O svojej láske a o hudbe, ktorá im pulzuje v žilách, nám porozprávali Mária Čírová (20) a Maroš Kachút (34).   Stalo sa to minulý rok. Na začiatku bola pieseň. Neznáma, ale magicky príťažlivá. Namotali sa na ňu rádiá aj poslucháči. V istom momentne sa už nedalo nepremýšľať o tom, kto stojí za slovami „V búrke volám, nevládzem ísť, v búrke hľadám, mal by si prísť...“ Nejaká Mária Čírová? Tá, čo vyhrala posledný ročník Coca-Cola PopStar? A to je kto?

O niekoľko mesiacov neskôr si celé Slovensko ostošesť vyspevuje hit Búrka, pričom niektorí z nás vďaka debutovému albumu s rovnomenným názvom fičia aj na ďalších skladbách sympatickej blondínky. Jej tvár už pozná takmer každý, pretože novinári majú záujem o všetky pikošky týkajúce sa jej života. Ona si však svoje súkromie chráni.

A potom to prasklo. Čírová randí s Kachútom. Čírová je tehotná. Čírová tají pohlavie dieťaťa. Novinové titulky s palcovými výkrikmi dostali konečne to, po čom prahli. Možnosť skloňovať meno autorky obrovského hitu v inej súvislosti než v spojitosti s hudbou. Ľudia diskutovali o tom, či si mladučká speváčka pokazila alebo nepokazila život a sľubne sa rozbiehajúcu hudobnú kariéru. Ona to neriešila.

Pretože sa nič nezmenilo. Máriin život je stále rovnaký. Iba trocha hektickejší. A jej priateľ Maroš Kachút, hudobník a producent v jednej osobe, je viac na očiach, aj keď radšej si vychutnáva čaro anonymity. Párik si žije pohodovým životom, stále sa snaží neprezrádzať veľa zo svojho súkromia a teší sa na svoje prvé dieťatko. Pre EVU však urobili výnimku a napriek Marošovej vyťaženosti (v čase prípravy článku finišoval v štúdiu s prípravami albumu Zuzany Smatanovej) a Máriinmu siedmemu mesiacu tehotenstva si našli čas aj chuť na fotenie a rozhovor, aby poodhalili o kúsok viac zo svojho súkromia. Ďakujeme.

Celé fotenie sa nieslo v pohodovej atmosfére. Ako je to u vás v súkromí? Je možné, aby vládla pohoda v domácnosti, o ktorú sa delia tehotná speváčka a vyťažený hudobný producent?

Maroš: Priznám sa, že doma netrávim až tak veľa času. Ale keď sme spolu, tak veci medzi nami fungujú a je pohoda.

Nekonajú sa teda žiadne typické hormonálne horory ako u väčšiny tehotných žien?

Mária: Samozrejme, že mávam také výkyvy nálad, to asi každá žena v tomto stave, ale zatiaľ to Maroško znáša dobre. On je v porovnaní so mnou oveľa pokojnejšia povaha, uchlácholí ma, keď treba...

Maroš: Niekedy to naozaj inak nejde. (smiech) Mária: Áno, niekedy som z ničoho nič nervózna alebo nahnevaná a vtedy mi veľmi pomáha, že mám pri sebe niekoho, kto sa vie nad to povzniesť... Maroš: A povedať ti, že nie je dôvod sa rozčuľovať nad takými hlúposťami. Mne sa to nechce počúvať a myslím, že ani Márii nie. Mária: Ale občas si skrátka nemôžem pomôcť. Odkedy som tehotná, tak som sa v niektorých veciach úplne zmenila, som ako iný človek. Ale dúfam, že sa po pôrode vrátim do normálu.

Keď sa prevalila správa, že Mária je tehotná, mnohí ľudia sa chytali za hlavu a tvrdili, že si pokazila život, kariéru a neviem čo ešte. Vy ste s tým obaja očividne v pohode. Naozaj to tehotenstvo bolo plánované?

Mária: Možno to pochopia iba ľudia, ktorí pochádzajú z podobnej rodiny. Vždy som vedela, že chcem mať veľkú rodinu a stretla som človeka, ktorý chcel to isté, takže sme do toho proste išli. Keby som mala 20-ročného priateľa, s ktorým by sme boli na vysokej škole, tak by som asi dieťa neriešila, ale v tomto prípade to bolo úplne v poriadku. Bábätko sme plánovali, a keď sme zistili, že je na ceste, tešili sme sa. (úsmev)

Kedy si sa to dozvedela?

Mária: Koncom februára.

A ako si to Marošovi oznámila?

