Už druhý rok moderujete reláciu Na chalupe. Okrem toho, že sama máte chalupu, čím vám je stále taká blízka?

– Tým, že to robíme prirodzene a spontánne. Nechystám si scenár ani nemám dramaturga. Občas to možno vyzerá chaoticky, no chcem, aby to bolo prirodzené a ľudské. Až na mieste zistím, čo je zaujímavé a oplatí sa divákom ukázať. Vždy, keď niekam prídeme, vnímam, ako sa ľudia úprimne tešia, že sme tam a delia sa s nami o svoje chalupárske nadšenie a túto atmosféru sa snažíme priniesť aj divákovi. Aj vďaka tomu sme už s mnohými chalupármi aj priatelia. A to ma teší.

Aký najlepší zážitok sa vám spája s nakrúcaním?

– Zážitkov mám za tie dva roky dosť, ale taký ten úsmevnejší sme zažili v Banskej Štiavnici na chalupe u Jožka Cillera z kapely Lojzo. Bola zima, sneh a ľad, a keď som schádzala k chalupe po pomerne strmom svahu a súčasne nahrávala úvodný komentár, šmykla som sa na ľade a letela až k chalupe, k Jozefovým nohám. No viac som už svojich kolegov nemohla rozosmiať. A keď som sa po pár pokusoch celá mokrá zdvihla zo zeme, náš zvukár zdesene zahlásil: „Mikroport je v poriadku?“ Vtedy som sa už rozosmiala aj ja.

Vašu chalupu navštevujete od detstva a sama ste si ju zrekonštruovali. Obkukali ste nejaký tip od hostí?

– No práveže mám pocit, že tá moja slúži ako akýsi show­room.(smiech) Všetko, čo sme potrebovali skúšať, tak sa robilo v tej mojej chalupe. Mám diery v stenách, keď sme testovali vlhkosť v múroch, aj hlinené omietky sme skúšali aplikovať na jednej stene, na kozube sme zase maľovali ľudový motív tradičnou technikou a za chalupou mám skleník, po ktorom som vôbec netúžila. (smiech) Dnes tam však pestujem zeleninu a som veľmi rada, že ho mám. Čokoľvek si viem vypestovať a to je naozaj skvelé. Dovtedy som síce mala zeleninovú záhradku, ale úrodu mi vždy zožrali zvieratká. Do skleníka sa nedostanú.

Ste vášnivou zástankyňou bioproduktov?

– Dnes je podľa mňa ťažké rozlíšiť, čo je a čo nie je bio. Pokiaľ si neodtrhnem jablko z môjho stromu, tak si nemôžem byť nikdy istá. Preto nepodlieham panike a snažím sa selektovať potraviny podľa ich pôvodu. Uprednostňujem menšie farmárske firmy a často nakupujem výrobky „z dvora“ od miestnych chovateľov, ktorých roky poznám. Som však veľký zástanca recyklácie a ekológie a ak sa niečo dá urobiť nechemicky a pritom použiť už raz využité, som za.

Keďže ste na obraze, asi sa o postavu staráte aj inak ako len stravou?

– Času nemám nazvyš, ale snažím sa ísť aspoň dvakrát do týždňa do posilňovne, a keď som na chalupe, chodíme aj na menšie túry, bicyklujem, behám a plávam. No a v neposlednom rade sa „našportujem“ aj okolo chalupy, kde je stále čo robiť. Hýbem sa od detstva, keď som sa venovala športovej gymnastike a telo si to, chvalabohu, pamätá. A keďže milujem jedlo, nič iné mi ani nezostáva (smiech).

– Väčšinou s mojím mladším synom. Je veľký športovec, tak ma ťahá, čo je super.

Spomínali ste plávanie. Mnoho žien si napriek dobrej postave v plavkách príliš neverí. Máte s tým problém?

– Ani nie. Prijímam sa taká, aká som, a už dávno sa netrápim nedokonalosťami tak, ako v minulosti.

Chystáte sa niekam na dovolenku?

– Mala som náročný polrok, tak­že sa veľmi teším, že si doprajem 2 týždne pohody. Milujem more a slnko, nabíjajú ma energiou. Ideme na Sardíniu a máme ju v pláne trochu precestovať.

Pôjdu aj vaši synovia?

– Len s mladším, starší syn už má dovolenku za sebou, takže ďalšiu plánuje až koncom leta.

Medzi vášmi synmi je 10-ročný rozdiel. Pomáha vám vo výchove fakt, že jedného tínedžera už máte za sebou? Máte overené finty?

– Ani nie. Mám akoby dvoch jedináčikov, ktorí sú úplne rozdielni a odlišnú majú aj pubertu. Skôr sa na jej „syndrómoch“ veľa nasmejeme a hneď je po búrke. Pri puberte sa mi najviac osvedčila metóda dvoch uší – jedným dnu, druhým von. (smiech)

– Nie sú v dennom kontakte, keď­že starší syn už nebýva s nami a každý má svoje povinnosti, no majú sa, samozrejme, radi.

