A aj keď si s jej menom často vybavíme viaceré obľúbené seriály, zaškatuľkovaná nie je. Herečka Andrea Karnasová (38) je doma nielen v Paneláku, ale ako ryba vo vode sa cíti aj v dabingu, divadle či vo filme.

Vy ste v dabingu pečená-varená. Takú Moniku zo seriálu Priatelia si bez Andrey „Karny“ Karnasovej ani neviem predstaviť. Ktorú z herečiek dabujete najradšej?

Moje obľúbené sú napríklad Helena Bonham Carter či Mariska Hargitay. Mám rada ich herectvo. Keď dabujem, snažím sa prevziať dikciu aj výraz danej herečky a stotožniť sa s jej herectvom.

Preberáte niečo z toho aj do svojich seriálových postáv?

Vždy som bola osobitá a nikdy som nechcela vyzerať a hrať ako niekto iný. Môže sa mi páčiť či vyhovovať štýl niekoho, ale nikdy som nekopírovala. Chcieť sa podobať na druhého je trápne.

Vy ste si svojím povolaním boli istá už od siedmich rokov, ale vaša tvár sa dostala do povedomia skôr teraz, v ére novodobých seriálov. Kde ste boli dovtedy?

Okrem dabingu som hrala v divadle, sem-tam sa pritrafil nejaký film alebo inscenácia. Bolo to pestré. Vždy mi prišla nejaká pekná rola alebo ponuka, a som za to nesmierne vďačná.

Vyskúšali ste si aj zahraničnú produkciu. Napríklad v rakúskom filme Blue moon, kde ste si zahrali servírku zo Žiliny. Ako ste sa k tomu dostali?

Usmialo sa na mňa šťastie v kastingovej agentúre.

Je to naozaj len o šťastí?

Často áno, ale aj o ambíciách. Je veľa dobrých hercov, len možno nemajú tú ambíciu alebo šťastie sa presadiť, byť v správny čas na správnom mieste.

No a určite tiež o jazykoch. Ako ste na tom s cudzími rečami?

Milujem ich. Ovládam angličtinu, nemčinu a dohovorím sa aj po taliansky, čiastočne po francúzsky.

Takže dcéra zdedila jazykový talent po vás.

Ona je ešte lepšia ako ja. Lujzička má dobré ucho na jazyky, z čoho sa teším, lebo milujem spoznávanie cudzích krajín. Ale my to máme v rodine, aj moja sestra hovorí niekoľkými jazykmi.

Lujza je vraj tak zdravo sebavedomá. Vy v jej veku ste už dva roky vedeli, čím budete. Ako je na tom ona?

Chvíľku chcela byť herečka, ale to skôr preto, že aj dievčatá v škole chceli byť. Teraz prevláda tenis. Celkom ju baví, tak uvidíme.

Ako znáša popularitu svojich rodičov? Aj jej otec (Laco Hrušovský, pozn. redakcie) je herec.

Nerieši to. Ale určite jej polichotí, keď si niekto vypýta autogram alebo sa so mnou chce odfotiť. No našu popularitu nezneužíva. To by skúsila! (smiech)

Nerieši ani vaše seriálové postavy? Predtým bachárka v Odsúdených, teraz lesbička Denisa v Paneláku...

Nie. Veľa sa rozprávame. Netabuizujem veci. Bavili sme sa už aj o tom, že sú ľudia rovnakého pohlavia, ktorí sa majú radi, a ja nemám právo ich súdiť alebo nebodaj povedať, že sa mi to hnusí. No je škoda, koľko pekných a dobrých mužov je opačne orientovaných...

Ste rozvedená. Takáto skúsenosť sa obyčajne odrazí na pohľade na opačné pohlavie. Nezanevreli ste na mužov?

Rozvod nikdy nie je príjemný, aj keď sa tí dvaja dohodnú, tak ako my. Ľudia sa schádzajú a rozchádzajú. Preto tu sme. A keď sa nájdu spriaznené duše, ale ani tie nie sú dokonalé, aj tu by mali obe strany robiť kompromis a rešpektovať sa, ak chcú žiť v harmónii. Duša sa učí aj chybami a posúva sa niekam vyššie, ďalej. Každý žije, ako vie a môže. Aj ja sa o to pokúšam. Nemám patent na to, ako sa má žiť. No na mužov som preto nezanevrela. Samozrejme, sú z inej planéty, tak ako ženy, ale to treba prijať. Netreba to riešiť.

Momentálne je nejaká spriaznená duša po vašom boku?

Niekde určite je. (smiech) Keď to bude mať prísť, príde to. Uvidíme, ja sa na to teším.

To znie tak, že veríte na osud.

Som fatalistka. Niektoré veci, ktoré vám do života prídu a sú vám dané zhora, môžete čiastočne ovplyvniť. Ale keď tam máte naozaj tie výrazné veci napísané, neujdete, nevyhnete sa tomu. A treba to prijať s pokorou a láskou. Poďakovať za to, lebo aj horšie veci pre niečo prišli a zistíte, že boli pre vás dobré, niekam vás posunuli, ponúkli vám niečo nové.

Lujza je v tomto po vás?

Myslím, že áno. Nerieši. A možno to vidí aj u mňa, že sa snažím si užívať každú sekundu a mať radosť z každého dňa. Aj keď je to niekedy náročnejšie.

V seriáli ste si dieťa adoptovali, neuvažovali ste o tom aj v súkromí?

Keby som mala na to podmienky, prečo nie. Ale je to veľká zodpovednosť. Ľudia sa boja aj genetickej predispozície, ale podľa mňa je dôležitá aj výchova. Každý sme nejako nastavený, učíme sa v kažom veku. Len to treba prijať, že nie sme dokonalí. Aká nuda by to bola, keby sme sa už takí narodili! Čo by sme tu robili? (smiech)

Jeden sen ste si už splnili. Chceli ste byť herečka, ste herečka. Máte ešte ďalšie sny?

Už dávno mám sen vyprodukovať film. Mám ho aj vymyslený. Dúfam, že jedného dňa sa mi to podarí. Možno to bude o rok, dva, možno budem mať 70... Nikdy nie je neskoro. Všetko má v živote každého človeka svoj priestor a čas, takže možno vám raz pošlem pozvánku na premiéru. (smiech)

Úlalá, dúfam, že ma tak niektorí vnímajú. (smiech) Neriešim to, človek si pritiahne to, čo mu je rovné a čo chce.

Čo vás na prvý pohľad zaujme na mužoch?

Charizma, energia. Nedá sa to pomenovať slovami. Proste niečo, pri čom na sekundu zastanete. No a potom pozornosť, spôsoby, príjemný humor a prirodzené sebavedomie.

Aké máte hobby okrem jazykov a práce?

Cestovanie. Nevidela som ešte veľa krajín. Najbližší cestovateľský sen – Izrael a Afrika. Ale to všetko chce, samozrejme, aj peniaze a čas.

Karnasová z Paneláka: Dcéra nerieši, že hrám lesbičku!

Výber pre vás

Karnasová z Paneláka: Dcéra nerieši, že hrám lesbičku!

Súvisiace články

Vačková z Paneláka s dcérou: Vymódené ako z katalógu

Herečka Zuzana Vačková: Túžim po usporiadanej rodine

Monika Haasová: S partnerom sme momentálne na rázcestí

Výber pre vás