Tých období ste mali v živote skutočne dosť. Bolo niektoré najšťastnejšie a niektoré najpoučnejšie?

Mojím celým životom ide hudba a je to tak doteraz. Stále veľmi veľa spievam a takisto píšem, práve som dopísala tretiu knihu. Bude o šťastí, pretože som dospela k poznaniu, že ľudia sa trápia neuveriteľným spôsobom hlúposťami...

Samozrejme, zažila som aj tragédie, ale človek nemôže čakať, že celý život bude rozprávka. Ale ja na ne nemyslím a ani si na ne nechcem spomenúť. Každý problém ma posunul ďalej, naučil ma pokore pred životom. Celý život som sa snažila veľa vedieť, pretože sa rada učím, a aj si myslím, že prichádzame na svet preto, aby sme vyťažili zo svojho duševného potenciálu všetko.

Máte hladkú tvár a veselé oči, to asi nebude žiadny zázrak plastickej chirurgie...

Ja myslím stále len na budúcnosť. Teším sa, ako prežijem tento nový rok, teším sa, že príde jar, že si urobím nový repertoár, teším sa na všetko.

Podľa môjho názoru a storočného kalendára to bude rok Slnka. Takže horúce leto, veľa neočakávaných zmien, silné búrky, vetry a potom opäť krásne... Bude to veľmi dynamický rok. Každý by mal do nového roka vstupovať s tým, čo urobí lepšie, lebo keď sa sami nesnažíme, veľké šťastie nás nestretne.

Je dôležitá aj taká úplne jednoduchá vec – všímať si signály svojho tela, svoje pocity. Pretože ľudia akoby sa kĺzali životom po povrchu, ponáhľajú sa, nemajú na nič čas. Samozrejme, že aj ja tak žijem, ale aj v tej rýchlosti si uvedomujem, s kým sa idem stretnúť, o čom sa ideme baviť, ako sa asi zachovám, čo je dnes pre mňa dôležité.Prosto zobrať zodpovednosť za svoj osud do vlastných rúk.

Mali ste to vždy takto pekne v hlave upratané, alebo sa k tomu dá len vyzrieť?

Určite vyzrieť. Aj keď vždy som mala plán, ktorého som sa držala. Som dosť konzervatívny človek, veľmi si všímam, čo cítim v srdci, či som si veci dobre premyslela. Mimochodom, existuje veľa lekárov, ktorí inklinujú k umeniu, to je o láske k človeku.

Ľudia ma veľmi zaujímajú. Aj dnes, keď si po koncerte ľudia pýtajú radu, je to pre mňa veľká poklona, hoci viem, že ma čaká ešte napríklad 250 kilometrov domov v noci. Vážim si to, lebo uznanie nie je samozrejmá vec.

Ktoré emócie nám škodia najviac?

Časté negatívne myslenie, závisť, nenávisť, nespokojnosť so sebou, strach, pocity krivdy. Čierne myšlienky, aj nadávky. A niektorí ľudia to v sebe dokonca pestujú, a tak si v tom „bahnia“.

Potom začnú starnúť a chorľavieť, lebo všetko sa začína v hlave, každá jedna choroba. Ten vnútorný psychický tlak prežívame všetci, ale treba vedieť otočiť list, zabudnúť a povedať si, nič netrvá večne, zajtra bude nový deň.

Vnútorná frustrácia, nedôvera v samu seba, smútok, práve na ten treba rýchlo zabudnúť. So smútkom sa nebojuje ľahko a liečiť srdce sa dá len tak, že si nájdete niečo, čo vám je milé.

Môže to byť dieťa, zaujímavá práca a často pomáha aj chodiť medzi ľudí. Aj po obchodoch. Do divadla, na výstavu... Len tak pozorovať ľudí, krajinu... To som robila napríklad po smrti môjho manžela. Sadla som do auta a išla tristo kilometrov len tak. Izolácia je najhoršia.

