Jeho o tridsaťdeväť rokov mladšia manželka Alica (27) krúti hlavou: „To som si teda nepovedala, ale páčilo sa mi byť s tebou, bolo mi krásne.“ Idylka? Áno, ale museli si na ňu počkať.

„Prišla si po autogram, a ako som sa podpisoval, tak ani neviem prečo som ju pozval na ďalší koncert o pár mesiacov. Veľmi som však neveril, že príde. A hlavne, mám zlú pamäť na tváre, takže som si hovoril, že aj keď príde, tak ju nespoznám. Ale ako sa objavila, hneď som vedel, že je to ona. Len som dúfal, že má viac ako dvadsať. Čo nemala...“ usmeje sa Petr. Niečo ho na tom dievčati z Moravy priťahovalo. Chémia? Pozval ju na obed a ona opäť prišla. Zo zvedavosti. „Šikovne som vybral reštauráciu blízko môjho domu a potom som jej ponúkol, že sa môže ísť pozrieť. Prikývla, ale stále hovorila, že musí byť najneskôr o siedmej u príbuzných, kde mala spať. Asi od deviatej som hovoril, nemala by si už ísť? Už je deväť, desať, jedenásť... O dvanástej som ju konečne odviezol,“ smeje sa svojej polovičke a ona mu to hneď vráti.

„Pamätám si, že si sa ma pýtal na Temelín!“ podpichla ho a trafila. „Prečo by som sa ťa na to pýtal?“ Alica pokrčí plecami: „Možno si si ma testoval, či nemám v hlave iba seno?“ No dobre, nedal sa rocker a zobral si posledné slovo: „Možno to bola taká kardinálna otázka, že ťa buď pošlem do hája, alebo pôjdeme ďalej...“

<strong>Z milenca najlepšia kamarátka</strong>

Alica mala zjavne k Temelínu ten správny postoj, lebo s Petrom zostali spolu. Na prvý pokus tri roky. „Skončil som to. To, čo som si myslel od začiatku, totiž akoby prepuklo v plnej sile. Jednoducho som usúdil, že jej nemôžem kaziť život. Sypal som si popol na hlavu. Ale asi po mesiaci mi začalo byť tak strašne smutno. Zistil som, že som debil, že som úplne stratený. Strašne som ju chcel, a pritom som ju nemal, a zavinil som si to sám. Bol som zaľúbený ako nikdy predtým. Neviem, či to bol strach, že si už v živote žiadnu ‚holku nenabrnknem‘...“

Najhoršie bolo, že keď Alica za ním do telefónu plakala, Petr sa hral na najlepšiu kamarátku a presviedčal ju, že si niekoho nájde. „Tak už niekoho máš?“ kontroloval. A ona, že nejakého Káju. „Tak to je príma – hovoril som, a pritom som trpel ako zviera.“ A tak odvolával, čo odvolal, a nanovo sľuboval, čo sľúbil. Začala sa druhá tretina ich vzťahu, ktorú pre zmenu po čase odpískala Alica, keď odišla ako aupairka do Ameriky. Mesiac-dva sa tvárili obaja ako hrdinovia, ale...

„Pred Vianocami som bol v koncoch. Telefonoval som jej a ona mi rozprávala o chalanovi, ktorého si nabalila. To bolo peklo.“ Skočil jej do reči: „Alička, ja bez teba nemôžem byť, chcel by som, aby si sa vrátila. A keď sa vrátiš, vezmem si ťa. Chcem mať s tebou deti,“ žiadal vlastne na diaľku o ruku, no nedostal odpoveď. Ale asi o hodinu prišla od Alice esemeska, že sa s tým chalanom rozišla.

V marci sa Alica vrátila a jedenásteho júna pred štyrmi rokmi sa s Petrom vzali. Začala sa tretia tretina ich vzťahu. Lenže čakanie na dieťa ich rozdeľovalo. Opäť boli krok od rozchodu. No malá Anežka im to nedovolila. Normálny zápas má predsa len tri tretiny. Jej počatie bol však pre oboch šok. „Chlap vždy premýšľa – keď to nešlo predtým, ako je možné, že to naraz ide...“ No radosť po niekoľkých dňoch predsa len prišla a Petr tajne dúfal v syna. „Ten môj umrel, tak kto by nechcel syna? Anežka mi však trochu pripadá ako on. Druhým menom je Petra. Ja v nej toho Péťu vidím. Veď to je neuveriteľné šťastie, že sa mi ešte narodilo dieťa.“

Petr Janda: Zaľúbený ako nikdy predtým

Výber pre vás