Viete, že z vás od tohtoročného prvého decembra bude dôchodca?

Máte už nejaké plány na starobu?

Tak každopádne si požiadam o ten dôchodok a ďalej sa uvidí. Počul som chlapov hovoriť: Keď prestanem pracovať, začnem niečo robiť. To je predsa strašné a ešte horšia je veta: Keď bolo horšie, bolo lepšie.

Vydržali by ste nič nerobiť?

Ale čo je vlastne ničnerobenie? Keď človek len tak leží pod stromom, pozoruje, čo sa deje okolo a premýšľa? To predsa nie je ničnerobenie!

Navyše máte príliš malé deti, aby ste mohli odpočívať.

Mariánka má tri roky, František 4 a Jeníček 6. Nie je tých detí niekedy všade priveľa? S deťmi sú ťažkosti. Napríklad hráme biliard a chlapci chcú hneď hrať tiež. Na to si musím zvyknúť. Ale snažím sa im veľa venovať. Pri mojich starších deťoch som bol často preč a nahováral som si, že byť dobrým otcom nie je otázka častosti, ale intenzity. Teraz už viem, že tá každodennosť je v živote najkrajšia a nenahraditeľná.

S väčšími deťmi si ale rozumiete viac?

S tými veľkými je to také parťáctvo. Nedávno som si bol sadnúť s Vladimírom (21, syn, ktorého má Bolek Polívka so Chantal Poullain, pozn. red.) a vedľa nás si sadli dievčatá. Len čo sme sa začali zoznamovať, Vladimír na mňa vyčítavo spustil: ,,Tato, tato, tato. nepleť sa mi do odboru!“

Vladimír je skvelý snoubordista. Jazdíte s ním na hory?

Skôr ako s ním jazdím za ním. To viete, pri svojej výške mám ťažisko príliš ďaleko od svahu. Ale on je nielen dobrý snoubordista, robí aj divadlo. Študuje fakultu alternatívneho divadla a je do toho neuveriteľne zažraný.

Vaše umelecké gény sa teda presadili – všetky vaše tri deti sa venujú divadlu.

Keby som bol žrebec, bol by som dobrý plemenník. Anička (31) hrá, Kamila (35) je kostýmová výtvarníčka a scénografka, Vladimír sa nakoniec tiež podal na mňa a musím povedať, že pre Jeníčka a Františka je absolútnym Bohom.

A vidí sa s nimi niekedy? Ako často za vami chodí?

Má v Olšanoch dom a chodiť tam musí, pretože záhradu treba udržiavať. Vídame sa často.

Máte pravidelný kontakt aj s ďalšími deťmi?

Na Vianoce nás bolo napríklad pätnásť. Prišla Anička aj s mamou (herečkou Evelynou Steinmarovou), so svojím priateľom a tetou Julčou, Vladimír so svojou slečnou. Bola to pekná rodinná oslava.

To musela mať vaša žena radosť.

Ale áno, oni si rozumejú a tá oslava bola trocha veľkopanská – ostal tam s nami jeden čašník.

Vy ste ako vychádzali so svojím otcom?

Mal som o dosť staršieho otca a niekedy som sa zaňho trocha hanbil – čo dnes ľutujem. Zatiaľ čo otcovia iných chlapcov hrali futbal na jednotku, on chodil s paličkou a len sa na to pozeral. Keď som ho prvýkrát videl na bicykli, bol som hrozne nadšený, že to vôbec vie.

Myslíte si, že sa za vás synovia Jeníček a František jedného dňa budú tiež hanbiť?

U mňa to, myslím, dosť napravia kone. Nie som síce žiadny skvelý jazdec, ale s koňmi to dosť viem a chlapci ma zatiaľ pozorujú s nefalšovaným obdivom.

Boli sa na vás pozrieť aj v divadle, alebo sú na to ešte príliš malí?

Sú to zatiaľ diváci prvých polovíc. Potom začnú zaspávať, najmä mladší František.

Máte za sebou dve manželstvá. Viete sa rozchádzať pekne?

V rozchodoch som vždy veľkorysý. Bol som ten, kto má maslo na hlave a rozísť sa veľkoryso je jedna z podôb ošetrenia rán, ktoré som spôsobil. Keby sa ale rozchádzal niekto iný z môjho okolia, odporučil by som mu, aby bol tvrdý a nedal sa.

Keby ste sa - hypoteticky - teraz rozchádzali zase, boli by ste tvrdší?

