Prečo ste si vybrali povolanie totožné s prácou vašich rodičov?

– Keby len rodičov, dokonca aj môjho deda. Odmalička som videl otca, ako si na videu pozeral operácie, a aj ja som ich sledoval spolu s ním. Za mamou som pravidelne utekal zo školskej družiny do jej očnej ambulancie. Tam sa mi veľmi páčilo. Musím však povedať, že rodičia neboli veľmi nadšení, keď som im oznámil, že som sa rozhodol pre medicínu. Nevedel som si však predstaviť, že by som študoval právo, ekonómiu či filozofiu. A tak mi ostala len táto oblasť. Počas medicíny ma zaujímala psychiatria i neurológia, ale to sú skôr konzervatívne odbory, a preto som sa nakoniec rozhodol pre oftalmológiu.

Zaváhali ste počas štúdia niekedy, či ste si zvolili správny smer?

– Veľmi veľakrát. (smiech) Od rodičov a brata som vedel, že to nebudú práve najjednoduchšie roky života. Všetci sme očakávali, že už počas školských rokov sa dostaneme viac do kontaktu s pacientmi a medicínou samotnou. Prvé tri roky boli však opak, učenie a učenie. Mali sme aj takých spolužiakov, ktorým to sedelo v hlave po prvom prečítaní, čo, bohužiaľ, nebol môj prípad. Ale potom sa to zlomilo. Keď som mal za sebou skúšky z anatómie, histológie a patológie, ktoré sa považujú za zlomové, povedal som si, že sa už nevzdám.

Človek sa najviac naučí, keď ho hodia do vody a musí sa obracať sám. Platí to aj vo vašom prípade?

– Po štúdiu v Košiciach som odišiel na očnú kliniku do Prahy, kde som sa musel naučiť naozaj rýchlo plávať. Ako rýchlo, teda ako dobre sa človek vo vode zorientuje, závisí aj od toho, aká je tá voda okolo. Ja som mal šťastie na tú vodu a aj na ľudí v nej. To bolo pre dobrý začiatok veľmi dôležité. Okrem toho som mal ústretových kolegov, ktorí mi pomohli, keď som to potreboval.

Pred operáciou nemôžete žiadnemu pacientovi zaručiť, že po zákroku sa mu stav určite zlepší. Idú pacienti do toho aj s tým rizikom, že sa na ich zrakovej ostrosti nemusí nič zmeniť?

– Garantovať výsledok operácie je vždy veľmi náročné. Väčšina ľudí chce využiť každú šancu na zlepšenie videnia. Bohužiaľ, stáva sa, že napríklad zákal šošovky je taký silný, že zakrýva postihnutie sietnice. Potom ani operácia sivého zákalu nepomôže zlepšiť zrakovú ostrosť. Medicína je odbor, ktorý vo svojej dokonalosti môže byť aj dosť nedokonalý. Spomínam si však na jednu sedemdesiatročnú paniu, ktorá mala veľmi hustý sivý zákal a neverila, že ešte niekedy uvidí. Po operácii zistila, že namiesto hnedej hmly vidí tvár človeka. Vyskočila z operačného stola a vybozkávala ma.

Každý lekár si so sebou zrejme ťahá vláčik pacientov, kvôli ktorým sa viac trápi. Ako to prežívate vy?

– Sú pacienti, kvôli ktorým neviem v noci zaspať, sedím nad knihami. Premýšľam, či som niekde neurobil chybu, či zlyhala príroda, alebo ja. Konzultujem. Opakovane sa usilujem ľuďom vysvetliť, čo sa stalo a v čom je problém. Našťastie, väčšina je chápavá, a keď vidia, že sa lekár s nimi rozpráva, nemá strach otvorene hovoriť o všetkých možných alternatívach. Uvedomia si, že sa im snažíme pomôcť a neflákame svoju prácu.

Operujete aj kamarátov?

– V medicíne platí nepísané pravidlo, že lekár nikdy neoperuje ľudí, ku ktorým ho viaže citová väzba. Nie je to o tom, že by som si neveril, ale o tom, že náhoda je blbec a sadne si na vás v tej nesprávnej chvíli. Ak máme v našom centre pacienta, ktorý je zároveň aj mojím kamarátom a treba ho operovať, tak ho operuje otec.

Ako sa dá oddialiť deň, keď si väčšina z nás musí na nos nasadiť okuliare?

– Okuliare človek neokabáti. Ak má niekto predpísané napríklad jednotky dioptrie a nenosí ich len preto, aby si cvičil oči, nie je to dobré. Oči by mali dostať to, čo potrebujú. Ak máme nosiť okuliare, ale ich nenosíme, môžu sa k tomu pridružiť iné nepríjemné neduhy ako nejasné videnie, bolesti hlavy, zápaly spojoviek či častý očný jačmeň. Je tiež pravda, že keď niekto začne nosiť okuliare v pätnástich, je veľký predpoklad, že ich bude potrebovať do konca života.

Uprednostňujete okuliare alebo kontaktné šošovky?

– Aj jedno, aj druhé má svoje výhody. Najlepšie je nájsť vhodný pomer nosenia šošoviek a okuliarov. Neslobodno zabúdať, že dlhodobé nosenie kontaktných šošoviek má neblahý vplyv na rohovku oka. Taktiež manipulácia so šošovkou na povrchu oka znamená jeho možné poškodenie a následne vznik infekcie. Ak šošovky, tak by som skôr odporučil jednodňové.

Ako môžeme svojim očiam pomôcť?

– Je dobré, keď ľudia, ktorí pracujú s počítačom, nepozerajú do monitora päť, šesť hodín v kuse. Z času na čas je fajn, keď zdvihnú zrak od klávesnice a zahľadia sa niekam inam. Nemusí to byť sústredené pozeranie sa cez okno do diaľky, stačí sa porozprávať s kolegom pri vedľajšom stole. Zaiste očiam neprospieva pobyt v extrémne prehriatych alebo klimatizovaných priestoroch, ktoré spôsobujú nadmerné vysychanie očí. V takých prípadoch je potrebné používať umelé slzy. Určite netreba spomínať ochranu očí kvalitnými slnečnými okuliarmi počas slnečných dní, či v lete alebo v zime.

Najlepší relax: – Šport, hudba, priatelia, varenie. Najobľúbenejšia literatúra: – Je to rôzne. Teraz čítam Kissingera. Najväčší vzor v práci: – Je ich niekoľko a z každého si chcem, samozrejme, zobrať to najlepšie.

MUDr. Pavol Veselý: Okuliare človek neokabáti

Výber pre vás