Ženy však majú akoby vrodenú „nelásku“ k sebe. Čo s tým?

Na vine sú aj médiá, viete? Každý na sebe vidíme chyby, a keď potom ešte vidíme tie dokonalé tváre a telá na obrázku, bez jedinej chybičky... A pritom je to nezmysel. Keby sme ich zazreli ráno po zobudení, asi by sme neuverili, že sú to oni. Ženy sú nespokojné so svojím telom, so svojimi partnermi, deťmi...

Túžba po dokonalosti je fajn, ale ísť do extrémov za cenu toľkého trápenia, rizík, nákupov, je šialené. Nakoniec, koľko je žien, ktoré odmietajú, respektíve nedokážu prijímať potravu, alebo chcú žiť povedzme ako vo filme Sex v meste, a to je veľmi zlé. Máme žiť podľa seba. Preto je svet krásny, lebo je rozmanitý. „Idoly“ v tomto zmysle sú veľmi škodlivé.

Okolo štyridsiatky môže vrcholiť taká celoživotná nespokojnosť. Je to prelomové obdobie, keď mnohé ženy bilancujú a rozhodujú sa, či takto žiť ďalej, alebo ešte rýchlo využiť šancu všetko zmeniť. Možno aj s niekým iným...

Včera mi volala jedna kamarátka: manžel si našiel po tridsiatich rokoch manželstva priateľku, chvíľu s ňou bol, lenže zanedlho ho nechala, lebo sa vyčerpali fi nančné zdroje, a, samozrejme, chce sa vrátiť k svojej žene. A ja som jej poradila, aby sa nerozvádzala. Keď sa žena rozvedie, je to spoločenský hendikep.

Láska nie je len vešať sa na niekoho a ležať s ním v posteli. Je to aj blízkosť, niekedy stačí aj pocit, že nie ste sami. Keď sa jeden z partnerov po určitých rokoch zaľúbi, viete, nikto nikoho nevyhral v lotérii a stáva sa to. Častá pravda je aj to, že sa ženy opúšťajú a od štyridsiatky už len plačú, že starnú, a pritom je to blbosť.

Vlastný rytmus starnutia máme vnútri v sebe a nesúvisí s kalendárom. Keď sa niekto stresuje, nespí, prirodzene tie bunky odchádzajú, robia sa vrásky a žena vyzerá staro. Potom si dá dva obedy a dve večere a už v päťdesiatke prichádzajú ťažké choroby. Treba dbať na telo, používať dobré krémy a dávať si pozor na priberanie. A treba sa hýbať!

Odpustiť teda aj tomu, kto nám ublížil?

Odpúšťanie je správna vec. A potom, niekedy fakt, že odpustíte niekomu, toho človeka mrzí viac a uvedomí si svoju chybu. Keď sa partner chce vrátiť, netreba ho odháňať. Ale ak vám nechýba, že vás doma nikto nečaká a ste buď šťastné s niekým iným, alebo len s kamarátkami, to je tiež báječné.

Vy ste veľkorysá v odpúšťaní?

Áno. Viedla ma k tomu už mama. Niekedy je zaujímavé vžiť sa do toho človeka, prečo tak koná. A keď to urobíte, možno uvidíte svoje chyby. Dívať sa na seba očami tých druhých je dosť dôležitý moment v živote.

Vy ste dvakrát vložili hlavu do chomúta. Dvakrát ste ovdoveli. Boli to veľké lásky?

Boli. S prvým aj druhým manželom to bola obrovská láska. A keď som sa s druhým rozviedla, zostali sme spolu ako najlepší priatelia. Milujem ho aj teraz. Keď som sa išla vydávať, išla som za pani Vilmou Jamnickou, aby mi objektívne povedala čo ako. Povedala, zoberte si ho, je to veľká láska, lebo vy mu všetko odpustíte.

