Po dvadsiatich rokoch v Španielsku hrá on ten svoj film už štyri roky úspešne opäť doma.

Kedysi ste o seriáloch nechceli ani počuť. Potom prišlo Rádio, Keby bolo keby, Panelák a chystáte seriál Českej televízie Neviditeľní. Čo vás presvedčilo zmeniť názor?

Tie úvery a hypotéky, to ťa presvedčí. (smiech) Ale o tom to je. Seriál, to je továreň a ja chodím do fabriky. Aj firma, ktorá to produkuje, sa volá Továreň. Nie je to o umení, ale o zábave. Musí to byť ľahké, aby sa to dalo počúvať, nech pri tom môže doma človek napríklad aj žehliť. To nie je to, čo robím vo filmoch a čo mám najradšej.

Chystáte teda nové filmy?

Na jeseň by som mal robiť pekné kino v Česku. Príbeh o piatich penzistoch, ktorí chcú ešte niečo po sedemdesiatke dosiahnuť, ale potrebujú kapitál. Rozhodnú sa "urobiť“ banku. Mal by som tam robiť takú sviňu mäsiara, ktorý chce cez nich preprať peniaze a „oďubať“ ich, ale nakoniec oni „oďubú“ mňa. (smiech)

V tom istom období začínam točiť triler o unesených dievčatkách. No a budúci rok by som mal robiť s režisérkou Alice Nellis rozprávku od Boženy Němcovej Sedem zhavranených bratov. A čaká ma ešte jeden film o páde lietadla na Zlatých pieskoch v roku 1976.

Pri toľkej práci si už asi vyberáte, čo budete nakrúcať, nie? Čo vás musí na scenári zaujať?

Vyberám, ale scenáre nečítam. Nechám si ich porozprávať od režiséra. Zaujíma ma hlavne, akí ľudia tam budú so mnou hrať, kto to režíruje a produkuje.

Presne preto, prečo aj nikam nechodím. Keď mi niekto dlhuje peniaze, načo sa budem pretvarovať? No a keďže sa nechcem pretvarovať, prídem do konfliktu. A to si radšej odpustím. Nebudem si kaziť deň a trápiť toho človeka. Preto radšej idem namiesto toho do lesa, kde mi je najlepšie. Chodím sa tam nabíjať energiou, aby som ju mohol dávať ďalej.

Zahral si aj vo filme Pokoj v duši.

V Španielsku momentálne nenakrúcate?

Nie. Za tie roky, čo som bol s divadlom aj filmovačkami stále preč, chlapci boli v Španielsku bezo mňa. Zrazu začali zarastať a nevedeli po slovensky. Chcel som im dať aj moju kultúru, keď už mali maminu. (Exmanželka Lola je Španielka, pozn. redakcie.) A keď som už robil tu a oni tu boli so mnou, mal by som zase začať chodiť točiť do Španielska? To je to isté, čo som robil predtým. Takže som to ustrihol. Tu to má pre mňa zmysel. Už sa nechcem odtiaľto pohnúť. Bol som dlho preč a Česko-Slovensko je krásna krajina.

Napriek tomu chce veľa ľudí odtiaľto odísť.

Aj ja som chcel odísť, a preto som odišiel. Je to správne. Každý by mal ísť von, nadýchať sa čerstvého vzduchu. Potom sa mu otvoria tie klapky a pootvára strašne veľa dverí. Zopakoval by som si to. Len som nevedel, že raz dôjdem do štádia, že už nechcem ani slnko, ani more. Chcem les.

Takže žiadne more na starobu, ako ste to kedysi pre seba plánovali?

Nie, ja si kúpim karavan a zaparkujem si ho, kde chcem.

Nieee, tu v Rači v lese si ho zaparkujem. (smiech) Načo stavať dom, keď si môžem kúpiť ojazdený karavan. Aj tak budem v lete stále vonku. Na prespatie mi postačí. Celý život som spal po hoteloch, teraz sa vyspím aj na zemi.

S Adym Hajdu sú stále priatelia.

Naozaj vám stačí tak málo?

Ľudia si to neuvedomujú, ale človek je slobodný, keď nič nevlastní. Sme tu krátko. Treba žiť ten moment. Nie to, čo bude, čo bolo. Život sa nedá pretočiť ako kilometre na aute. Bohužiaľ. Každý si žije svoj film. Každý je režisérom toho, aké postavy v ňom má a čo sa v ňom deje. Ale máme isté bloky, zvyky, čo sa nemôže, čo by som nemal... A človek sa len trápi. V živote som nič nečakal, preto som šťastný.

Takto ste premýšľali aj predtým?

Ak človek túži po nejakom zážitku, ceste, niečom materiálnom, kým to nemá, stále na to myslí, ženie ženie ho to a trápi. Mal som to kedysi. Ale nikdy som nemal ambíciu mať peniaze a vlastniť.

Ale neľutujete nič, čo ste v živote urobili?

Zopakoval by som si to celé. Aj s chybami. Na tých sa človek učí.

Synovia žijú s vami tu?

Áno. Lajko (20) je tu a Janko (16) si šiel do Španielska urobiť maturitu, aby mohol na univerzite študovať animáciu počítačových hier. Nerád od nás odchádzal, ale každé 2-3 mesiace je tu.

Španielčinu si udržiavate?

Stále sa medzi sebou rozprávame španielsky.

Po tom, čo ste s Adym Hajdu nakrútili Tango s komármi, každý si vás spájal ako nerozlučnú dvojku. Ale teraz vás spolu nevídať. Prečo?

Áno, už to so mnou preberajú asi pol roka, či sme sa pohádali. Ja som odišiel pred viac ako 20 rokmi do Španielska. Vtedy sme sa rozišli. No vtedy o tom nikto nepísal. On má rodinu tu, ja som mal tam. Ja som hral aj tam, aj tu, aj v Česku, on tu. Ja som v inej televízii, on v inej. On hrá golf a ja som vo voľnom čase v lese, kde sa golf hrať nedá. (smiech) On má proste svoj film a ja svoj, ale medzi nami nič nie je. Kedykoľvek mi zavolá, posedíme pri vínku v Rači.

V dráme Lidice ako kolaborant Vlček.

Tam zbierate aj tie úžasné charaktery, ktoré vo filmoch stvárňujete?

Zažil a videl som strašne veľa. Mám z čoho čerpať. Keď mám niečo zahrať, tak len zalistujem v pamäti a dám to. Napríklad aj pri ceste vlakom, ak sa už s niekým musím baviť, tak si niečo beriem aj ja pre seba. Počúvam toho človeka a fotím si ho. (smiech)

Luknár sa už nechce pohnúť: Prečo mu stačí tak málo?

Výber pre vás

Luknár sa už nechce pohnúť: Prečo mu stačí tak málo?

Súvisiace články

Maslákova sestra priznáva: Podoba s Angelinou mi lichotí!

Zabávač Imre z Paneláku: K čomu ho núti jeho manželka?

Robo Jakab o nevere: Slabí muži majú milenky, silní rodiny

Výber pre vás