Čo pomohlo modelke a podnikateľke zbaviť sa vnútorného strachu a ako ju zmenila osudová púť?

„Každému sa udeje to, čo potrebuje. Ja som sa potrebovala nadýchnuť života a nebáť sa smrti,“ tvrdí najmladšia Miss, ktorou sa stala ako sedemnásťročná. Vďaka modelingu precestovala svet. Neskôr sama pomáhala začínajúcim modelkám. Keď si v roku 2009 s kolegyňou a kamarátkou Luciou Hanúskovou-Povrazníkovou otvorili požičovňu šiat, netušila, že jej život naberie iný, doslova srdečný rozmer. Vďaka nemu vznikla veľmi osobná kniha Pre teba, plná srdiečok.

Hoci o modelingu sníva mnoho dievčat, Vlaďu práca modelky ako taká nikdy extra nebavila. „Spätne to už beriem tak, že aj vďaka tomu som tým, kým som. No boli chvíle, keď som s tým bojovala. Aj s víťazstvom na Miss. Keď mi to niekto pripomenul, hanbila som sa, dnes si na to nesťažujem.“ Mala totiž veľa času, a tak čítala i knihy, ktoré riešia dušu.

„Bavilo ma to a aj som chcela študovať psychológiu, ale ostala som len psychológ amatér pre svoje okolie.“ Čas na knihu si nájde aj dnes. Baví ju to a už tri roky nemá doma televízor. „Vždy som to chcela vyskúšať, lebo pri ňom čas prejde rýchlo a nezmyselne. Treba však nájsť rovnováhu medzi materiálnom a duchovnom. Kedysi som mala aj fázu, keď som si viac ulietala iba na duchovne. Teraz je to vybalansované.“

„Aj to som vyskúšala, keď som štyri mesiace robila dobrovoľníčku v jablkovo-hroznovom biosade. Nádherná skúsenosť vidieť život aj potraviny z iného uhla. Neskôr som pochopila, že to bol útek pred mestom a zodpovednosťou za materiálny svet, ktorý ma spája s Bratislavou. No človek pred ničím neutečie. Život ho vráti späť do lekcie, ktorú nezvládol. Ale aspoň som si potvrdila, že život v prírode je to, čo si želám najviac. Nezmenila som kvôli tomu nejako radikálne stravovanie, lebo aj predtým som sa snažila žiť zdravo. Ako modelka som si musela dávať pozor na váhu, no sladkosti boli a sú mojím problémom,“ smeje sa Vlaďa, ktorá ich miluje. „To bola jedna z nevýhod modelingu. Človek veľmi rieši to, ako vyzerá a nevníma sám seba.“ Na dlhú cestu vnútorného pokoja, sebaprijatia a zbavenia sa strachu však nastúpila za dramatických okolností pred siedmimi rokmi.

Už dlhšie cítila, že je síce známa a úspešná, no vo vnútri nosí nepokoj. „Mala som stavy úzkosti a paranoje. Bála som sa života. A bývala často chorá. Zlom nastal, keď ma v roku 2010 v našom obchode prepadli s pištoľou. Paradoxne ma stretnutie so smrťou prebralo k životu. Som typ, čo vo všetkom vidí niečo pozitívne. Samozrejme, že som po tom mala ťažké obdobie a bála som sa chodiť do práce, ale od začiatku som vedela, že to nebola náhoda. Časom mi došlo, že to bol pre mňa veľký krok k životu. Dovtedy, nech som robila čokoľvek, nikdy som si to neužívala naplno. Bol to varovný prst – zobuď sa! A potom začala práca na sebe.“ Dlhšie totiž nosila v hlave nápad, že raz sa vydá na púť do Santiaga de Compostelo. Nevedela, prečo tam má ísť, ale bola to asi prvá vec v jej živote, ktorú vedela, že urobiť musí.

Z cesty mala strach, no v prvý deň pochopila, že zbytočne a že sa tam ešte vráti. „Asi preto je tá púť taká populárna, že je človek oslobodený od klasického strachu či trafí, či bude mať kde spať... Cesta je označená každých 50 metrov a je na nej veľa ubytovní. Človek má šancu ponoriť sa do svojho vnútra a prírody. Kráčala som 35 dní. No prvý raz som dvakrát použila aj autobus. Keď sa po ceste prírodou ocitnete na predmestí veľkomesta, nie je to príjemné. No keď som púť po dvoch rokoch robila znova, prešla som ju peši celú. Nemalo zmysel utekať pred nepríjemnými vecami.“

Už pri prvej ceste sa udialo niečo zvláštne. Takmer na každom kroku videla v bežných životných situáciách srdiečka. Nechápala prečo. „Keď sa na to pozerám spätne, bolo to o mojom vnútornom rozhodnutí, pozrieť sa na svoj život z iného uhla. Dnes som oveľa všímavejšia. Pamätám si, že keď som sa o tom rozprávala s kamarátkami, niektoré tvrdili, že som milovaná, iné, že ma čaká láska. No ja som cítila, že je to o tom, čo ide zvnútra. Neskôr som stretla veľa ľudí, ktorí ich tiež vidia.“

Mali kamarátky pravdu? „Som spokojná, ľúbená a ľúbim veľa ľudí v mojom okolí. Ale hlavne, konečne začínam mať rada seba. Je to ťažká, ale veľmi podstatná úloha v živote, tak ako nájsť rovnováhu medzi srdcom a rozumom. Z pohľadu fyzického sveta sa totiž v mojom živote veľa nezmenilo. Stále robím to, čo predtým a s láskou, ale už s iným pocitom i prístupom k životu.“

Kráčanie jej ostalo aj po návrate z púte. Chodieva peši. „Čas dostáva iný rozmer a človek pri tom vidí viac, lebo veci vníma inak. Tiež som si pri tom uvedomila, že človek musí kráčať celý život ďalej. Aj v ťažkých chvíľach.“ Viac ako 600 fotografií srdiečok a to, že ľudia, ktorým ich poslala či dala, ich začali tiež vidieť, jej vnuklo nápad na knihu. „Jej vydaním dostal môj život iný nádych. Môžem s ľuďmi zdieľať niečo pekné zo srdca. Pocit hanby za nálepku Miss sa pretransformoval do toho, že možno aj vďaka tomu, že ma ľudia poznajú, sa to k nim skôr dostane. Aspoň k tým, ku ktorým sa to dostať má.“

Čo si vzala do života z osudovej púte? „To, čo sa s vami udeje vnútri, sa nedá vyjadriť slovami. Ale, prestala som sa, okrem iného, báť lietať. Mávala som strach zo smrti, a tým aj zo života. Po Santiagu som skočila s padákom. Už 4 roky som nezobrala žiadnu tabletku, nieto ešte antibiotiká. Môj život je pestrejší a plnohodnotnejší.“ Aj to je odkaz, že urobiť zmenu sa dá.

Misska Hreňovčíková si prešla ťažkým obdobím: Urobila 1 životnú zmenu a začali sa diať neskutočné veci!

Výber pre vás

Misska Hreňovčíková si prešla ťažkým obdobím: Urobila 1 životnú zmenu a začali sa diať neskutočné veci!

Súvisiace články

Ako jej mohol TOTO povedať? Renáta postúpila do finále súťaže Miss a potom prišiel šok: Takú reakciu od otca nečakala!

Bozky s Tomom Cruisom? Hotová katastrofa! Keď zistíte, čo o ňom prezradila kolegyňa, prejde vás chuť

Na návšteve u krásnej Miss 2015 Lujzy Strakovej: Ukázala svoje hniezdočko! Čo všetko v ňom ukrýva?

Výber pre vás