Milena Sekulová

Namiesto moderovania sa zvŕtate v kuchyni. Bol to váš sen alebo ste si chceli dať od televízie pauzu?

– Varím odjakživa a posledných desať rokov aj pracovne, takže nič som nezmenil. Televízii sa venujem, ak je o moju účasť seriózny záujem, na stole je zaujímavý projekt a časové parametre sa stretnú s istou moderátorskou výzvou. Po kuchárskych knihách som sa konečne rozhodol dávať svojim receptom audiovizuálnu podobu a produkujem videorecepty na sociálnych sieťach. Takže nevnímam to ako výmenu ani ako plánovanú prestávku. Dokonca som vyťaženejší, ale už nie nárazovo. Dnes si dokážem povinnosti rozdeliť tak, aby som pracoval vtedy, keď mám na to najviac energie a kreativity.

Predsa len ste v TV pôsobili roky a moderovali najväčšie šou. Nechýba vám to?&nbsp;

– Keď pracujem na nejakom programe, intenzívne spoluvytváram aj scenár, a ak cítim možnosť osobného prínosu, pripomienkujem aj dramaturgiu. Chcem sa zapojiť do viacerých súčastí prípravy, nielen prísť a odmoderovať. Možno sa príliš angažujem, ale inak to neviem. Aj v rádiu som kedysi pracoval na podobnom princípe. A všetko to dnes naplno využívam pri vlastnej práci, pretože videá si sám nakrúcam, strihám, píšem scenár, pripravujem recepty a tak ďalej. V neposlednom rade stále stojím aj pred kamerou, takže nemám veľmi čas uvedomovať si, či mi niečo chýba.&nbsp;

Kedy ste objavili vášeň pre varenie?

– V detstve som sa prizeral mame spoza chrbta, keď vytvárala zázraky v kuchyni. Skutočne ma nakopli a osvietili dve hlavné méty. V roku 1994 som sa stal vegetariánom, začal som takmer denne variť a nastúpil som na 5-ročné štúdium na hotelovú akadémiu.&nbsp;

Jedávali ste za študentských čias aj fast food a staré dobré „vifonky“?

– Bol som ešte tínedžer, keď som prešiel na vegetariánsku stravu. V roku 1994 nebolo na pultoch ani 10 % z potravín, ktoré tam nájdeme dnes. Takže varenie podľa predstáv bolo tŕnistou, aj keď veľmi poučnou cestou. Vegetariánom som 25 rokov. (Úsmev.)

Čo vás motivovalo napísať vegetariánske knihy?

– Aj keď sú vegetariánske, nie sú určené len pre vegetariánov. Chcel som Slovákom ukázať, ako sa dá hravo spestriť jedálniček, pridať ďalšie suroviny, koreniny a čarovať.

Čo je na vašich receptoch jedinečné?

– Všetky knihy majú titul alebo podtitul Moje jedlo, to hovorí za všetko. Varím to, čo mám rád a čo mi chutí. Nie som lekár ani výživový poradca, k tretej knihe som pozval ako odborníčku svoju veľkú inšpirátorku Silviu Horeckú, známu z blogu Terapia jedlom. Mojou počiatočnou motiváciou bolo inšpirovať iných a tak je to doteraz. Prekvapilo ma, že niektoré, pre mňa základné triky a postupy vnímali hostia a známi ako novinky. A čím viac sa učím, skúšam a posúvam, tým silnejšia je potreba podeliť sa o tieto výtvory a nápady s ostatnými.&nbsp;

Pri varení musíte stáť a často sa pre rôzne veci zohýbať. V minulosti ste priznali, ze vás trápi chrbát a platničky. Zlepšilo sa to?&nbsp;

– Áno. Denne praktizujem sériu cvikov na zdravšiu chrbticu.

Aj po 40 si udržiavate fit postavu a po povestnom pivnom brušku niet ani chýru, ani slychu. Venujete sa okrem cvičenia na zdravý chrbát aj inému športu?

– Plávam a namiesto auta či MHD sa snažím chodiť čo najviac pešo.&nbsp;

Mali ste ako tínedžer nejaké komplexy?

– Vyslovene komplexy to neboli. Už ako 15-ročný som utekal každý deň zo školy do rádia. Žil som svoj sen dlhé roky ako benjamín v staršom kolektíve, preto som klasické pubertálne zážitky svojich rovesníkov akosi nevedomky preskočil. Jediné, čo ma na sebe v kolektíve vzdelaných ľudí hnevalo, bolo to, že som v tom čase ako-tak ovládal len dva cudzie jazyky. Na viac však vtedy nebolo času.&nbsp;

Kde ste ako dieťa najradšej trávili prázdniny?

– U starej mamy a tety v Dolnej Krupej, rodisku mojich rodičov neďaleko Trnavy. Dva mesiace so psom, obklopený zajacmi, sliepkami, husami, kačicami... Ale bolo to krásne obdobie. Zvieratá a príroda ma odjakživa fascinovali a upokojovali. Návraty do Bratislavy bývali ťažké.

Hovorí sa, že človek je šťastný, keď má sny a túžby. Aké sú tie vaše?

– O snoch a túžbach sa má hovoriť, až keď sa skutočne naplnia. Inak to pre mňa nie sú sny ani túžby, ale verejne vyslovené myšlienky, ktoré tým stratia čaro a zovšednejú. Pre mňa bolo vždy najdôležitejšie stanoviť si reálne a časovo dosiahnuteľné ciele.&nbsp;

✔ Čo je vaša najhoršia vlastnosť?

– Som váhavo rozhodný a trpezlivo nedočkavý.&nbsp;

✔ Aký najväčší nezmysel ste si o sebe prečítali v bulvári?

– Žiadny bulvárny nezmysel tak hlboko v mojej pamäti nezostal.

✔ Ako u vás vyzerá dokonalý relax?

– Spánok, príroda, zvieratá, jedlo, hudba, priatelia.

Martin „Pyco“ Rausch otvorene o tom, prečo moderovanie vymenil za varešku: Brali by ste to?

Výber pre vás

Martin „Pyco“ Rausch otvorene o tom, prečo moderovanie vymenil za varešku: Brali by ste to?

Súvisiace články

Martin Pyco Rausch

Ako správne čistiť kuchynský riad? Po každom varení urobte túto 1 vec, bude sa lesknúť čistotou

Martin Pyco Rausch: Bude z neho televízny kuchár?

Výber pre vás