Kedysi ich živili krásne tváre a dokonalé telá. Dnes si našli iné cesty, ku ktorým nepotrebujú dokonalý vzhľad, hoci ten nikdy nie je na zahodenie. Bývalé modelky a modeli porozprávali EVE, aký je život bez predávania svojho výzoru.

Modelingu sa venovala od roku 1994 približne 12 rokov. Za ten čas stihla zažiariť v kampaniach pre Martini, Renault Clio, Chupa Chups, Metaxa, Fanta či Pantene... Dnes je majiteľ kou súkromnej škôlky Happyland v Malackách, zakladateľ kou OZ Svetluška a maminou na materskej dovolenke. Ak práve nie je obklopená deťmi v škôlke, trávi čas so svojím prvým dieťatkom, venuje sa rodine a domácnosti.

Od detstva som túžila byť učiteľkou v materskej škôlke. Mala som bábiky a medvede opreté v rade o stenu a „učila“ som ich. (úsmev) Na ulici som kočíkovala všetky deti našich susedov. Bolo pre mňa absolútne prirodzené prihlásiť sa na Pedagogickú školu, odbor učiteľstvo materských škôl a vychovávateľstvo.

Na móle a pred fotoaparátom

V šestnástich rokoch ma na ulici oslovila skautka z agentúry, ktorá si ma pomýlila s dievčaťom, na ktoré čakala. Keďže som o modelingu ani nesnívala, jej záujem ma nechal chladnou a neprejavila som nadšenie. Dala mi však na seba kontakt. Na základe toho urobila ďalší krok moja mama. Potom všetko malo rýchly spád. Po prvých skoro amatérskych fotkách som už o mesiac letela sama do Paríža. A aj napriek počiatočnému nezáujmu som sa modelingu nakoniec venovala viac než dvanásť rokov. Precestovala som veľa krajín a veľa som sa naučila. Samostatnosti, ale aj tomu, ako sa žije inde. Aké sú moje hodnoty, čo v živote chcem, a naopak, čo nie. Hoci som mala veľa možností a šancí venovať sa tejto práci na najvyššej úrovni, nikdy som to nedotiahla do konca. Chýbala mi rodina, trpela som samotou. Ťažko som v cudzom prostredí nadväzovala vzťahy. Vždy som sa vrátila domov. Hoci som o pár týždňov či mesiacov vycestovala zasa naspäť, takáto kariéra na pokračovanie nebola pre mňa perspektívna. S odstupom času to boli pekné roky a prebudili vo mne cestovateľskú vášeň. Dodnes milujem pocit, keď vystúpim niekde na letisku a hádam, čo ma čaká za dverami s nápisom Exit.

Lucia Hablovičová o modelingu nikdy nesnívala.

Po rokoch v modelingu som začala v televízii moderovať Smotánku. Prvý rok som na striedačku nakrúcala reláciu a fotila po Európe. Nakoniec vyhral život a zázemie na Slovensku a s modelingom som skončila. Postupne som začala pripravovať aj dramaturgiu relácie. Neskôr prišiel projekt Miss Slovensko, na ktorom som spolupracovala 7 rokov. Využila som v ňom skúsenosti z oblasti módy. Boli to pekné časy, plné entuziazmu a chuti posunúť projekt na vyššiu úroveň. Stále mi však blikalo svetielko, že by som sa chcela venovať niečomu vlastnému.

Vlastniť škôlku bol môj sen. Je to ťažká a zodpovedná práca, milujem však pocit otvoriť dvere a vidieť, ako na mne hneď visí desať detí, ktoré kričia a tešia sa. Rada skrášľujem prostredie škôlky, vymýšľam, čo by deti potešilo. Zapájam sa do ich hier, natieram preliezačky, sadím kvety pred škôlkou. Je síce ťažké ich potom uchrániť pred partiou nezbedníkov, aby si z nich neuvarili „polievku“ s pieskom, ale stojí to za to. (úsmev)

Lucia Hablovičová od detstva túžila byť učiteľkou v materskej škôlke.

Zažila som v živote veľa sklamaní, mnoho vecí som si predstavovala inak. Keď sa obzriem dozadu, som vďačná za každú šancu a skúsenosť, ktorú som od života dostala. Vážim si všetko, čo som mohla zažiť a kam ma to posunulo. Uvedomujem si, že to nie je samozrejmosť a veľa ľudí rovnakú možnosť nikdy nedostane. Preto sa budem snažiť, aby som aj ja robila podľa svojich možností život ľuďom okolo seba ľahší a krajší.

Spoveď Lucie Hablovičovej: Zažila som v živote veľa sklamaní

Výber pre vás