Kandidát ti sadol na telo ako dokonale ušitý oblek. Predpokladám, že takýchto úloh je zúfalo málo a záujemcov veľa. Sú aj medzi chlapmi hercami trenice?

Dovolím si povedať, že nie. A ak aj náhodou áno, nie sú asi na takej primárnej úrovni ako u dám. Môže tam vzniknúť maximálne vzájomná antipatia. Ale ja som nič také nepocítil. Myslím si však, že je to trocha aj prirodzené, lebo divadelné hry a tv a filmové scenáre obsahujú zväčša oveľa viac mužských postáv ako ženských. Takže medzi herečkami je logicky potom tvrdšia konkurencia.

Čo je pre teba väčšia výzva, negatívna alebo pozitívna rola?

Každý herec ti povie, že negatívna postava je veľmi vďačná. Ponúka veľa priestoru, má viac farieb. Hrať stále dobrého nudného „princa“, ktorý je stále len a len dobrý, tam nie je priestor, a to je veľmi ťažké. Ideálne je, keď je postava nositeľom nejakého tajomstva, ktoré sa postupne odkrýva. To je zaujímavé pre herca aj diváka. Vtedy nezáleží na tom, či je postava pozitívna, alebo negatívna.

Čo sa ti v živote naozaj podarilo?

V poslednom období, čo sa týka práce, som veľmi vďačný za film Kandidát. Ani vo sne sme neočakávali taký úspech. Až si dovolím neskromne povedať, že znamenal po dlhom čase pre slovenský film a slovenského diváka veľmi príjemné prekvapenie. Viem, že už dopredu prišlo veľa ľudí do kina s averziou a predsudkami. Tak nám teda ukážte to svoje veľdielo.

My Slováci to tak v sebe máme, namiesto toho, aby sme si vzájomne verili a držali si prsty, tak si povieme, to bude určite trápne, ako všetky slovenské filmy... Bolo úžasné, že Kandidát tento pancier troška prelomil a predstavil aj nás hercov v iných polohách. Zrazu mám pocit, že som sa spolupodieľal na niečom zmysluplnom a zanechal nejakú stopu. No a keď sme pri vrchole mojej osobnej – životnej hitparády, tak to je jednoznačne rodina a dieťa. To musí človek najprv zažiť a až potom to dokáže pomenovať.

Naša triapolročná Emka je úplný zázrak. Lebo je to všetko síce super, realizovať sa v práci, ale treba vedieť, kedy je dosť a prísť domov. Ja si cez rodinu uvedomujem, že človek nemôže mať v živote úplne všetko. Aj fungujúcu rodinu, aj dieťa, aj top kariéru. Vždy je to o určitom kompromise a obete.

Fíha, myslela som si, že toto riešia len ženy.

Na toto musí chlap dozrieť, to je pravda. Prežil som si rôzne etapy v živote a teraz už mám jasno. Myslím si, že som v kariére možno mohol byť aj niekde ďalej, keby som bol ambicióznejší. Ale určite by som potom nemal rodinu, ktorú mám. Nemohol by som si ju dovoliť ani časovo.

Treba si potom dať na misky váh, čo mi viac dáva a čo mi viac berie. Treba vedieť čosi obetovať a uvedomiť si, čo dám za to, ak urobím nejaký prešľap. Nie, nie som žiadny hrdina, iba sa snažím vyhýbať pokušeniam.

Ešte počkaj, budeš mať 50 a chytíš druhý dych!

Mám mladú ženu, takže snáď sa mi to vyhne... (smiech)

Aj Mercedes už máš, na to ženy letia!

Fakt? Myslel som, že skôr na BMW a Ferrari. Hovorí sa, že Mercedes je už pre zrelších....(úsmev) Mám Mercedes, mám. Síce ojazdený, je mi však jasné, že to u nás nikoho nezaujíma. Na druhej strane mi je ukradnuté, čo si kto o mne myslí. Nebudem chodiť na trabante len preto, aby si o mne niekto náhodou nemyslel, že sa mi podozrivo dobre darí a nezávidel mi.

Marek Majeský z Búrlivého vína o pokušeniach: Treba vedieť, kedy je dosť a prísť domov!

Výber pre vás

Marek Majeský z Búrlivého vína o pokušeniach: Treba vedieť, kedy je dosť a prísť domov!

Súvisiace články

Spoznáte ho? Herec z Búrlivého vína sa preslávil ako rozprávkový princ

Fešák Braňo Deák z Búrlivého vína: S čím sa musel v živote zmieriť?

Pohodlie veselej babičky: Ako býva Eva Rysová z Búrlivého vína?

Pocisková a Loj z Búrlivého vína: Čo na seba povyťahovali?

Výber pre vás