No a keď prišiel povedzme v noci domov, ja som to zásadne nekomentovala, pričom on sa ma pýtal, a teba ani nezaujíma, kde som bol?! Nevypytovala som sa a toto by som poradila každej žene, pretože to u muža vzbudí úžasnú zvedavosť.

Prečo? Už ma nemá rada? Vypočúvanie nenávidia obe pohlavia. V manželstve bojujete každý deň a každý mesiac o šťastie. Veľakrát idú potom ľudia do rozvodov a rozchodov kvôli hlúpostiam. A potom príde niekto nový, a keď sa aj to skončí, mnohokrát si povedia, ach, mohla som zostať s tým prvým...

Má pre vás papier váhu ešte aj dnes, keď máte vážneho priateľa?

Svadba má význam, keď zakladáte rodinu. Klasické veci majú platiť, dieťa má mať mamu, otca, majú sa zobrať, pevne verím, že to nikdy nevymizne. Potom neskôr, keď sa tie cesty aj rozídu a deti vyrastú, papier nepotrebujete. Mám priateľa, voláme si, ideme do divadla, on má svoj biznis, ja mám svoj a rešpektujeme jeden druhého.

Vy ste museli byť veľmi obletovaná mužmi! Blondínka, speváčka...!

Občas mi vytrhli vlas po koncerte na pamiatku, dostávala som neuveriteľné dopisy...

A akých mužov ste si všímali vy?

Mne sa páčia vyšší, športoví, ale intelektuáli.

Fíha, ťažká kombinácia.

Nie, takých som mala. Aj keď, doktor Laifer nebol vysoký čierny, ale mal v sebe niečo tak úžasne priťahujúce a bol tak neskutočne múdry, že to bol pre mňa pán boh.

Druhý manžel, doktor Zacharides, bol zasa svetoznámy krásavec... (smiech) Extrémne pekný muž, čo však bolo na ňom najkrajšie, bola taká pokora pred životom a vyrovnanosť. To majú mnohí športovci, že vedia akceptovať neúspech, prehru. Navyše on bol veľmi milý človek. Milý k matke, ženám, k deťom...

Ako to, že ste nezanevreli na lásku? Stratiť manžela v takom mladom veku muselo byť veľmi ťažké.

Keď som po prvýkrát ovdovela, nemala som ani 25 a tiež som si myslela, že už nikoho nebudem ľúbiť. A aj to zopár rokov trvalo, ale zaľúbila som sa opäť. Aj do môjho súčasného priateľa, a to tiež trvalo veľmi, veľmi dlho. Ale to je asi typické pre všetky ženy po štyridsiatke, že už si potom strašne vyberáme.

Neviem, či je ešte vôbec možné zaľúbiť sa na prvý pohľad! Zvažujeme, že či teda áno, alebo nie, či nám to stojí za to... Láska je podľa mňa aj to, čo prichádza potom, nie som si istá, či tá typická zamilovanosť je jediná pravá láska.

Aký ste mali hodnotový rebríček ako 20-ročná a aký je dnes?

U mňa bolo najdôležitejšie, aby som vyštudovala, mala deti a dobre ich vychovala. Tá kariéra išla sama od seba, ja som mala Šláger roka už ako 19-ročná, tak na to som sa až tak nesústredila.

Od tej tridsiatky som začala uvažovať, ktoré moje koníčky sú dôležité. Chcela som mať ešte jedno dieťa a zarobiť toľko, aby som svojej rodine dokázala zabezpečiť dobrý štandard.

No a potom, keď som už tie základné veci získala, som po takej 45-ke myslela len nato, aby som si udržala zdravie. Cvičím, začala som milovať cestovanie, veľa uvažujem nad tým, ako relaxujem, vyberám si, že toto spravím a toto už nie. Ďaleko viac si vážim svoj čas aj seba.

Hovorí sa, že niekedy sú to až choroby, čo nás dokážu zastaviť.

