Cestovanie je totiž jeho vášeň. No alfou a omegou jeho bytia sú ženy. Štyri konkrétne ženy, bez ktorých by tu herec Marko Igonda (39) ani nechcel byť.

Každá žena túži aspoň raz v živote od muža počuť, že by tu bez nej nechcel byť. Komu patrí toto vaše vyznanie?

Manželke Anke, mamine Ľubomíre, starkej Helene a dcére Máni. Bez nich si neviem predstaviť, ako by som fungoval ďalej. Potrebujem ich ako vodu a jedlo pre život.

A čo ženy ako také, čo pre vás, ako umelca, muža, znamenajú?

Všetko sa točí okolo žien. Aj z histórie vieme, že sa umieralo a prehrávalo hlavne kvôli ženám. Vždy, keď prichádza na scénu žena, začína sa konflikt. Ale to je veľmi dobré, lebo človek sa vtedy vyhodí z takého automatu a zrazu začne vnímať, cítiť, počúvať, vidieť... Pre toto sa oplatí žiť.

No vidíte, my ženy si zase myslíme, že všetko sa točí okolo mužov.

(smiech) Ale tak je to dobre. Jin-jang, je to vyvážené, ako pri milostnom akte.

Je to tak aj u vás doma? Vraj máte temperamentnú manželku (herečka Hana Ševčíková, pozn. redakcie). Vám zase v žilách koluje aj horúca horalská krv. Ako sa toto dá vyvážiť?

U nás v rodine boli dve vetvy. Jemnejšia Igondová z Rajeckých Teplíc a z maminej strany Moravčíková z Trnového od Žiliny. To boli partizáni. A ja som toho produkt. Anka je temperamentnejšia ako ja. Keď príde, všetko je v pozore. Všetko musíme mať urobené a aj urobíme. Ja zase rád stojím opodiaľ. Som rád v tichu, ale keď treba, viem „dať“. No nepotrebujem pretlak energie za každú cenu. Dokážem to ovládať, aj keď mám svoje dni...

Máte harmonické manželstvo. Aj vaši rodičia ho mali. V dnešnej dobe je to veľmi cenné a vzácne. Čo pre vás znamená rodina?

Rodina je pre mňa čas. Čas od začiatku, keď poviem áno, až po koniec, kedy nepoviem nie, ale zomriem. Chcel by som mať jednu rodinu, nikdy nie viac. Chcel by som v tom čase pomenovanom od začiatku do konca žiť šťastne a umrieť šťastne. Je to o rozhodnutí, keď raz poviem „áno“, malo by to byť na celý život. Keď to nevyjde, neviem si predstaviť hľadať ďalšiu alternatívu. Som v tom asi konzervatívny a nudný, ale mám rád tú silu. Mám rád slová česť, odvaha, že keď to človek raz tak povie, tak to tak bude.

Na Slovensku ho zviditeľnil i film Legenda o lietajúcom Cypriánovi.

Ste veľmi atraktívny muž. Určite vám cestu skríži veľa žien a príležitosť robí zlodeja. Nikdy by ste svoju ženu nepodviedli?

Možno áno. Muža zo seba nevylučujem. Tiež mám svojich démonov a nikdy by som nepovedal nikdy. Ale nikdy to nemôže byť v mojej hierarchii na prvom mieste, alebo to, čo celý život budujem. Nevere nedávam žiadnu váhu. Je to len inštinkt, pud. No a keď urobíš tú chybu a druhá strana ti ju nebude akceptovať, tak si zlyhal, skončil si, sklamal. Čau. Ži s tým. Musíš. Ďakujem...

Pre lásku ste dokázali odísť do Prahy a tam ste sa aj presadili. V podstate máte úspech všade, kam prídete. To vyzerá, že si bezproblémovo plyniete životom. Ako to je naozaj?

Kto sa bojí, nesmie ísť do lesa a ja milujem les. Človek si musí veriť. Je to dôležité. Ja tomu hovorím začlenenie sa do spoločnosti. Mal som s tým veľký problém. Vedel som len, že chcem robiť umenie, ale nevedel som presne čo. A to je to najdôležitejšie – vedieť si presne pomenovať, čo chcem, mať hierarchiu a vedome ísť za tým. Byť presný. Tým pádom to nemôžete minúť a byť neúspešný. Keď presne viete, za čím idete, tak to musí prísť, lebo to pritiahnete, vybudujete, vytvoríte.

