Kedy začínate nakupovať vianočné darčeky?

– Väčšinou v jeseni, ale niekedy už v priebehu roka. Nechce sa mi behať po Prahe a šalieť, a tak nakupujem v tom meste, kde práve pracujem. Napríklad vlani som nakrúcala v Pardubiciach a medzi prácou som mala dve hodiny voľna. Kamarátka a zároveň vedúca môjho fanklubu ma povodila po meste, takže som tam nakúpila pekné darčeky. Využila som zmysluplne voľný čas a nezúčastnila som sa na nákupnej horúčke v Prahe.

Schovali ste niekedy darček tak dôkladne, že ste naň zabudli?

– Stalo sa to. Napríklad, keď som niekomu kúpila dva alebo tri darčeky, jeden som niekedy zabudla. Vlani mal prísť na Vianoce syn Martin s priateľkou z Kanady. Napokon neprišli, a tak sme im darčeky poslali poštou. Historické čaše na víno som do balíka dať nemohla, preto ich dostanú až tento rok.

Kde presne budete tráviť Štedrý deň?

– Predtým sme s rodinou oslavovali v mojom dome, ale odvtedy, ako mal vnuk Bruno dva roky, trávime ich u syna Vítka.

Koľko rokov majú vlastne vaši vnuci?

– Od syna Vítka mám Bruna, ktorý bude mať v decembri 9 rokov, a Maxa, ktorý má 7 rokov. Syn Martin deti nemá, zatiaľ veľa pracuje a buduje si kariéru.

Rozmaznávate Bruna a Maxa?

– Vnukov rozmaznávam tým, že im varím všetko, čo majú radi.

V čom je rozdielny vzťah k vnukom a k synom?

– K vnukom mám iný prístup. Z pozície babičky, ktorá je vždy zhovievavejšia a láskavejšia.

Zažili ste americké Vianoce?

– Netúžim po nich. Myslím, že tie naše sú pekné, i keď z nich mám čím ďalej tým menšiu radosť. V posledných rokoch v decembri veľa koncertujem. Na javisku sú stromčeky, spievam koledy, a tak mám vianočnej nálady dopredu toľko, že potom sa už na Vianoce ani veľmi neteším.

Aké darčeky dostávate najradšej?

– Nemusia byť drahé, som rada, keď mi chlapci niečo vyrobia alebo namaľujú. Od mojich synov mi také drobnosti tiež robili radosť. Nepohrdnem ani praktickým darčekom, napríklad pyžamom.

Pečiete vianočné koláčiky?

– Vôbec! A nikdy som nepiekla. Moja mamička piekla excelentné cukrovinky podľa Sandtnerky. Keď bol Vítek menší, robil ich s ňou. Rada varím aj pečiem, ale napríklad na drobné rožteky nemám trpezlivosť. Radšej vylejem cesto na pekáč a potom ho nakrájam. Teraz mám cukrovinky od nevesty, jej mamy, babičky a od susedky. Toľko sladkostí ani nemôžem zjesť.

Keď ste na Štedrý večer s rodinou, rozdelíte si prácu pri príprave sviatočnej večere?

– Áno. Chodievam k synovi, kde je svokra so svokrom, sú to skvelí ľudia. Ja urobím zemiakový šalát, polievku a niekedy pripravím aj predjedlo. Syn vypráža ryby. Synova svokra urobí zemiakový šalát a kapra namodro. Je to fajn, keď príprava večere nie je na pleciach jednej ženy.

Priberiete počas sviatkov?

– Nemám s tým vôbec problémy, môj metabolizmus je rýchly. Po prekonanej kliešťovej encefalitíde som dosť schudla a teraz mám skôr problém, že by som niekedy chcela pribrať a nejde to.

To vám možno len závidieť...

– No, nie je čo. Tri týždne som ležala a mohla som prijímať len tekutú stravu. Keď príde choroba, kilá idú dole až príliš rýchlo.

Na Vianoce ľudia často dávajú peniaze na charitu, ste na tom rovnako?

– Podporujem celoročný projekt Dajme šancu deťom z ulice. Samozrejme, v období Vianoc spomínam na ľudí, ktorí nemajú úplnú rodinu. Pravidelne každý rok vystupujem na akcii Strom splnených prianí, kde zadarmo spievam. Páčilo by sa mi, keby sa zorganizoval trh, kde by známe osobnosti dávali bezdomovcom jedlo, ktoré samy uvarili. Možno by bolo dobré takú tradíciu zaviesť.

Zdobíte si na Vianoce celý byt?

– Áno, ale nerobím to hneď na začiatku adventu, ale niekoľko dní pred Vianocami. Skôr si všetko predlžujem. Výzdobu nechám v byte až do polovice januára.

– Zásadne živý. Nikdy som nemala umelý. Som rada, keď stromček doma vonia.

Máte ozdoby farebne zladené, alebo dávate prednosť slameným?

– Nepodriaďujem sa móde. Mám ozdoby, ktoré sme mali doma ako deti. Spomínam si tak na ľudí, ktorí s nami trávili Vianoce. Raz som koncertovala na Slovensku, kde mi dali ako darček gule na stromček s menami všetkých členov kapely, mojich detí i rodičov. Žiaľ, už sú skoro všetky rozbité.

– Keď je sneh a mrazivo, tak áno. Ale radšej mám tú po Vianociach. Predtým je blatistá, sú krátke dni a je to depresívne.

Baví vás odhadzovať sneh pred domom?

– Aj to mám rada. Nemám koho požiadať o pomoc. Všetci chlapi idú ráno do práce a v okolitých domoch ostávajú len ženy. Aspoň si tým rozprúdim krv a zahrejem sa. Keď padá sneh, odhadzujem ho aj trikrát denne. Je to skvelý telocvik.

Ako sa vám žije v Kolovratoch?

– Zvykla som si, je tu krásne.

Nestalo sa vám niekedy, že vás niekto ukazoval ako atrakciu?

– To mi urobil môj starší vnuk v škole. Mal osem rokov a práve prišiel na to, že babka je slávna speváčka. Prišla som ho vyzdvihnúť, keď mal počítačový krúžok. Len čo som nazrela do triedy, začal kričať: Marie Rottrová je tu, to je moja babka. Bola som konsternovaná. Po chodbe to ešte zakričal do každej triedy, kde mali pootvorené dvere. Našťastie, je to malá škola.

Máte veľa kamarátok?

– Kamarátok mám niekoľko a aj pár kamarátov. Stretávam sa s nimi, keď si nájdeme voľný čas. Ale najčastejšie ho venujem rodine. Najlepšia kamarátka je moja nevesta. Teraz spolu chodíme dvakrát do týždňa na angličtinu. Snažíme sa, aby sme mohli konverzovať s priateľkou môjho druhého syna, keď k nám obidvaja prídu na Vianoce z Kanady.

Marie Rottrová: Koláče nepečiem

Výber pre vás