Určite, psychosomatická medicína hovorí presne o tom, ktoré typy ľudí, s akým myslením či konaním, inklinujú k zápalom, žalúdočným chorobám, hypertenzii atď. Keď je napríklad človek večne nespokojný s celým svetom, má problémy s trávením, to sú tie nekľudné črevá.

Čo dokáže fakt povedať horoskop?

Určite nie to, čo sa stane. Horoskop vám povie, že máte dobré obdobie na to alebo ono. Teraz netreba robiť niečo, teraz zasa áno. Astrológia v živote naviguje v úspešných a opatrných dňoch.

Takže ten náš osud je pevne daný, aspoň v hrubých črtách, alebo ho dokážeme za pochodu modifikovať?

Áno. Ja som napríklad priateľ teórie reinkarnácie a preto sa snažím vedome nerobiť chyby, lebo si nechcem „zarobiť“ na horší život. Ale vždy je to aj uhol pohľadu. Keby som chcela, tak si poviem, že ten môj život bol ťažký a namáhavý, ale nemyslím na to tak, naopak.

Čomu sa ešte okrem astrológie venujete?

Viete, keď začnete robiť ezoteriku, odkryje sa vám každú chvíľku nový odbor, o ktorom ste nevedeli, čo je napríklad feng-šuej, a občas robím s kyvadlom, čo mi celkom vychádza. Takisto pracujem s telepatiou, viem, kto mi zavolá, alebo keď si veľmi želám, aby zavolal, tak zavolá a podobne...

Riadite sa fázami Mesiaca?

Áno, hlavne v záhrade, pri kvetinách. A čo sa týka starostlivosti o seba, samozrejme, keď chceme chudnúť, tak len pri ubúdajúcom Mesiaci, to isté platí pre operácie, ktoré je vhodné vykonávať podľa toho, v akom je Mesiac súhvezdí. Pri rastúcom Mesiaci sú dobré masky, masáže, všetko, čo je osožné. Keď je spln, je to deň oddychu, tiež keď je nov, je dobré očistiť telo, piť veľa vody.

Máte nejaké želanie v živote, ktoré sa vám nesplnilo?

Áno. Veľmi slušne som hrala na klavíri a prestala som... (smiech) Ľutujem, že som sa tomu viac nevenovala. Každopádne želám čitateľom v tomto roku veľa krásnych zážitkov a menej sklamaní.

Marcela Laiferová, speváčka, lekárka, astrologička. Vyštudovala lekársku a filozofi ckú fakultu, no popritom rozbehla úspešnú spevácku kariéru. V roku 1970, keď jej nečakane zomrel prvý manžel, sa po dlhom zvažovaní rozhodla vystúpiť na Bratislavskej lýre, ktorú vyhrala s piesňou Slová. Často vystupovala v zahraničí, kde zožala mnohé hudobné ocenenia, na festivaloch, v legendárnom kabarete Tatra revue a intenzívne koncertovanie zvláda dodnes. Vydala knihu receptov Z mojej kuchyne, bestseller Žiť svoj sen a momentálne dokončila svoju tretiu knihu o šťastí

Urobte si malý rituál:

„Robím to vždy, keď sa sklamem. Napíšte na papier svoj problém a slávnostne ho nad sviečkou spáľte. Upokojí vás to a budete sa cítiť silnejšie, odolnejšie a schopnejšie zabudnúť i odpustiť.

Hnev otrávi život. Kto nevie odpustiť, trestá hlavne seba. Niekedy ten druhý vôbec nevie, že sme ranení. Často je to totiž o urazenej hrdosti či pýche. Odpustenie je znak sily a veľkosti človeka, nemá nič spoločné so slabosťou.

Keď nie je možný rozhovor, vždy pomôže napísať list. Aj keď sa denne stretávate. To je neuveriteľná sila. Ale nie e-mail! Napísať rukou list, zabaliť ho do obálky a poslať poštou. Niekedy ho možno ani neodošlete, ale už samotné napísanie vás zbaví hnevu a rozčarovania.“

„Všetky farby nosíme v sebe, a ak sa to poruší, vieme si pomôcť. Bežne sa používa terapia svetlom na potlačenie depresií, pri poruchách spánku atď. Farba zodpovedá určitej vlnovej dĺžke, ktorá na nás vplýva.

