Začalo sa to tým, že rodičom „ukradla“ starý ruský fotoaparát. „Mala som asi desať alebo jedenásť rokov. Vždy, keď po dovolenke zostalo niečo na filme, tak som to ´docvakala´. Potom som od rodičov schytala,“ smeje sa. „Čudovali sa, že film je už vyfotený. Nikdy som sa tomu nevenovala profesionálne, no veľmi ma to bavilo. Na vysokej škole som to začala brať už vážnejšie a odkedy existuje digitálna fotografia, je to jednoduchšie. Film je na nezaplatenie a nedá sa to porovnať, no je fascinujúce, že človek sa môže prehrabávať v množstve digitálnych záberov,“ tvrdí speváčka a amatérska fotografka, ktorá onedlho oslávi svoje 37. narodeniny.

<address style="text-align: center;">„Hudbu nepustím, lebo ju milujem. Či ma však bude </address><address style="text-align: center;">živiť naďalej, to neviem,“ vraví speváčka.</address>

Deti aj hmyz

„Vždy som bola vášnivý amatér. Raz som sa vytrepala na Lomnický štít, bolo nádherné počasie, a vtedy som tam vyfotila asi šesť, sedem filmov, čo bolo na tú dobu veľa peňazí. Minula som na to celé našetrené vreckové,“ spomína. „K vyvolávaniu filmov som sa však nikdy nedostala. Mala som kamarátku, ktorá mala doma vyvolávaciu miestnosť a ja si pamätám, ako sme experimentovali s negatívmi. Akurát minule som našla jednu fotku z tých čias, na ktorú mi ona dokreslila vlasy. Vôbec to, ako sa vtedy retušovalo, bolo veľmi zaujímavé, no ja som sa priamo k tomu nikdy nedostala. Mňa zasiahla až digitálna éra.“

<address style="text-align: center;">Misha rada fotí deti svojich kamarátov či príbuzných. </address><address style="text-align: center;">Napríklad aj synovca Lea.</address>

Misha veľmi rada fotí deti. „Sú to vďačné objekty, lebo sa na nič nehrajú. Fotím však len svoju blízku rodinku alebo kamarátky, ktoré sa vždy potešia, keď im urobím nejakú peknú sériu fotiek. Vidím to možno trochu inak ako bežný človek, hoci profesionálny fotograf by to zvládol na úplne inej úrovni. Rada fotím deti v ich prirodzenom prostredí, vonku... Teším sa vždy, keď prídem ku kamarátom na návštevu a vidím svoj záber vyvolaný vo veľkosti meter a pol krát meter na plátne zavesený na stene. To je krásny pocit. Alebo keď si kamaráti dajú na facebook profilové fotky odo mňa. Je to veľmi milé a celkom mi to stačí. Nepotrebujem sa fotením živiť.“

V porote

Pri fotení sa Misha dokáže poriadne zabudnúť. „Raz som navštívila kamarátku zo Šurian. Šli sme spolu na pizzu do reštaurácie pri potoku a ja som si všimla, že ponad vodou lietajú vážky. Vtedy som akurát mala zo sebou celú svoju fotografickú výbavu, lebo som chcela fotiť ich malého. Povedala som im, nech ma chvíľu počkajú a niečo mi objednajú, že hneď prídem. Ani po dvoch hodinách som však neprišla“ smeje sa. „Sedela som v tráve, tŕpli mi nohy aj ruky, urobila som asi 600 záberov vážok, pričom asi štyri sa mi podarili ostré. Fotila som to bez statívu na vzdialenosť asi šesť metrov, navyše vážky sa kývali na steblách trávy. No jeden záber sa mi podaril naozaj úžasne. Som naň veľmi pyšná, hoci som ho ešte nezverejnila.“

<address style="text-align: center;">Fotkami z New Yorku si „vytapetovali“ byt speváčkini známi.</address>

O tom, že Misha má pre fotenie cit, svedčí aj jej účasť v porote súťaže amatérskych fotografov Ekológia v objektíve. Sama sa však do podobných súťaží neprihlasuje. „Nechce sa mi hľadať to na internete a vždy prešvihnem nejaký termín, v tomto som lajdák. A netúžim po zadosťučinení, teší ma, keď ľuďom robím radosť a naozaj ma to baví. A keď má niekto moju fotku ako tapetu na monitore, pri ktorom sedí od rána do večera, tak sa mu to asi naozaj páči,“ vysvetľuje. „Sama od seba fotky nedarúvam, pripadá mi to také nasilu. No stáva sa, že ma blízki žiadajú, aby som im poskytla nejaké zábery v elektronickej podobe, že si ich chcú vytlačiť. Moji známi majú napríklad Brooklynský most aj s nejakými mojimi zábermi z New Yorku po celej obývačke! Je fajn vedieť, že sa moje fotky niekam dostanú.“

<address style="text-align: center;">Do poroty súťaže Ekológia v objektíve zasadla Misha (v strede) </address><address style="text-align: center;">spolu s fotografmi Milotou Havránkovou a Martinom Vrabkom.</address>

Aj na stenách svojho vidieckeho domu má Misha zavesené vlastné zábery. Tvrdí, že zútulňujú priestor. „Mám tam napríklad svojho synovca, keď bol ešte maličký. Fotografie veľmi zmäkčujú priestor. Mám rôzne plány so svojim interiérom; aj spálňu som vyriešila tak, že som nakúpila nábytok s čistými líniami a skrine som oblepila svojimi fotkami na vinylových nálepkách. Sú to veci, ktoré nepotrebujem nikomu prezentovať, ale mne to spríjemňuje priestor na žitie.“

Upokojená

Čo sa týka práce, Misha sa za ničím nehrnie. „Pracujem na výberovom albume, kde bude aj niekoľko nových songov, takže som pripravená sa znovu presunúť do štúdia. Veľký rozruch okolo toho však nerobím, už som taká upokojená a akceptujem to, že doba sa mení a možno sa budem realizovať aj v nejakých iných veciach. S tým, že hudbu nepustím, lebo ju milujem. Či ma však bude živiť naďalej, to neviem, uvidíme. V podstate robím všetko pre to, aby som bola spokojná a šťastná. Milujem kreatívne spôsoby realizácie od interiérového dizajnu až po hobby art a, samozrejme, angličtinu, ktorú mám vyštudovanú a tiež je to pracovná príležitosť, ktorej sa môžem venovať. Nie je však jednoduché nanovo rozhodiť siete, predtým mi to trvalo niekoľko rokov počas vysokej školy. Takže sa rozhodujem, tvoriť budem stále, no asi viac pre iných ako pre seba. Samozrejme, mám rodinu a ľudí okolo seba, ktorým sa chcem tiež venovať.“

Misha nevie, či ju hudba uživí, bude opäť učiť angličtinu?

Výber pre vás