Veľmi rada zariaďujem nové priestory a naozaj sa v tom vyžívam. Pri našom terajšom podnájme to však nebola celkom pravda... Hlavný dôvod bol stres a nedostatok času. Z predchádzajúceho podnájmu som sa sťahovala narýchlo, a tak sme si s priateľom potrebovali vyriešiť naše spoločné bývanie čím skôr. Aby toho nebolo málo, v tom čase priateľ menil zamestnanie a ja som sa pripravovala na štátnice, takže som obhliadkam bytov mohla obetovať jedine pauzy medzi učením. Navyše, ani jeden byt nevyhovoval našim predstavám. Raz nás škrtili ﬁnancie, inokedy lokalita alebo celková vybavenosť bytu.

Tejto našej bytovej dilemy sa, našťastie, ujal náš dobrý kamarát a na poslednú chvíľu nás zachránil ponukou jednej izby v podnájme, kde býval. Byt, do ktorého sme sa mali nasťahovať, sme dobre poznali už z predchádzajúcich návštev. Od začiatku nám však bolo jasné, že ak chceme, aby to tam vyzeralo aspoň trochu útulne, budeme si to musieť poriadne odpracovať. Zrod nášho Grand Palaria, ako sme si podnájom nazvali, vzhľadom na minimálny rozpočet naozaj nebol jednoduchý. Znova sa však ukázalo, že ak sa chce, všetko sa dá zvládnuť.

V kúte izby sa nachádza priateľov pracovný kútik. Chceli sme praktický stôl, za ktorým by sme mohli pracovať obaja a ktorý by zároveň nezaberal priveľa miesta. To sme elegantným spôsobom vyriešili pomocou výsuvného komponentu, ktorý je na kolieskach a dá sa jednoduchým spôsobom vysunúť do rozmeru, aký práve potrebujeme.

Čo sa týka zariadenia, pokúsili sme sa skombinovať staršie kusy nábytku s tými modernými. Napríklad priestor na sedenie som pôvodne chcela vytvoriť z paliet a molitanu, ale lepšie poslúžila časť nábytku zo starej vitríny bez dvierok, ktorá zároveň plní funkciu malej knižnice. Všetky vankúše sú ručne ušité a nikde nesmú chýbať soby, pre ktoré mám veľkú slabosť. Ozajstnú klietku a živých vtáčikov sme nahradili tými samolepiacimi z dielne môjho priateľa.

Ešte pred nasťahovaním sme sa rozhodli vymaľovať a oživiť priestor farbou. Do užšieho výberového konania postúpila ostrá trávovo zelená a ťavia farba. Nakoniec vyhrala ťavia a v kombinácii s bielou priestor vôbec nezaťažila, dokonca sa na nej krásne vynímajú staré rámy a obrazy, ktoré sú mojou srdcovkou. Jeden z nich sme našli náhodou vyhodený pri kontajneri v Petržalke. Samozrejme, že som už bez neho odísť nemohla...

Z pôvodného nábytku sme si v izbe ponechali len menšiu komodu a veľkú starú skriňu. Na jej oživenie nám znova poslúžili samolepky, tentoraz s motívom Eiffelovej veže. V podstate nejde o nič komplikované – v počítači si vytvorte ľubovoľnú graﬁku, prípadne si môžete stiahnuť nejaký pekný obrázok z internetu a vo ﬁrmách, kde disponujú rezacím plotrom, sa dajú z rôznych druhov a farieb samolepiek vyrezať želané tvary.

V kuchyni sme spolu so spolubývajúcimi zvolili sivú farbu na dvoch protiľahlých stenách. Linku sme oblepili samolepkou s graﬁkou, ktorú navrhol spolubývajúci. Stenu sme oživili obrázkami v rôznych veľkostiach. Nalepili sme ich na kapa dosku, iné sme zarámovali do starých rámov. Niektoré obrazy získali aj prirodzenú patinu, nakoľko sa nám ich pri vešaní podarilo obliať kávou. V konečnom dôsledku to však vyzeralo celkom štýlovo, takže sme netlačili nové a nechali ich tam. Do stredného obrazu sme zakomponovali aj kuchynské hodiny. Stôl so stoličkami mali pôvodne šmolkovomodrú farbu, premaľovaním na bielu teraz viac ladia k celej kuchyni. Zo zvyškov samolepky sme povystrihovali ešte vtáčikov a nalepili ich do rohu okna, takže tu máme vždy veselo

Podnájom za pár eur: Vtipný, útulný a s vôňou domova

Výber pre vás

Podnájom za pár eur: Vtipný, útulný a s vôňou domova

Súvisiace články

Domček na kolesách: Poďte sa pozrieť do maringotky!

Byt, ktorý vám zlepší náladu: Fialové bývanie Petry Marko

Starý nábytok má šmrnc, užite si ho v novom šate!

Výber pre vás