Mária: Chcela som to urobiť nejako výnimočne. Predsa len, je to naše prvé dieťa... Ja sama som bola v tej chvíli mierne mimo, lebo som si uvedomila niečo, čo bolo dovtedy od reality na míle vzdialené. Pamätám si, ako ma zrazu zaliala vlna tepla a chladu, radosti a obáv... Maroškovi som pôvodne plánovala zabaliť ako darček test s dvoma čiarkami, ktoré by našiel po návrate z práce na stole. Napokon som sa ho však nevedela dočkať, a tak som mu poslala SMS: Budeme rodičia.

Mária: Jeho telefonát.

Okamžite, či až keď to predýchal?(úsmev)

Mária: Myslím, že nemal čo predýchavať. Vtedy sa z toho stala udalosť, z ktorej sme mali obaja radosť.

Čím ste si vy dvaja sadli?

Maroš: Hmmm, neviem. Dá sa také niečo vôbec presne definovať? Možno je to o tom, že sme obaja podobné povahy, máme podobný názor na život aj podobný zmysel pre humor a máme sa o čom rozprávať. Toto zafungovalo a neviem, čo ďalšie by v tom mohlo byť. Mária: Ale sadli sme si aj v hudbe, možno nás spojila práve ona. Na Maroškovi ma však najviac zaujala práve jeho otvorenosť. Boli tam totálne sympatie, ktoré bolo cítiť a asi aj vidieť hneď, ako sme sa stretli. Maroš: Nie vždy je výhoda, keď sú partneri z rovnakej brandže, ale našťastie my spolu nepracujeme.

Maroš: Páry, ktoré sú kvôli spoločnej práci spolu nonstop, doma aj mimo domova, môžu začať trpieť ponorkovou chorobou. Ja si neviem predstaviť, že by som pracoval s niekým blízkym. Keby som mal riešiť prácu aj doma, aj v práci, aj všade, tak by som sa asi zbláznil.

Na Máriinom debutovom albume ste však spolu pracovali!

Mária a Maroš (jednohlasne): Ale to je niečo iné... Maroš: Jednorazový projekt príde, odíde a hotovo.

Mária: Nie. Maroš: V tomto prípade nie. Ale stáva sa, že pre dobro veci sa treba vedieť aj povadiť. (úsmev) Alebo robiť kompromisy.

A keď sa spýtam na kompromisy v súkromí?

Maroš: Zatiaľ sme žiadne robiť nemuseli. Asi preto, lebo máme podobné názory.

Dá sa povedať, že Mária získala vo veľmi krátkom čase takmer všetko, za čím sa iní naháňajú celé roky. Úspešný štart speváckej kariéry, vlastný album aj muža, ktorého miluje a čaká s ním dieťa. To sú veci na celý život. Nemáte pocit, že sa už nebude mať kam posunúť? O čom snívať?

Mária: Nemám pocit, že by som mala všetko. Posunúť sa je vždy kam... aj bez toho, aby som o tom premýšľala. Myslím, že nás oboch ešte čaká kopec vecí, ktoré nás môžu posunúť. Okrem toho ja som ako speváčka iba na začiatku. Mám čo robiť, aby som si obhájila ten úspešný štart. Maroš: Presne tak. Márii sa práve otvoril fantastický priestor a možnosti a až teraz sa uvidí, čo z nej bude. Aj po dvoch výrazných hitoch sa môže stať, že o rok nebude nič a ľudia si budú o nej hovoriť iba v spojitosti s Búrkou. Alebo môže pripraviť nový album s ešte lepšími pesničkami a upevniť si svoju pozíciu. Tak to chodí v hudobnom biznise. Jeden hit a jedna sezóna nič neznamenajú. Viem to, lebo som mal vlastnú skupinu Seven Days to Winter, s ktorou sme boli v určitom období totálne úspešní, ľudia nás počúvali, mali sme aj dobré ohlasy u kritikov, ale nemal som čas sa tomu venovať, a tak sa celá skupina rozpŕchla a ľudia na ňu zabudli. Hudbu treba živiť. Neustále. Mária: Až s druhým albumom sa ukáže, či dokážem prekonať úspech Búrky. To ešte len bude skúška.

To teda bude! Podarilo sa ti urobiť hneď na prvý pokus skladbu, ktorá si človeka obmotá okolo prsta nielen melódiou a tvojím krásnym hlasom, ale aj slovami. Podľa reakcií ľudí mám pocit, akoby každý v nej našiel kus seba.

