Kedy vám bolo naposledy do plaču?

Keby som chcela, mohla by som vymenovať konkrétne situácie. Ale ja smútok neukazujem. Iba slaboch dá ,,čumilom“ dobrovoľne do rúk zbrane. Potom sa ale nesmie čudovať, že ho tou zbraňou niekto zrazí na zem.

Takže aj keď je vám úzko, máte na tvári úsmev?

Nikdy sa pred nikým nehrám na to, že som šťastná. Iba neukazujem smútok. Naučila som sa ovládať svoje emócie. Niekedy viac, inokedy menej, ale vždy tak, aby to niekto nepovolaný neodhalil.

Nedávať najavo emócie je veľmi náročné. Píšete si aspoň denník?

Už nie. Raz som svoje denníky zobrala a spálila v záhrade. Nie preto, aby som sa zahrala na Boženu Němcovú, ktorá v roku 1848 pred odchodom do Prahy spálila svoju korešpondenciu. Iba ma vydesila predstava, že by sa raz dostali medzi ľudí.

Čo v nich bolo také tajné?

Moje skutočné ja. Slová, ktoré som nikdy nechcela vysloviť nahlas. Moje myšlienky, vnútorný svet. Bolo to priveľmi intímne - a teraz nemyslím v sexuálnom zmysle - že som sa ich zbavila.

Máte vôbec za kým ísť, keď vám je veľmi smutno?

Našťastie áno. Mám zopár priateľov, ktorým môžem povedať čokoľvek a nemusím sa báť, že zavolajú do niektorých redakcií, kde sa moje slová zmenia na blábol. Navyše mi ostali kamarátky z detstva a za to som veľmi vďačná. Každá z nich má inú profesiu a žiadna sa ma nepýta na prácu. Bavíme sa o deťoch, normálnych veciach, ktoré nás trápia. Mať okolo seba večne iba svojich fanúšikov a večne do očí svietiace svetlá na javisku, tak sa zbláznim.

Rozprávate sa s kamarátkami aj o chlapoch?

Samozrejme, to je veľmi vďačná téma...

Tak už pri nich ostaňme. Hovoríte, že s mužmi sa rozchádzate v dobrom. Vami v takých chvíľach nelomcujú emócie?

Začiatky lások mám emotívne, spontánne a nečakané, ale konce už sú veľmi premyslené. Koniec prichádza pozvoľna, najskôr len tak bliká v diaľke a časom sa interval blikania skracuje, až svieti tak silno, že nevidieť na cestu. Tak si na koniec zvyknete a keď už naozaj príde, vlastne vás ani neprekvapí. Ale za tie pokojné konce nechválim mužov - to ja sama som skôr za ,,zamatové revolúcie“.

Čo je napríklad impulzom, aby ste si povedali, že to už ďalej nejde?

Netreba to konkretizovať. Som presvedčená, že keď máte pocit, že ste urobili všetko, čo sa dalo a keď vidíte, že už niet čo meniť, treba ísť ďalej. Nikto by sa nemal báť začať odznova.

Lucie Bílá: Teraz som spokojná, svoje denníky som spálila

Výber pre vás

Lucie Bílá: Teraz som spokojná, svoje denníky som spálila

Súvisiace články

Speváčka Lucie Bílá: Chystá už tretiu svadbu!

Lucie Bílá ukázala mame svojho milenca Makovičku

Výber pre vás