V Seriáli Prázdniny hráte učiteľa geografie a telesnej. Bavilo by vás naozaj vyučovať tieto predmety?

– Geografiu by som asi zvládol, no s telesnou by to bolo horšie. (smiech)

– Ani nie. Určite nie som športový talent a na telesnej som skôr patril k tým horším. Bol som dobrý v dejepise, zemepise a mal som rád aj biológiu.

Ste aspoň športový fanúšik? Sledovali ste olympiádu?

– Som iba ceremoniálny divák, ale vždy ma prekvapia kolegovia v divadle, akou témou sú im športové udalosti a šport.

Keďže vyučujete 7 rokov na VŠMU, ako vidíte dnešných študentov?

– Sú veľmi otvorení, viac asertívni a pracovití. No majú mizerný všeobecný rozhľad. Dnes je pre deti jediným zdrojom informácií facebook. Vôbec nezvyknú uvažovať o sebe a spoločnosti, v ktorej žijú, z odstupu, v kontexte širšom, ako je okruh mojich známych na sociálnej sieti. Napríklad to, že mnoho mladých volilo fašistov, nie je väčšinou výsledok sympatií s ich ideológiou, ale preto, že ich jediných „zavnímali“ niekedy niekde na facebooku. Čiže to, že dnes sedia v parlamente, je v podstatnej časti výsledkom katastrofálnych medzier vo vedomostiach mladých a v absencii výučby kritického myslenia.

Snažíte sa ich nejako motivovať, aby to zmenili?

– Snažím sa s nimi veľa rozprávať a motivovať ich, aby čítali a aspoň raz do týždňa si prečítali noviny, nech vedia, čo sa okolo nich deje. Nemajú vôbec prehľad, čo je dosť zlé. Aby nik v 15-člennom vysokoškolskom krúžku nevedel, kto je napríklad Plavčan – keď ho spomeniem –, ma vie až vystrašiť. A to som to meno spomenul v čase jeho veľkého finále, ktorému fanfáry rozhodne nechýbali.

V seriáli Prázdniny máte tri deti. Vedeli by ste si predstaviť byť otcom troch detí?

– Jasné, ja by som mal rád aj päť. Myslím, že to je krásne, ak vás je doma veľa.

Vaša sestra má tri deti. Aký s nimi máte vzťah?

– Veľmi dobrý. Má dve dospelé, nevlastné dcéry a potom je Anička, ktorú má s manželom už dva roky. Anička má veľmi rada môjho psíka Maxa. Čo je ešte zaujímavé, je, že sa veľmi podobá na našu maminu. Aleže úplne.

Netlačili na vás niekedy rodičia, že aj vy by ste už mali mať deti?

– V osobných veciach na mňa rodičia nikdy netlačili, naopak, rešpektovali moju osobnú integritu a dôverovali mojej schopnosti rozhodovať sa rozumne. Či však urobili dobre, neviem. (smiech)

Čo hovoria na to, že ste herec?

– Už je neskoro, aby čosi hovorili. Chodia na premiéry a sú v obraze o tom, čo robím. Skôr to však vnímajú ako „diváci“, keďže sú z Martina, tak ma vidia hlavne v televízii.

Boli vaši rodičia na vás prísni?

– Prísny bol hlavne otec. Ale viac bol na sestru, keďže bola staršia. Odskákala si to rozhodne viac ako ja.

Čo vás naučili rodičia, z čoho ťažíte dodnes?

– Asi slušnosť, ohľaduplnosť a túžbu rozumieť svetu.

V mnohých televíznych projektoch ste za komika. Cítite sa tak?

– Práveže nie. Som skôr samotársky, nebol som taký vždy a viem, že by som to asi mal zmeniť. Spoločnosť je pre šťastný život nanajvýš dôležitá.

– Hlavne rád a veľa čítam. A často som so svojimi troma zvieratami.

Spomínate si na najkrajší prázdninový zážitok?

– Mal som rád, keď sme chodili veľká rodina a partia na chatu a zrazu sa aj naše mamy začali správať ako deti. So sesternicami a s bratrancami mám pekné zážitky.

Brávali vás často na dovolenky?

– Chodili sme na chaty, ale väčšinou sme dovolenkovali na Slovensku.

Pred časom ste hovorili, že chcete odísť do Austrálie. Stále o tom uvažujete?

– Určite áno. Odkedy som sa vrátil z Ameriky, ubehlo 7 rokov, a odvtedy som opäť v jednom kolotoči. Začínam sa však cítiť pripravený na nejaký oddych od tohoto všetkého.

Máte od útoku v Moskve, ktorého ste boli svedkom, strach cestovať?

– Je pravda, že dnes už toľko necestujem ako kedysi. Vždy som sa tešil, keď som niekam mal ísť, a mal som rád tú cestovnú horúčku. Dnes je pre mňa presun medzi letiskami nepríjemný. Keď som pred rokom šiel do Thajska, mal som veľmi pocit, že to nedám. Ešte v lietadle som sa vzpieral, že tam nejdem. Dá sa povedať, že ak je niečo, čo sa po Moskve zmenilo, tak potom len, že cestujem menej.

Myslíte na to často aj doma?

– Nie, mám to skôr uložené len ako takú hmlistú spomienku. Ale pripomenie mi to vždy sestrina dcérka Anička, pretože to výročie útoku je presne v deň jej narodenín. Jej a jej maminy tiež. Občas, keď sledujem nejaký dokument o teroristickej tematike, tak sa mi nejaké spomienky vynoria, inak už ani veľmi nie.

Čo vás momentálne teší?

– Začal som skúšať v divadle novú hru. Je s pánom Hubom a veľmi sa teším, keď ho môžem sledovať a byť toho súčasťou.

Máte pocit, že ste si naplnili všetky životné sny?

– Nie, to dúfam, že nie. Ale myslím, že je ťažšie si tie sny nachádzať. Ak človek nemá sen, tak žije vo vzduchoprázdne. Človek by mal vedieť, ČO chce, lebo len ak vie ČO, potom TO môže dosiahnuť.

✔ Ktorú mobilnú aplikáciu využívate najčastejšie?

- Čítačku Wooky a hrávam Angry birds a Peak na tréning mozgu.

✔ Čo vás vie nahnevať a, na opak, potešiť?

- Nahnevať ma vie hrubosť a bezohľadnosť a potešiť, keď vidím, že niekto robí svoju prácu ozaj dobre.

✔ Akú vlastnosť by ste na sebe chceli zmeniť?

Ľuboš Kostelný prekvapil fotkou s malým bábätkom v náručí, tá podoba je neskutočná, veď je celkom ako...

Výber pre vás

Ľuboš Kostelný prekvapil fotkou s malým bábätkom v náručí, tá podoba je neskutočná, veď je celkom ako...

Súvisiace články

Najkrajšie vyznanie: Ľuboš Kostelný o vzťahoch príliš nehovorí, ale... V tejto žene našiel svoj pevný bod

Ľuboš Kostelný prezradil, za čo sa hanbí a čo vyčíta rodičom: TOTO je ich maslo na hlave, už to nenapravím!

Ľuboš Kostelný: Strašne sa hanbím a neviem improvizovať!

Fíha, toto by ste o ňom nepovedali! Ľuboša Kostelného doma čakajú tri hladné krky: Ako k nim prišiel?

Výber pre vás