Aký je pobyt v šoubiznise po toľkých rokoch? Pohodlný, vzrušujúci, únavný...?

To nie je pobyt, to je môj život, ktorý beriem taký, aký je. Farebný, niekedy veselý, inokedy smutný, ale zábavný. Každý má niečo, o čom sníva a čoho sa bojí, dni, keď sa mu darí alebo aj nedarí, a tiež chvíle, keď naňho príde rad aj s hanbou – či už vlastnou, alebo spôsobenou cudzím zavinením. Ja nie som výnimka, ale radujem sa z oboch strán mince. Veď čo by to bolo za slnko, ktoré by občas nezaliezlo za mraky?

Je toho viac, čo vám šoubiznis dal, než čo vám vzal?

Moje poslanie mi rozhodne viac dalo, než vzalo, a ak to tak náhodou nebolo, môj mozog sa to naučil vymazávať. Život nás učí robiť z chýb zámer a z trápenia múzu... Keď má človek málo rokov, má pocit, že jeho život je nekonečný a jeho možnosti neobmedzené... Je to opojné, ale detinské, tento pohľad cez neskúsenosť. A tak si rozmaznávam dni, keď viem, že existujú veci, ktoré neviem, nemôžem mať, ktoré sa ma netýkajú. Tým viac si vážim všetko, čo dokážem, môžem mať, a milujem veci, ktoré môžem meniť.

Ako sa vaša profesia zmenila v porovnaní s tým, ako to fungovalo pred 20 rokmi?

Všetko sa zrýchlilo, svet je presýtený informáciami, ale len tými, čo kŕmia mozog, nie srdce. No aj tak som rada, že žijem v tejto dobe, a viem ju porovnať s inou. Nebyť bulváru, ktorý nás nešetrí, a necitlivého prístupu médií k nám ako ľuďom by to bolo znesiteľnejšie. Jediná zmena za tých dvadsať rokov je, že vtedy išli len po troch menách a dnes sa ten záujem as-poň rozložil na viacerých, takže mám väčší pokoj... (úsmev)

Prepadá aj špičkový umelec občas pochybnostiam, či je ešte dostatočne dobrý?

Bez pochybností to takmer nejde a pre mňa to bol vždy hnací motor. Chcela som prekvapovať druhých, ale aj samu seba. Tréma a pochybnosť na javisko do istej miery patria. Človek je pokornejší, pozornejší a hlavne tam nevyjde s láskou k sebe, ale s láskou k ľuďom, a to je vždy cítiť až do posledného radu.

Na jeseň vyrážate na veľkolepé Černobílé turné. Ako dlho trvajú prípravy na takúto šnúru, aby ste boli stopercentne spokojná?

Vždy sa dá všetko urobiť lepšie. Ale ja sa snažím pre danú vec urobiť toľko, aby som nikdy neľutovala a nevravela si škoda... Na Čiernobiele turné sa chystám od januára, ale myšlienka vznikla dávno predtým. Hovorila som si, že je čas urobiť niečo veľké, na čo sa ľudia môžu tešiť a na čo budú spomínať. Pre mňa je to ako čakanie na Ježiška. Každý deň sa rozprávame s realizačným tímom o scéne, dramaturgii, choreografii aj muzike, zmenila som svoj denný režim aj jedálniček.

Dá sa ísť v umení „svojou cestou“, dajme tomu len čiernou alebo len bielou, alebo treba myslieť aj na ľudí a zvoliť radšej čiernobielu s väčším zásahom...?

Neviem, či idem svojou cestou, ale idem tak, ako to cítim a ako najlepšie viem. Musím robiť to, čo cítim, som presvedčená, že len vtedy tomu ľudia uveria.

Značka <person class="celebrity" person_id="398">Lucie Bílá</person> je veľmi silná. Dáva človeku aj pocit neohroziteľnosti v zmysle konkurencie?

Určite nie, nepovažujem sa za hviezdu, ktorá by si mohla dovoliť brať úspech ako samozrejmosť. Podľa mňa sa mi to všetko stalo preto, lebo som nikdy netúžila nič vyhrať... (smiech) A hoci mám doma nádhernú dvadsaťročnú zbierku cien, nemyslím si, že mám na ne monopol. Chodím na odovzdávania s úctou k svojej konkurencii, nikdy neprestávam byť vďačná za záujem ľudí. Ak by to bolo inak, myslím si, že by som sa ani nestačila čudovať, aký by to bol „sešup dolů“! (smiech)

Lucie Bílá berie život taký, aký je.

"Každý má niečo, o čom sníva a čoho sa bojí."

"Vždy sa dá všetko urobiť lepšie."

"Nepovažujem sa za hviezdu, ktorá by si mohla dovoliť brať úspech ako samozrejmosť."

„Ten, kto má zlomené srdce, je na javisku vau. To je to pravé umenie.“

Otvorená spoveď Lucie Bílej: Bulvár ma nešetrí!

Výber pre vás

Otvorená spoveď Lucie Bílej: Bulvár ma nešetrí!

Súvisiace články

Syn Bílej prekvapuje: Mama mu pomáha baliť baby!

Luxus pre Bílú: Dostanem všetko, na čo si spomeniem!

Neodolala! Bílá sa po rozchode vrátila na miesto činu

Výber pre vás