Mladší má 15 rokov, aj mu dávate vreckové?

– Pravidelne nie, ale vždy, keď potrebuje, dám mu rozumnú sumu a viem, na čo ju použil. Je skromný a nikdy nemal prehnané nároky, takže keď si peniaze vypýta, nemám problém mu ich dať. Tento rok už má 15 a môže prvýkrát brigádovať, tak sa teší, že si sám zarobí, a v tom ho výrazne podporujem.

Čomu sa venuje? Vidíte už, čo by z neho mohlo byť?

– Chodí na gymnázium a denne kondične trénuje, dokonca aj cez víkendy. Veľmi ho to zmenilo, odkedy s tým začal, naučilo ho to disciplíne a vytrvalosti. Šport je naozaj výborný edukačný prostriedok. Čo sa týka budúcej profesie, tak sa ešte neprofiluje. Idú mu však jazyky, matematika menej.

– Starší syn je už dospelý a relatívne samostatný. Je zamestnaný a býva s priateľkou.

Ešte vám netikajú ani tie babičkovské hodiny?

– Nie, vôbec. (smiech) Občas nechápem, kedy sa toto všetko udialo a kedy ten čas ubehol. Keby som tak často nedostávala otázky ohľadom veku, asi by som ho úplne ignorovala. (smiech) Mám okolo seba veľa mladých ľudí a tak si ten vek nejako nepripúšťam.

Je toto podľa vás kľúčom k dlhej mladosti?

– Postoj je dôležitý – nepripúšťať si nezmysly, tešiť sa aj z maličkostí, mať plány a vízie, aj keď zdanlivo nereálne, veriť si a užívať si, čo život prináša. Samozrejme, že v živote nie je všetko krásne, lesklé a veselé, ale s pozitívnym postojom sa dajú vždy všetky prekážky jednoduchšie zvládnuť. Nakoniec sa aj tak presvedčíme, že všetko zlé je na niečo dobré. A ak sa z toho ešte dokážeme aj poučiť, už túto skúšku nebudeme musieť viac opakovať. Pracujem a priatelím sa s mladými ľuďmi a aj to ma dobíja pozitívnou energiou. Paradoxne mám občas problém s rovesníčkami, keďže často nemáme spoločné témy. Možno to znie ako klišé, no myslím si, že vek je naozaj len číslo a ako sa človek cíti, tak aj vyžaruje. Ak niekto povie, že sa máš správať adekvátne k svojmu veku, tak mi to príde čudné. Dôležité je nastaviť si to správne v hlave a nedať sa stiahnuť davom a predsudkami.

Ak teraz zavriete oči, je niečo, po čom v živote najviac túžite?

– Momentálne prežívam vcelku vyrovnané a harmonické obdobie. A k tomu rátam aj prácu, ktorú milujem a užívam si ju. Som obklopená rodinou a ľuďmi, ktorých mám rada a oni majú radi mňa a to považujem za reálne šťastie. Takže túžim alebo skôr dúfam v to, že mi tento stav vydrží ešte veľmi dlho. (úsmev) Ako každému rodičovi mi tiež záleží na tom, aby boli aj moje deti šťastné a vedeli v živote využiť všetko dobré, čo im ponúkne.

✔ Aká vlastnosť vám prekáža?

– Zbytočný negativizmus. Občas mám pocit, že sa ľudia málo usmievajú, akoby z „princípu“.

✔ Máte v šoubiznise najlepšiu kamarátku?

– Aj v šoubiznise mám kamarátky, no tá „naj“ je z detstva. Hoci sa nevidíme často, lebo žije v zahraničí, vždy, keď sa stretneme, nadviažeme tam, kde sme naposledy skončili. Čas nehrá rolu. Aj o tom je priateľstvo.

✔ Čo o vás mnohí nevedia?

Som veľká puntičkárka a vekom sa to zhoršuje.

Chalupárka Katka Jesenská ukázala mladšieho syna: Fíha, aký fešák! Veď ten ako by jej z oka vypadol

Výber pre vás

Chalupárka Katka Jesenská ukázala mladšieho syna: Fíha, aký fešák! Veď ten ako by jej z oka vypadol

Súvisiace články

Sympatická Emília Lörinczová zo Súdnej siene prekvapuje: Naozaj sa vo voľnom čase venuje tomuto?

Tá sa nezdá! Herečka Vlastina Svátková si zahrala s Jamesom Bondom, ale toto sú jej štyria osudoví muži

Má to ťažké! Spoveď Dominiky Mirgovej o chudnutí: Keby som nebola známa, asi by som zjedla celú chladničku

Výber pre vás