Mária: To je úžasné, pretože to je presne to, čo chcem hudbou dosiahnuť. Dať ľuďom kúsok seba, v ktorom sa nájdu aj oni sami. Maroš: Tomu sa hovorí hit. Je to presne o tom vzácnom splynutí hlasu, melódie a slov... ktoré sa však nedá naplánovať. Keď sme robili na tejto skladbe, ja na hudbe a Mária na texte, absolútne sme netušili, ako to dopadne. Bola to náhoda. Mária: Bol to tretí text, ktorý som napísala. Pamätám si, ako som to doma prvýkrát zahrala a zaspievala rodičom a súrodencom a všetci mali v očiach slzy, mňa nevynímajúc. U Maroška to zafungovalo tiež a ja som tajne dúfala, že ak sa toto raz dostane do rádia, tak to osloví aj ostatných. Je to neuveriteľné, ale stalo sa.

Teraz nadviažem na to, čo povedal Maroš, keď hovoril, že hudbu treba živiť. Myslíte si, že popri dieťati na to bude mať Mária čas? Viem, že niekde povedala, ako si samu seba vždy predstavovala ako takú rockovú maminu za mikrofónom, ale predsa... Mária: Ťažko povedať, čo bude. Nepremýšľam o tom. Ale klavír máme doma, aj slúchadlá, tak hádam keď raz, dvakrát za deň bábätko zaspí, možno budem môcť aj tvoriť. Možno si teraz nejaká mamička, ktorá toto číta, povie: No, ty ešte nevieš, čo ťa čaká, ale nechajme sa prekvapiť. Moje dieťa bude možno zaspávať jedine vtedy, keď budem pri klavíri. (úsmev) Maroš: Mária má výhodu v tom, že pracuje z domu, a teda nebude pre ňu šok, keď sa z nej zrazu stane žienka domáca.

Koniec koncov, vy by ste mohli mať doma aj nahrávacie štúdio!

Maroš: Nooo... to by asi nebol najlepší nápad. Tiež som mal kedysi takú predstavu, ale časom som pochopil, že lepšie je ísť pracovať niekam inam, mimo vlastného hniezda. Moja disciplína je v tomto dosť zradná.

A Mária? Tebe sa kedy lepšie pracuje na textoch a hudbe? V pohode, či nepohode?

Mária: Asi v nepohode. (úsmev) Celkovo mám rada pesničky v mólovej tónine, čiže také melancholické. A nie je to preto, žeby som mala smutný život, práve naopak, napĺňajú ma pokojom. Maroš: Mnoho ľudí si myslí, že keď niekto počúva ponurú a pomalú hudbu, tak ho to privedie k depresii alebo samovražde, ale nie je to pravda. Ja milujem Radiohead a Toma Yorka a aj v najsmutnejšom období ma to dokáže dokonale upokojiť. Na také tie happy songy typu Offspring alebo Smash Mouth musím mať veľmi špeciálnu náladu. Mária: V tomto sa tiež dokonale zhodneme. A má to výhodu. Nikdy sa nemusíme vadiť kvôli tomu, akú chce kto počúvať hudbu. (smiech)

Premýšľala som, ako je to možné, že 20-ročné dievča pôsobí tak vyspelo. Potom som sa niekde dočítala, že ty si vlastne nikdy nemala takú tu rebelantskú pubertu, lebo si večne musela sedieť doma pri klavíri a drilovať noty. Nemáš pocit, že si kvôli tomu o niečo prišla?

Mária: Boli také obdobia. Najmä keď moji spolužiaci prišli zo školy, tašky hodili do kúta a zvonili na Čírových zvonček, či môže ísť Mária von. Lenže otvorila mama a povedala, že nikam nejdem, lebo musím trénovať, lebo mám na druhý deň hudobnú. Mala som deväť rokov a po lícach mi stekali veľké slzy. Až neskôr som pochopila, že ak chcem s klavírom niečo dosiahnuť, tak tomu musím niečo obetovať.

Nemáš strach, že ťa tá puberta ešte doženie?

Maroš: Môžem odpovedať ja? Keby sa to stalo, tak by bola sranda. Ja mám zábavu rád, takže môžeme spojiť sily, zapojiť do toho aj decká a tak ďalej. (smiech) Či tá otázka bola mierená tak, že by Mária začala žúrovať, chodiť po nočných baroch a domov prichádzala nadránom v alkoholickom opojení? To sa podľa mňa nestane. Nezodpovedá to jej povahe. Ale uvidíme, čo bude. (úsmev) Mária: Ja si tú zábavu a žúrky predstavujem trochu inak. Na opekačke, na dovolenke, s kamarátmi, no v prvom rade v kruhu veľkej rodiny, lebo neplánujeme zostať iba pri jednom dieťati.

Mária Čírová a Maroš Kachút: Pohodová láska

Výber pre vás