Červená symbolizuje krv, našu životnú silu, vitalitu. Ak človek nosí veľa červenej, môže byť za tým aj zápalový proces. Pomáha pri únave a pocite chladu. Je aj farbou lásky a erotiky, ak v spálni vyprchala vášeň, určite si kúpte aspoň červený vankúšik.

Oranžová nás robí šťastnejšími, keď sa nám zdá, že ide všetko dolu vodou a sme malátni a smutní. Zapína procesy samoliečenia. Skúste si urobiť napríklad kúpeľ s oranžovou soľou a zapáliť vonnú lampu s mandarínkovým olejom.

Žltá osvetľuje všetko okolo nás, stimuluje koncentráciu a bystrosť.

Zelená prináša rovnováhu a nikdy jej nie je dosť. Ak ste nahnevané, skúste si obliecť aspoň jednu zelenú vec, napríklad šál. Uľaví sa vám.

Modrá dodáva vnútorný pokoj, väčšina mojich obliečok v spálni je modrej farby. Muž, ktorý obľubuje modrú, vyzerá síce chladne, ale je schopný dať veľa citu.

Fialová pomáha pri migréne, opuchoch. Fialové oblečenie môže pomôcť, ak chceme starý problém vyriešiť novým nápadom.

Žena, ktorá má rada hnedú, je praktická a vyrovnaná.“

O najlepšom jedle pre ženy:

„My ženy máme v sebe iné hodiny ako muži. Padanie vlasov, bolesti hlavy, veď to poznáte. Skúste si pomôcť stravou. Paprika obsahuje okrem vitamínu C aj vitamín E a pomáha pri menštruačných problémoch.

Exotické ovocie je zasa proti zlej nálade! Hlavne figy, ananás, banán. Tajomstvo sladkého ovocia je v sérotoníne, ten navodzuje pocity šťastia, a ešte vyšší efekt docielite spojením s bielkovinami, čiže s mliekom alebo jogurtom.

Hovädzie mäso je výborné pri padaní vlasov, lebo obsahuje zinok, ten je dôležitý pri stavbe keratínu. Kúsok eidamu, porcia hríbov zásobia telo zinkom takisto. Pohánka obsahuje rutín – zdravé nechty a vlasy, mám s ňou veľa dobrých skúseností. Dá sa pripraviť ako ryža, pomáha pri sklonoch ku kŕčovým žilám.

Fenikel utlmuje menštruačné bolesti, účinkuje proti kŕčom. Výborný je dusený, pečený, k hydine... Sója obsahuje izoflavín – znižuje riziko rakoviny prsníkov, pomáha v prechode, neobsahuje žiadny tuk.“

O večnom recepte na krásu:

„Sú rôzne cesty ku kráse, no jednu vec si môže dovoliť každá z nás: radosť zo života a jej intenzívne prežívanie. Len človek, ktorý je veselý a uvoľnený, pôsobí atraktívne. Veľa žien nedokáže vypnúť, lebo stále kontrolujú svoj obraz a to, ako pôsobí na okolie. Nerobte sa závislé od mienky okolia a zlepšujte na sebe to, čo je pekné.

Veľa komplexov inak vznikne už v detstve, pre hlúpe poznámky kamarátov, spolužiakov. Oni na to už zabudli, len my si to pamätáme. Ďalej je dôležité uskutočňovať svoje túžby v medziach reálnych možností, takže schudnúť z čísla 42 na 36 asi nie je to pravé. Treba ľúbiť svoje telo, byť k nemu láskavý.“

Laiferová: Nemôžeme čakať, že celý život bude rozprávka

Výber pre vás