Ružena (55) z vlastnej skúsenosti úplne súhlasí s tvrdením, že pri stavbe a zariaďovaní človek narobí toľko chýb, že prvý dom by mal radšej zbúrať, druhý predať a až tretí si nechať na bývanie. Aj ona prešla presne tromi prerábacími etapami, kým vo svojom byte vychytala všetky nedostatky a povedala si: „Tak toto môže byť!“

Prvýkrát, hneď po nasťahovaní a následnej rekonštrukcii, boli majitelia radi, že byt mali čím zariadiť a v takomto provizóriu bývali zopár rokov. Potom prišla druhá fáza, počas ktorej si bývanie vylepšovali, prispôsobovali a zútulňovali. „Samozrejme, nevyhla som sa chybám a za najväčšiu považujem, že som chcela mať doma všetko, čo sa mi v obchode zapáčilo. Časom bol dom plný vázičiek, zarámovaných obrázkov, sošiek... a ja som sa pomaly stávala otrokom svojej domácnosti. Mohla som sa zodrať, stále bolo čo upratovať. Ledva som skončila na jednom konci, druhý ma už čakal,“ priznáva domáca pani.

Ružena až po čase pochopila, že byt nie je žiadna výstava ani obrazáreň, ale miesto, kde chce žiť a oddychovať. Navyše si uvedomila, že chyby, ktoré urobili už na začiatku, ju začali poriadne znervózňovať. Napríklad také svetlo. V každej miestnosti, aj v kuchyni bolo iba jedno centrálne osvetlenie a pri varení ledva dovidela do hrncov, ak si chcela čítať, musela si cez celý byt preniesť stojaciu lampu, ktorou svietila aj pri žehlení.

„O tretej a verím, že aj poslednej premene som dlho rozmýšľala. V hlave som už presne vedela, čo chcem a ako to dosiahnem. Háčik bol len v tom, že keď som si predstavila, čo všetko ma čaká, stále som ju odďaľovala. Možno by som sa do nej dodnes nepustila, keby mi pár dní pred sviatkami nezavolali sadrokartonári, že sú voľní a mohli by prísť,“ zaspomínala si Ruženka na začiatok premeny a pokračovala: „Domov som prišla plná eufórie. Hneď večer sme začali s vypratávaním. Pri vyhadzovaní stačilo spomenúť si na večné upratovanie a razom sme sa dokázali zbaviť vecí, ktoré sme z nezmyselných dôvodov skladovali celé roky! Bolo to naozaj radikálne, ale oplatilo sa. Vyhodili sme dva metráky starých handier a plno nepoužívaných harabúrd a dom bol odrazu plný vzduchu! Tým, ku ktorým máme vzťah, som z nostalgie ešte na nejaký čas vyhradila miesto v pivnici, tie lepšie som predala alebo rozdala.“

Najhoršie boli prvé dni. Sekanie nových rozvodov elektriny a práca so sadrokartónom premenili byt na stavenisko. Domáci sa tešili, že konečne budú mať lampu priamo nad stolom, v kútiku na čítanie a aj televízor a ostatné prístroje budú zapojené bez toho, že by sa niekde váľali káble po zemi. Sadrokartonári vedeli, že musia robiť presne. Stačila by malá chybička a nepresná škára medzi skrinkami a zníženým podhľadom by všetko pokazila. Boli však perfektní a s každým detailom sa dôkladne pohrali. Napriek tomu boli domci šťastní, keď za nimi zatvorili dvere.

Potom prišla fáza maľovania. „Ja som sa v ten deň trochu ulievala, noc som totiž strávila výberom farby zo vzorkovníka, ktorý mi požičali v predajni. Uvedomovala som si, že práve na farbách a osvetlení najviac záleží. A naozaj, keď sme po vymaľovaní rozsvietili všetky svetlá objavila sa pred našimi očami úplne nová miestnosť!“ teší sa ešte aj dnes z vydareného diela spokojná majiteľka.

Zariaďovanie už bolo príjemnou časťou celej rekonštrukcie. Jediné, čo sa dokúpilo, bolo otáčacie hojdacie kreslo, ktoré vyriešilo dilemu, ako z jedného miesta sledovať televíziu a zároveň mať možnosť pozorovať oheň v kozube, ľudí na ulici i stromy v záhrade. Aby staré kreslo nežiarlilo, dostalo nové topánky. Vďaka tenisovým loptičkám, ktoré mu navliekli na nožičky, sa oveľa ľahšie posúva. Ostatný nábytok len poprehadzovali, aby tvoril kompaktnejší celok a na koľajničky schované za sadrokartónom zavesili nové závesy a záclony. Väčšinu doplnkov – matematické hodiny či šachový vešiak vyrobili vlastnými rukami, takže celá premena až tak veľa nestála.

Hoci ešte stále nie je všetko dokonalé, podstatné je, že domáca pani už nemusí venovať toľko času upratovaniu. „Zmizli rôzne zákutia, nemusím sa už štverať na rebrík, aby som utrela prach hore na skrinkách, a vôbec, o čo menej vecí máte, o to menej bude aj starostí a roboty. A čo som okrem toho dosiahla? Okrem krajšieho príbytku, pri každej zmene človek trochu omladne, doma sme sa mali odrazu o čom rozprávať a riešiť pozitívne veci, pri ktorých sme sa presvedčili, že sme celkom zruční a tvoriví.“

Pohodlie bez otročiny: Byt ako miesto na žitie, nie upratovanie!

Výber pre vás

Pohodlie bez otročiny: Byt ako miesto na žitie, nie upratovanie!

Súvisiace články

Zariadenie podľa motívu servítky: V tomto dome to žije!

Podnájom za pár eur: Vtipný, útulný a s vôňou domova

Šarmantný apartmán: Moderné a útulné sa nevylučuje!

Výber pre vás