Nie, bol by som najveľkorysejší. Nebudete ale skôr chystať svadbu? Nedávno mi Marcelka dôrazne povedala: ,,Bolek, Gott sa oženil.“ Odpovedal som: ,,Ten na to má vek.“ A keby ste mali, prosím, odpovedať vážne? Uvidíme, asi sa to raz stane. To sa stále meni, ráno by Marcelka chcela a večer nechce, niekedy ráno nechce a večer už áno. Je krásne žiť nadivoko. Ten pocit je pekný.

Zdá sa, že dokážete všetky starosti premeniť na humor. Vytočíte sa niekedy tak, že kričíte?

Často hlavne pri skúškach mi tečú nervy. Ale viem sa ospravedlniť a zahanbiť. Už v okamihu hádky si väčšinou uvedomím jej pominuteľnosť. Nie som krikľún, ale ani flegmatik. Množstvo vecí sa ma dotýka a humor je do istej miery obranný prostriedok. Som rád, že existuje. Ľudia, ktorí to nevedia, to majú v živote ťažké.

Aký druh humoru máte najradšej?

Tomu najlacnejšiemu sa snažím vyhnúť. Mám rád čierny humor, práve včera mi napadlo, že deti sa musia nenávidieť nenápadne, pretože inak si narobíte veľa nepriateľov.

Režisérka Věra Chytilová povedala, že už roky máte rozpracovaný scenár pokračovania filmu Dědictví aneb Kurvahošigutntag. V akej ste fáze?

Podľa mňa to stačí už len doladiť, mám ho hotový. Věra by si to mala aspoň prečítať, keď už nebude nakrúcať. Jej poznámky boli vždy užitočné. Hovorí sa o nej, že je najzúrivejšia z režisérov. Vy ste to s ňou vedeli? Boli sme partneri, tvrdo sme sa pohádali a potom bol pokoj.

Ostanú v pokračovaní všetky hlavné postavy z prvého filmu?

Myslím, že Dagmar Havlovej by sa to, čo chystám, mohlo páčiť. Bol by som rád, keby sa vrátili obe – Vlastička aj Irenka, tá žije v Brne a má tam kadernícky salón. Chcel som, aby si v pokračovaní zahrala aj Alenka Ambrová, ale tá, bohužiaľ, zomrela. Po pohrebe som hovoril kamarátom, že divadlo Na Provázku by si už zaslúžilo vlastný cintorín. Pomaly všetci odchádzajú...

Veľa ľudí vám zazlievalo, že ste v názve úspešnej komédie použili vulgárne slovo. Nakoľko je vulgárny samotný Bolek Polívka?

O mne sa traduje, že môj slovník nie je najvyberanejší, ale to nie je pravda. Používam silnejšie výrazy ako korenie a možno, že niekedy prekorením. Raz sa ma Vladimír opýtal: ,,Tati, však sa môžu používať nadávky?“ Mal asi sedem rokov a ja som mu odpovedal, že keď ho niečo zaskočí, môže mu vybehnúť nevhodný výraz, ale že by sa to nemalo stávať. Keď sme potom prišli na farmu v Olšanoch, hovorí: ,,Kurva, tu je ale pekne.“ Napomenul som ho, že to nie je ten prípad a on na to: ,,Som zaskočený, aký som prekvapený.“

Váš kamarát Jiří Pecha, známy ako Peca, je už na tom zdravotne lepšie?

Jediné, čo naňho funguje, je stávka a tak sa chystám, že sa zasa stavíme. To je preňho motivačné. Mimochodom, je zaujímavé, že Peca pije a o mne sa to píše.

Je to tým, že som v minulosti často hovoril, že nie som opilec, ale že som priateľ opilcov. Eva Holubová hovorí, že je nepijúca alkoholička a z toho som vyvodil, že som pijúci abstinent.

Keby ste chceli, prestanete piť zo dňa na deň?

Nepijem často, to mi nedovoľuje práca. Zásadne nepijem pred predstavením. A čo je najdôležitejšie – nie som závislý od alkoholu!

Polívka o priateľke: Ráno sa chce vydávať, večer už nie

Výber pre vás

Polívka o priateľke: Ráno sa chce vydávať, večer už nie

Súvisiace články

Modelka Daniela Peštová: Rozvod bol najbolestivejší

Menzel si hrkútal s manželkou: Odpustil jej neveru?

Výber pre vás