Už aj predtým ste boli herecky i seriálovo dosť vyťažený. To ste toho nemali dosť, že sa vám chcelo popri tom všetkom ešte aj študovať réžiu hraného filmu?

–Práveže toto sa mi chce! (smiech) Ostatné veci beriem skôr ako nutnosť. Musím sa uživiť a som rád, že sa uživím tým, čo som vyštudoval ako prvé, teda herectvom.

Tak prečo potom to štúdium, nie ste ako herec spokojný? Ste veľmi žiadaný.

– Som spokojný, že som herec, ale rokmi to vo mne tak dozrievalo. Túžil som sa o zákulisí dozvedieť viac a to sa mi podarilo. Na to je tá škola dobrá.

Nechceli ste na ňu ísť hneď po strednej?

– Ako gymnazista z dedinky v Kremnických vrchoch som veľmi nevedel, čo v sebe obsahuje pojem réžia. Nie je od veci ísť na tento odbor až o niečo starší a skúsenejší. Ak chce človek robiť réžiu, mal by už asi byť životom aj trochu prefackovaný.

Končíte piaty ročník. To vás popri nakrúcaní a divadle čakajú krušné skúškové chvíle...

– (smiech) To áno. Mám ešte pred takými veselými vecami, ako je nakrútenie absolventského filmu či štátnice.

Ako to zvládate časovo?

– Je to náročné, ale sám som si to takto zvolil, takže sa nemám prečo sťažovať. Ako sa hovorí, „šliapem“. Mám pevnú vôľu a výdrž, takže to viem zvládnuť.

A pomáha káva a cigarety... Koľko ich denne zvládnete?

– Bohatosť keteringov v slovenských štáboch mi neponúka veľa možností, takže tých nápojov, čo pripomínajú kávu, je celkom dosť. Denne tak 6 až 7 a ide sa. Tempo výroby mi ako fajčiarovi s týmto strašným zlozvykom dáva možnosť nefajčiť, lebo nemám kedy. Vždy ma nejaký príjemný asistent réžie, ktorému leží na srdci moje zdravie, ženie do práce. Berú doslovne tie nápisy na cigaretových škatuľkách (smiech). Takže potom to s fajčením nie je až také hrozné.

Milo Kráľ z Búrlivého vína: Čakajú ho krušné chvíle

Výber pre vás