebo ho len znepríjemňuje. Jedného dňa som si našla hrčku na prsníku a moje obavy sa potvrdili niekoľkými nezhubnými nálezmi, ktoré sa budú teraz kontrolovať zhruba každé dva až tri mesiace a až potom lekári zvolia ďalší postup. Našťastie sa hrčky odhalili včas, no sú blízko seba, a tak nie je vylúčené, že sa budú časom zlučovať. Navyše som rizikový pacient, pretože mám genetickú predispozíciu. Nezvykla som hovoriť o svojom súkromí a už tobôž nie o zdraví, ale snažím sa týmto spôsobom robiť akúsi osvetu nielen ženám, aby chodili na preventívne prehliadky. Nikto totiž nemôže vedieť, kedy ho to postretne, prípadne niekoho blízkeho z okolia.

Vaše meno si mnohí spájajú s moderovaním rôznych relácií, no na obrazovke vás teraz nevídať. Dali ste prednosť tomu, čo ste vyštudovali?

– Herectvo je moja láska. Ten, kto sa mu venuje, najmä tomu divadelnému, vie, že to nie je o sláve či zárobku. Je mnoho skvelých hercov, o ktorých vie len úzke spektrum ľudí navštevujúcich divadlo a predstavenia, v ktorých hrajú. Na druhej strane, divadlo má svoje čaro živého. Čo sa tam udeje, to sa už nedá vrátiť späť a každé jedno predstavenie, aj keď je dokonale naskúšané, je predsa len jedinečné. Vďaka tomu, že teraz nie som v televízii, som získala mnoho času na skúšky, pretože každá hra sa skúša v priemere dva mesiace. Popri tom sa nedá robiť iný, náročnejší projekt, a to najmä z časových dôvodov. Divadlu sa treba venovať naplno, zároveň tam ide o kolektívnu záležitosť a bolo by neetické povedať kolegom, prepáčte, dnes nemôžem, lebo mám iné pracovné povinnosti.

Okrem toho moderujete aj večerné spoločenské akcie?

– Takýchto akcií je pomerne dosť. Sú to zväčša sezónne firemné večierky, v zime najmä vianočné, teraz sa skončila plesová sezóna...

Vraj sa ukážete v novom česko-slovenskom kriminálnom seriáli, je tak?

– Áno. Tento 13-dielny seriál by sa mal vysielať teraz na jar. Každá jeho časť je o inom kriminálnom príbehu a v pilotnom diele sa bude vyšetrovať smrť modelky. A práve tú postavu modelky som stvárnila ja. Onedlho budem natáčať ďalší slovenský seriál, ktorý sa už vysiela na TV JOJ – Panelák.

Stíhate toho dosť. Keďže máte dcérku Vanesku, kto ju opatruje, keď má mamina predstavenie či inú prácu?

– Väčšinou sú to moji rodičia. Spoločenské akcie najčastejšie bývajú v piatok alebo sobotu, popri tom mávam predstavenia, takže ich pomoc potrebujem zhruba dvakrát do týždňa. Vtedy Vanesku opatrujú moji rodičia alebo jej otec. Mám tú výhodu, že žijem v jednom meste a dokonca v jednom dome s rodičmi, takže je to pohodlné. Stačí, že vybehnú hore po schodoch a sú spolu.

Ako sa vám býva s rodičmi?

– Ja som zvyknutá už od narodenia. (smiech) Je to obrovská pomoc, mám totiž kamarátky, ktoré pochádzajú z iného mesta, no žijú v Bratislave a majú problémy s tým, komu zveriť dieťa. Vaneska napriek tomu, že má len 4 a pol roka, je pomerne samostatné dieťa a rada robieva všetko sama. Je veľmi priateľská, optimistická a otvorená voči druhým ľuďom. V škôlke sú ‚obávaná dvojka‘ s kamarátkou Charlottkou, už ráno si porovnávajú, ktorá má akú sukničku. Niekedy máme dokonca problém sa ráno vychystať, lebo ona si už povie, čo si oblečie a čo nie. Myslím si, že mám vkus, no zisťujem, že zrejme iný ako moja dcéra. (smiech)

Máte za sebou rozvod. Ako vychádzate vy a dcéra s bývalým manželom?

– Neriešim to, on má svoj vlastný život vo vzťahu, ktorý trvá už dlhšie. Žiaľ, nikdy som sa nechcela rozvádzať, moji rodičia majú 33-ročné krásne manželstvo. Keď som sa vydávala, chcela som, aby to bolo navždy. Je mi ľúto, že nemôžem dať Vaneske to, čo mi dali moji rodičia, teda vychovávať ju v plnohodnotnej pôvodnej rodine. Bývalý manžel mal a má Vanesku k dispozícii, kedykoľvek ma o to požiada. Ona má rada jeho a on ju, vždy to bude jej otec. Nemá zmysel im brániť v stretávaní, bolo by to primitívne a jediný, kto by tým trpel najviac, by bola ona.

Nezanevreli ste na mužov po tejto skúsenosti?

– Viem, že sa to deje, ale podľa mňa nemá význam zanevrieť na mužov. To je rovnaké, ako keby mi nejaký človek, bez ohľadu na pohlavie, ublížil a ja by som zanevrela na celé ľudstvo. Každý človek je iný, jedinečný a platí to nielen na mužov, ale aj na ženy. Nájdu sa medzi nimi múdri, inteligentní a slušní jedinci. Na druhej strane – každý túži po láske, každý chce ľúbiť a byť milovaný niekým iným. Ja mám možno tú výhodu, že láska mi nechýba, či už zo strany rodičov, alebo od dcérky. Mám sa s kým ‚pomojkať‘ (smiech), ale je to predsa len iné ako s mužom. Žena potrebuje rovnocenného partnera, s ktorým sa môže porozprávať, riešiť bežné záležitosti, a keďže som veľmi rodinne založená, nestránim sa ani ďalšej svadby či vzťahu. Ak by boli veci inak, než sú dnes, asi by som mala už dve alebo tri deti. Nechám to však na život a budúceho partnera.

Keďže ste na dcérku väčšinu času sama, zostanú vám voľné chvíle aj na záľuby?

– Áno, to je samozrejmé, že všetok čas sa snažím prispôsobiť dieťaťu. Svoj voľný čas okrem športu venujem aj ručným prácam, rada vyšívam, pletiem, háčkujem. Teraz sa blíži Veľká noc a vtedy pletiem korbáče a ozdobujem kraslice voskom. Minulý rok mi Vaneska pomáhala, síce len akrylovými farbami, ale tento rok to už hádam zvládne aj voskom. Bavia ju také činnosti a asi ako každé dieťa rada kreslí, tancuje, spieva. Všetko po mne opakuje, keď žehlím, vytiahne si aj ona detskú žehliacu dosku alebo keď pečiem, rada mi ‚pomáha‘. Dávam jej možnosť realizovať sa. Mne do desiatich rokov v kuchyni dovolili len umyť, utrieť riad a vyniesť odpadky. Raz som utiekla zo školskej družiny a podľa receptu som napiekla bábovku, odvtedy som mohla v kuchyni robiť všetko. (smiech)

Najkrajšie mesto: Bratislava. Najlepší zákusok: Ovocná bublanina. Najobľúbenejší kvet: Frézie a tulipány.

Karin Haydu: Zanevrieť na mužov nemá význam

Výber pre vás