Takže žiadne šťastie?

To je ťažké. Rozumiem tej fráze, ale netreba to brať ako úzus. To, ako smerujem svoj život, to, rozmýšľam a to, čo v živote hľadám, na základe toho by som mal dôjsť tam, kde by ma to malo postretnúť a mal by som zažiť to, čo by som si prial. Ten proces vás k tomu dovedie. A tam na konci príde spätná väzba a môžete si povedať – áno, mal som šťastie a bol som v správnom čase na správnom mieste. Bez toho procesu to podľa mňa nemá žiadnu cenu.

Marko si tiež zahral v seriáli Ako som prežil.

Ste umelec telom i dušou. Nikdy ste nemali pocit, že žijete v nesprávnej dobe?

Rád sa vraciam do minulosti a hľadám budúcnosť, ale vychádzam vždy z prítomného okamihu, z reality. Toto je môj čas, moje obdobie. Tu som bol splodený ja, tu som ja vytvoril rodinu a splodil. Tu umriem. Som spokojný a šťastný tu, kde som.

Tak prečo ste potom taký neposedný a pendlujete z miesta na miesto?

Nebaví ma byť na jednom mieste. Odjakživa som chcel cestovať. Chcel som ísť preč, aby som sa mal kam vracať. Strašne rád sedím v aute a idem preč a som zvedavý, čo ma čaká. Zas niečo nové, iné, nasávať to, učiť sa. Nevedel by som žiť na jednom mieste. Som všade a nikde. Malá ryba na veľkej panvici. Kým vyrastáte, máte doma to antré. No potom prídete niekam inam a ste len meno. Neláka ma postaviť si dom, kúpiť si auto a ukazovať všetkým, čo som dokázal. Chcem byť stále tá nula, to zero, a ten jemný tvar, ktorý sa dá stále nejakým spôsobom modelovať a hľadať, kto vlastne Marko Igonda je?

Žije tu a teraz. Veď toto je jeho doba, jeho čas.

Máte šesťročnú dcéru Máňu. To už je parťáčka. Aj od detí sa dá všeličomu priučiť, nie?

Určite, Máňa nás učí vo veľkom. Moja žena točí seriál Ulica. Raz mali nejakú kartársku seansu a bola tam aj Máňa. Povedali jej, že ona je z nás najstaršia duša. Niekedy to tak aj skutočne je. My sme už trochu zdeformovaní nánosmi denného života. Ona ten čas zastaví a povie pár výstižných viet. Alebo sa neustále pýta – prečo a prečo? Až prídete do slepej ulice. Ale vždy je tam riešenie! Deti sú v tomto fantastické.

O vás je známe, že robíte sochy z dreva, kameňa a maľujete akty. Aký typ modelky na akt vás zaujme?

Skôr hľadám vnútornú víziu. Stretnete tvár, máte víziu, vnútorný obraz... Podľa toho mi agentúra nejakú nájde.

Umelci chodievajú s otvorenými očami. Platí to aj o vás?

Imervere! Nepretržitý film, od rána do večera, aj v noci. Ale sny si nepamätám. (smiech) Keď prestane ten vnútorný film, je niekde chyba. Treba hľadať riešenie. Ak nemám vnútorný film, nejakú rozrobenú postavu, som neznesiteľný. Teraz žijem Martinom Dubovským z filmu Krok do tmy bratov Lutherovcov. Krásna vec. Milujem ju, žijem ňou. On je stále so mnou.

V žilách mu koluje krv nespútaného horala, ktorého by ste len ťažko posadili na jedno miesto.

Máte veľa skúseností aj so zahraničnou produkciou. Netúžite svoje vedomosti odovzdať ďalej?

Ak bude záujem o moje názory, chcel by som raz učiť. Myslím, že mám v sebe ten dar a chcel by som skúsenosť nejako odovzdať ďalej. Mala by to byť povinnosť každého herca.

Nespútaný Igonda: Keď príde manželka, všetko je v pozore

Výber pre vás

Nespútaný Igonda: Keď príde manželka, všetko je v pozore

Súvisiace články

Karnasová z Paneláka: Dcéra nerieši, že hrám lesbičku!

Krásna Miss Chomisteková: Podobá sa na modelku Adrianu Limu

Eva Borušovičová: Mužom viac rozumiem, odkedy mám synov

Výber pre vás