Kedy ste si začali všímať dievčatá?

Strašne dávno. Asi ako všetci chalani – v škôlke. Viem, že som liezol spolužiačkam do postelí ☺. Ale nie s tým, že by som vedel, čo tam chcem robiť. Len mi s nimi bolo príjemnejšie ako s chlapcami. A potom som za to kľačal.

O prvú pusu ste sa nepokúšali?

To až v pionierskom tábore. Vydieral som vedúce, že nebudem spať, kým mi nedajú pusu na dobrú noc.

Samozrejme. Keď človek povie, že bude celú noc kričať, tak pusu dostane.

To už si teda radšej ani nepredstavujem, ako vám ženy padali do náručia, keď ste sa stali hercom...

Presne naopak. Vtedy herectvo nebolo v móde. Nikto nehovoril – Aha, herec, wow! Skôr – Herec? Jáj, chudák. Navyše počas celých štyroch rokov na VŠMU som mal jednu priateľku.

Že by viac leteli na montérky? Aj tie ste kedysi vyskúšali.

Robil som stavbársku priemyslovku, takže som bol aj majstrom na stavbe. Ale ani murári to nemajú o nič lepšie. Mne sa celkovo zdá, že už chlapi nebalia ženy, ale naopak, ženy si lovia chlapov. To mi prekáža. Veď to bolo také pekné dobýjať vás. Neviem, čo sa stalo...

Vy ste vraj verný typ. Našli ste si rovnako vernú lásku?

V podstate áno. Divadlo. Pani Turzonovová mi na VŠMU hovorievala: Martin, herectvo, to je rehoľa! Na škole som jej nerozumel. Až po nej. Zavreli sa brány školy a brány života sa samy neotvorili. A teraz ži! Plať nájomné, účty. Láska k divadlu je krásna vec...

... ale človek sa z nej nenaje. Napriek tomu ste ju nikdy nezradili.

Bez divadla by som sa necítil ako celý herec. Tie dosky mi prirástli k srdcu. Tak som šiel tam, kde bola práca. Najskôr do Olomouca, potom do Pardubíc, do Prahy. Smejem sa, že keď sa raz vrátim domov na východ, tak napíšem knihu Zo Zborova do Prahy a späť.

Žijete na trojročnice. Fanúšičky si vás akurát stihnú obľúbiť a vy zbalíte kufre. Neplačú?

Keď som odchádzal z olomouckého divadla, prišlo na javisko mladé dievča a prinieslo mi hrnček s logom mesta. S tým, že strašne ľutuje, že odchádzam, a že sa k tomu pripája celý dievčenský basketbalový tím.

Keď nie je nablízku ženská ruka, viete sa o seba postarať?

Samozrejme, varím dobre a nežehlím vôbec. Treba kupovať veci, ktoré majú vyzerať pokrčené.

Na Slovensko ste sa spoza českých hraníc vrátili ako nový sexsymbol.

Keď to o mne niekto hovorí, beriem to ako dobrú „srandu“.

A ako sa cítite v Ordinácii v ružovej záhrade ako doktor Berger?

Dobre. Myslím si, že ešte stále panuje nostalgia za Nemocnicou na okraji mesta. Pán Chudík je pre mnohých dodnes doktorom Sovom.

Vás občas nepovažujú za skutočného záchranára?

Minule sa ma predavačka v PNS-ke spýtala: Keď sa teraz hodím na zem, zachránite ma?

Martin Mňahončák: S babami mi bolo príjemnejšie už v škôlke

Výber pre vás